Denník N

Je mi zle.

Ako aj mnohým z Vás. Všetci to vidíme, a máme ten zlý pocit, nadúvania z nemohúcnosti. Zomreli dvaja mladí ľudia, s veľkou pravdepodobnosťou, kvôli stavu politiky a vlády, ktorá tu je. Jej predstavitelia strácajú súdnosť, strácajú rešpekt, akoby boli nenahraditeľní a len oni môžu vládnuť a riešiť tieto popravy.

Všetci sú proti ním, chudáčikom. Všetci im chcú zle. Dokonca i dnes, premiér znova zaútočil na novinárov, akoby zabudol čo sa stalo, čo sa deje. Útočil na prezidenta, na opozíciu a dokonca aj na médiá, vraj tancujú na hrobe týchto mladých ľudí, keď on, chudáčik, bol na oslave MDŽ a on jediný chápe vážnosť situácie.

Hrá o čas. Bugár to s ním varí. Vrcholový politik nepotrebuje žiadnu republikovú radu strany, aby mu povedala v závažnej situácii ako reagovať. Na to je predsedom, lebo dostal dôveru. Tento ťah je len úbohým získavaním si času. Času, keď je zima, mrzne, a mnoho ľudí čo vyšlo von, ktorí by tam radi aj kempovali, aby ukázali ich smútok a zdesenie, tak nemôžu.

Treba žiť, ísť ďalej, pracovať, nezmrznúť. A ten kto to vie, to zneužíva, zneužíva bezmocnosť ľudí, nereaguje, len šteká a zúri, hovorí B ale nie C. Povedalo sa im A : Kaliňák odstúp. Kaliňák odpovedal B : neodstúpim. Fico dodal : prečo by mal odstúpiť, je to len politikárčenie opozície. Nepovedal však C : nebolo by politikárčenia, keby odstúpil ako chlap, s cťou.

Kaliňák si môže veriť, ako on nič zlé nevykonal, to mu nikto neberie. Práve odstúpením by posilnil toto jeho tvrdenie, poukázaním rešpektu zosnulým, poukázaním rešpektu nám občanom a funkcii, ktorú zastáva. Funkciu, ktorú môže zosobniť niekto iný.

Namiesto toho, drží sa zubami nechtami, hrá s Bugárom o čas, premiér stráca súdnosť, chcú aby prešiel týždeň, dva, médiá budú pomaly tíchnuť, ľudia zavrú ústa, povedia : na Slovensku je to tak, a vláda sa bude chváliť svojimi počinmi, vyšetrí vraždy, bol to ten a ten, náhodný lupič, hľadal v ich dome diamanty.

Premiér straší, vraj opozícii, prezidentovi a médiám ide o prevrat. Nerád zrejme počúva, občanov ani prezidenta. Z prezidenta robí rukojemníka ústavy, a tým aj nás, vraj prezident nič nezmôže, len 90 poslancov… Rozhovory s prezidentom o rekonštrukcii vlády alebo o predčasných voľbách nazýva prevratom. Premiér tak o demokracii zrejme naozaj nič nevie. Veď ako by mohol. Študoval za komunizmu komunistické právo a tesne pred 89’ požiadal o vstup do Komunistickej strany.

Prezident, opozícia a médiá nechcú podľa premiéra stabilitu. Tá tu už však dávno nie je. Jediná stabilita, ktorá tu je, je rastúca nedôvera v štát, v jeho vládu, v spravodlivosť. Spomína pritom ústavu, ktorú však sám zneužíva. Vraj už raz získal mandát. Žiaden demokrat a naozajstný štátnik by sa však nebál rozhovorov, zmien vo vláde či demokratických volieb, i keď predčasných. Nebál by sa rekonštrukcie vlády pre prinavrátenie dôvery v náš spoločný štát. Nerozdeľoval by ľudí na zlých, tých čo chcú údajný prevrat, a neútočil by na prezidenta, ktorý je jedným z najvyšších ústavných činiteľov tohto štátu.

Štátnik, predstaviteľ štátu, v tak závažnej situácii v akej sa nachádzame dnes, by si považoval slová prezidenta. Prezident reprezentuje štát, a to nie len na oslavách ale aj v krízových situáciách, je súčasťou výkonnej moci tohto štátu a má právo vyvažovať tvrdenia vlády, premiéra, minimálne slovami.

Premiér však útočí, šteká, prakticky odoberá prezidentovi právo konať, dokonca sa na neho hnevá ak niečo rozpráva. Prezident nemá podľa ústavy právo niečo vláde prikázať. Týmto však len premiér potvrdzuje, ako nad neho nie je, ako je mu moc dôležitejšia než demokracia. Pretože prezident len navrhol rozhovory, alebo predčasné voľby, aby ľudia získali naspäť aspoň časť dôvery v štát, v jeho demokratické nástroje, ako keď vyjdeme do ulíc a minister vnútra by mal odstúpiť alebo ukázať v demokratických voľbách, i keď predčasných, ale riadnych, koho chceme mať vo vláde, a koho nie.

Je teda jedno, či tento prejav písal niekto v zahraničí alebo nie. Len jedno je dôležité, čoho sa Fico a Kaliňák boja, keď hovoria o demokracii, ale nežijú ju. Kážu vodu a víno pijú. Lebo demokracia je o morálnej zodpovednosti voči občanom, odstúpiť keď to žiadajú, podriadiť sa novým voľbám, ak to je potrebné. Neštekať ako zbavený zmyslov, nedržiac sa pri moci, akoby len im moc patrila.

Moc, ktorú majú, je len prepožičaná, oni si ju však privlastňujú a z Ústavy si vyberajú to čo sa im páči. Ústavným princípom, to čo stojí ešte pred Ústavou, a nad ňou samotnou, tomu nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Tak či tak, sami znevažujú tento štát, destabilizujú ho, odoberajú ľuďom dôveru v spravodlivosť a v pocit bezpečia, nemožno tak ani len snívať, ako všetci v tomto štáte majú právo na pocit radosti a šťastia.

Teraz najčítanejšie

Marek Korec

Vyštudoval som ekonómiu a Európske štúdiá na Univerzite Sorbonne v Paríži. Vždy ma zaujímala politika a dianie v Európe a vo svete.