Denník N

Priame platby poľnohospodárom: strácame všetci

Kontrolné mechanizmy priamych platieb sú také, že sa identifikácia parciel z nájomných zmlúv sa nerobí na konkrétne pozemky, na ktorých užívateľ hospodári, ale kontroluje sa len výmera, ktorú majú pokrytú nájomnými zmluvami – hlavne so Slovenským pozemkovým fondom. Takže je celkom dobre možné si prenajať pôdu v jednom okrese a užívať ju v inom. Hlavne, aby boli pokryté kultúrne diely.

Pozemkového vlastníctva sa týkali v poslednom čase zmeny ústavy, novelizácia zákona č.330/1991 o pozemkových úpravách, zákon č.504/2003 o nájme poľnohospodárskej pôdy, zákon č.140/2014 o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy a zákon č.669/2007 o jednorazových opatreniach pri stavbe diaľnic. Pozemkové právo je v princípe jednoduché, ale zákony nie. Tie sú zložité aj z iných dôvodov, ale v tomto prípade sú zložité aj z technologických dôvodov a dôvodov, ktoré monopolizujú užívanie pôdy. V tejto problematike je veľa zákutí, kde sa môže veľa stratiť, ale aj veľa získať.

Dôslednosť podpory poľnohospodárstvu je skvelým príkladom toho, ako sa v koncepcii rozvoja spoločnosti stráca zmysel pre rovnaké práva pre všetkých a rovnaký prístup zo strany štátu. V ostatnej dobe vidieť selektívny prístup k rôznym komunitám, skupinám podnikateľov alebo profesijným združeniam. Preto sú zmeny zákona č.330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách takýmto selektívnym dokumentom. Sú dôchodcovia marginalizovanými skupinami obyvateľstva? Sú vlastníci bytoviek postavených pred 24.júnom 1991 na cudzích pozemkoch iný ako užívatelia hospodárskych dvorov, ktorým slúžia k dosahovaniu ziskov? Sú obce a samosprávne kraje ako vlastníci stavieb postavených pred 24.júnom 1991 iný ako užívatelia hospodárskych dvorov, pričom miestne cesty a komunikácie, cesty I.. II. a III. triedy majú z hľadiska spoločnosti vyšší spoločenský význam ako hospodárske dvory. Majú obyvatelia vidieckych sídiel, mladí farmári alebo samostatne hospodáriaci roľníci menší spoločenský status ako vlastníci hospodárskych dvorov?

„Vláda si uvedomuje dôležitosť podpory rozvoja vidieka a zlepšovania životných podmienok vidieckeho obyvateľstva.“ (programové vyhlásenie vlády)

Na jednej strane hovorí vláda a koalícia o potrebe podporiť aj vyššie spomínané skupiny a problémy, ale k tomu, aby ich podporili nespravia nič, hoci by mohli a myslím, že by získali uznanie od všetkých vrstiev spoločnosti. Zbytočnou špecializáciou a zúžením podpory len úzkej skupine vlastníkov a užívateľov pôdy premrhali šancu aj na skutočnú ochranu pôdy.

Aby štát mohol chrániť pôdu pred predajom zahraničným osobám, vytvoril zákon č.140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Zákon je však tak deravý, že je úplne zbytočný. Existuje dostatok technických opatrení, ako ho obísť. Na druhej strane, ministerstvo nevie, koľko pozemkov získalo osvedčenie o tom, že pozemok bol v systéme a môže sa predať akémukoľvek novému vlastníkovi. Zákon sa stal realitnou kanceláriou, ktorá poskytuje svoje služby zadarmo. A nadarmo.

„Vláda bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať ďalšie možnosti nákupu pôdy pre domácich poľnohospodárov. Podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou.“ (Programové vyhlásenie vlády)

Jedným zo základných problémov súčasných zákonov je dôslednosť ich uplatňovania a pri vlastníctve a užívaní pozemkov to vidieť skoro na každom kroku. Doslova. Štát pôdu ako takú vlastne nechráni – čo nie je zakázané, je dovolené. Na jednej strane existujú územné plány, určené sú limity využitia krajiny z pohľadu ochrany prírody, biodiverzity a podobne, ale neexistujú nástroje na ich uplatňovanie a ak by existovali, tak by štát musel mať nástroje na kompenzáciu obmedzení. Ak by štát nútil poľnohospodárov pestovať napríklad obilie, tak by ich nútil pestovať niečo, z čoho nemajú zisk a tak ich radšej nechá pestovať repku, lebo tá im zabezpečí prežitie alebo zisk. Ak prijmeme túto logiku, tak už sám štát, definuje pôdu ako výrobný nástroj na dosahovanie zisku. A čo je z tohto pohľadu zmena ústavy? Ochranné opatrenie pred konkurenciou, ochranné opatrenie zvýrazňujúce komerčný charakter pôdy. Konečným cieľom sa tak stalo umelé zníženie ceny pôdy a prenájmu pôdy. Miesto toho, aby sa dostali do rovnovážneho stavu vlastníci a užívatelia, dostali sme sa do stavu, kedy je preferovaný užívací vzťah pred vlastníctvom. A práve vlastníctvo pôdy by malo byť jedným faktorov, ako udržať ďalšie generácie mladých ľudí na Slovensku.

Ak ste menšinovým vlastníkom pozemku, tak musíte strpieť rozhodnutie väčšinového vlastníka. Proste máte smolu. V prípade Slovenska, kde je štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu spravuje takmer polovicu poľnohospodárskej pôdy, máme ako menšinoví vlastníci smolu. O prenájme vlastne rozhoduje štát.

Ak by ste sa napriek všetkému rozhodli na pôde hospodáriť, podporu štátu radšej nevyužívajte. Od Slovenského pozemkového fondu sa Vám ju nepodarí prenajať, všetka už je prenajatá, a ak užívateľ nespraví fatálnu chybu, tak ju uzavrie aj na ďalšie obdobie. Ak máte príbuzných, kamarátov, ktorí by Vám pôdu síce prenajali, ale majú uzavreté zmluvy s užívateľmi, tak na ňu tiež zabudnite, zmluvy sú spravidla nepriestrelné a k pôde sa nedostanete. Ak by ste našli niekoho, kto zmluvu nemá uzavretú, tak sa k pôde tiež nedostanete, lebo užívateľ ju užíva bez právneho vzťahu k nej a neumožní Vám na nej hospodáriť, lebo to že nedošlo k uzavretiu právneho vzťahu neznamená, že sa pôda neužíva v súlade so zákonom, pričom užívateľ platí za vlastníka aj miestne dane. Ak by ste chceli nakúpiť pôdu, tak máte smolu tiež, nehospodárite na pôde viac ako tri roky. Takže nič.

Ďalší problém užívateľov sa týka užívania pozemkov, na ktoré užívateľ nemá uzavreté nájomné zmluvy. Problém sa rieši jednoducho, užívateľ má uzavreté nájomné zmluvy na podstatne väčšiu výmeru ako tú, na ktorej hospodári. Dôvodom sú priame platby na poľnohospodársku pôdu. Kontrolné mechanizmy sú také, že sa identifikácia parciel z nájomných zmlúv sa nerobí na konkrétne pozemky, na ktorých užívateľ hospodári, ale kontroluje sa len výmera, ktorú majú pokrytú nájomnými zmluvami – hlavne so Slovenským pozemkovým fondom. Takže je celkom dobre možné si prenajať pôdu v jednom okrese a užívať ju v inom. Hlavne, aby boli pokryté kultúrne diely.

A tu je skrytý problém, na ktorý sa v ostatnej dobe poukazuje. Priame platby v poľnohospodárstve sú nárokovateľné – stačí splniť niekoľko podmienok, aby ste ich mohli využívať. A preto je obrovský záujem o prenájom pôdy do štátu prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Jeho ovládnutie je vždy kľúčovou otázkou každej vládnej garnitúry a súčasne sa ukazuje, že na fonde sa nekoná žiadna zmena podľa vonkajších symptómov a štruktúra nájomcom pôdy sa nemení.

Problémom nie je ani tak to že Slovenský pozemkový fond nevie alebo nechce kontrolovať ním uzatvárané nájomné zmluvy, ale to že umožňuje hospodárenie na pôde bez právneho vzťahu k nej. Slovenský pozemkový fond prenajíma aj pôdu, na ktorej sa nedá hospodáriť alebo nie je zahrnutá v lokalitách, tzv. kultúrnych dieloch na ktoré sú viazané priame platby. Takže užívateľovi pôdy stačí deklarovať dostatočnú výmeru na to, aby ňou mal pokrytú výmeru kultúrnych dielov, hospodáriť na nej a hlavne poberať priame dotácie aj bez toho, aby preukázal právny vzťah v pôde, ktorú užíva. Neznamená to, že užívatelia pôdy neuzatvárajú nájomné zmluvy s vlastníkmi, robia to, ale uzavreté nájomné zmluvy sú takmer nevypovedateľné a pokiaľ má dostatok výmery pozemkov, ktoré má prenajaté od Slovenského pozemkového fondu, tak ich nemusí mať uzavreté so všetkými vlastníkmi. A súčasné zákony umožňujú držať ceny nájmu veľmi nízko v porovnaní s výškou priamych platieb, stačí ak si plnia svoje záväzky zo zmlúv. Stačí uviesť príklad dražby poľnohospodárskych pozemkov mesta Trnavy, kde užívatelia boli ochotní platiť 350 Euro za hektár. A skúste si to porovnať so svojim nájomnými zmluvami. Rozdrobenosť vlastníckych vzťahov je druhým faktorom, ktorý napomáha k tomu aby takto mohol tento systém využívať. Preto mnohí užívatelia pôdy, ktorí pôdu neoprávnene užívajú sa odvolávajú na ochranu pôdy a starostlivosť o pôdu, aby na nej mohli hospodáriť bez právneho vzťahu k nej.

Pritom problém sa dá riešiť jednoducho – všetky pozemky sa dajú jednoznačne identifikovať na kultúrne diely a na základe nájomných zmlúv evidovaných katastrom nehnuteľností jednoznačne preukázať právny vzťah k užívanej pôde a teda aj rozsah nároku na priame platby.

V katastrálnych územiach, kde boli ukončené a vykonané pozemkové úpravy došlo k jednoznačnej identifikácii pôdy na kultúrne diely a takéto praktiky sú ľahko identifikovateľné. A preto je jedným z dôvodov, prečo sa pozemkové úpravy nevykonávajú udržiavanie rozdrobenosti vlastníckych vzťahov a ich neprehľadnosti. A záver je jednoduchý, štát je tým, kto je priamo zodpovedný za stav nášho poľnohospodárstva a pozemkového vlastníctva.

Teraz najčítanejšie