Denník N

Ak predčasné voľby, tak ústavne konformnou cestou, prosím

Národná Rada. Zdroj: Wikipedia
Národná Rada. Zdroj: Wikipedia

V nedeľu sa v súvislosti s vystúpením prezidenta začali skloňovať predčasné voľby. Hneď po prezidentovom vystúpení sa na sociálnych sieťach a v médiách začali počítať hlasy k ústavnej väčšine. Lenže to, akým spôsobom sa na Slovensku doteraz k predčasným voľbám došlo, je dosť problematické. A v tejto situácii by sa takýto spôsob mohol vypomstiť.

Na Slovensku sa v roku 1994 zaviedla taká zvláštna tradícia, a to, že k predčasným voľbám sa dôjde tak, že sa na to schváli ad hoc ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Takto dostali „legitimitu“ predčasné voľby v roku 2006, aj tie v roku 2012.

Problém ale nastane, keď si položíme otázku, či môže parlament prijímať jednorázové ad hoc zákony. Odpoveďou je, že nemôže (až na špecifické situácie). Rovnako si môžeme klásť otázku, či parlament môže svojvoľne prelomiť ústavnú dikciu štvorročného volebného obdobia. Český ústavný súd povedal, že nemôže. Ten slovenský sa k tomu ešte nevyjadroval, lebo sa doposiaľ nik nesťažoval.

Tak ako to chce Ústava

Existuje ústavne konformná cesta, ako dosiahnuť predčasné voľby. Ústava o nej hovorí v čl. 102 ods. 1 písm. e). Vlastne, čisto teoreticky, z ústavného hľadiska je toto jediná cesta, akou možno k predčasným voľbám dôjsť. Paradoxne sa toto ustanovenie na Slovensku nikdy neaplikovalo. A to sme mali už troje predčasné voľby.

Dnes sa z verejnej diskusie zdá, že jediná cesta z akejkoľvek politickej krízy, je okamžité vypísanie predčasných volieb. Lenže v skutočnosti je to presne to, čo ústava nechce. Tá totiž a priori predpokladá, že ak sa rozpadne vláda, tak sa má postaviť nová, ktorá dovládne.

Až v prípade, kedy nová vláda nemá v parlamente dôveru, môže prezident rozpustiť parlament; čo má za následok predčasné voľby. Ono to v ústave nie je napísané len preto, aby v ústave niečo bolo, ale preto, aby existovala nejaká politická stabilita. Aby si politici nemohli kedykoľvek sa im to hodí „rozdať karty“ nanovo.

V Česku sa v roku 2009 chceli s politickou krízou vysporiadať obdobne, ako sa to robí na Slovensku. Prijali ad hoc ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, obdobne, ako to urobili aj v roku 1998. Lenže v roku 2009 v zapätí na to dorazila na ústavný súd pomerne kvalitne spracovaná sťažnosť.

Ústavný súd sťažnosti vyhovel, zákon zrušil a parlamentu odkázal, že ak chce predčasné voľby, tak jedine tak, ako to predpokladá ústava. A vôbec, že jednorazový zákon typu „ústavný zákon o skrátení volebného obdobia“ nemôže ani parlament prijímať. A ďalšie iné argumenty.

Na Slovensku sa voči takému postupu doposiaľ nik z veľkej politiky nevymedzil. To, že boli predčasné voľby viac-menej vyhovovalo všetkým. No ďalšie predčasné voľby už môžu niekomu dosť nevyhovovať. Zrovna ten niekto môže byť schopný zosmoliť kvalitnú ústavnú žalobu a pokúsiť sa ňou predčasným voľbám zabrániť.

Čo by bolo ešte horšie, je, že by sa o takej žalobe rozhodlo až po predčasných voľbách. Ústavný súd by teoreticky mohol trvať na tom, že noví poslanci majú poslanecké lavice opustiť a vrátia sa do nich poslanci zvolení v marci 2016. A tu už nehovoríme len o politickej destabilizácii, ale aj o finančných škodách.

Na Slovensku sa často opakuje, aj skúsenými právnikmi, učebnicová poučka zo základov štatopráva, že ústavný súd nemôže posudzovať a rušiť ústavné zákony. Lenže aj s tým sa český ústavný súd vysporiadal. Jasne povedal, že nie všetko, čo formálne dostane dovetok „ústavný“, je ústavný zákon. Že ústavný zákon musí byť ústavný aj materiálne, nie len formálne. Že ústavný zákon o skrátení volebného obdobia nemení a nedopĺňa ústavu alebo ústavný rámec. Tým pádom nie je ústavný, a preto ho môže posúdiť a zrušiť.

V podstate všetky argumenty, ktoré český ústavný súd použil, keď dal predčasným voľbám červenú, sa môžu aplikovať aj na predčasné voľby, o ktorých sa teraz hovorí. A tí, ktorým záleží na tom, aby predčasné voľby neboli, to veľmi dobre vedia.

Nemusíme počítať do 90

Z vyššie uvedených dôvodov, by nebolo „od veci“, ak by sa k ďalším predčasným voľbám, konečne, došlo tak, ako to vyžaduje ústava. A nie len pre dôvody opísané vyššie, ale aj preto, že by sme všetci mali ústavu ctiť a nie z nej robiť trhací kalendár.

Paradoxom je, že všetci teraz počítajú do 90, na ústavnú väčšinu, a pritom na ústavne konformné riešenie stačí 75 hlasov. V súčasnej situácii je tých 75 hlasov reálnejších než 90. Podľa čl. 102 ods. 1 písm. e) môže prezident rozpustiť parlament napr. vtedy, ak parlament nie je schopný sa po dobu troch mesiacov uznášať. Na to stačí 75 poslancov, ktorí sa na schôdzach nebudú prezentovať.

Áno, znamená to aj to, že im môže predseda parlamentu kvôli absenciám siahnuť na platy. Táto morálne-ekonomická dilema je už teda na nich.

Druhá cesta, o trochu dlhšia, je, že 76 poslancov vysloví súčasnej vláde nedôveru. Prezident následne vymenuje novú vládu. A ak nová vláda nezíska 76 poslancov pre svoju dôveru po dobu šiestich mesiacov, prezident môže parlament rozpustiť. Legálne a v súlade s ústavou, takže nebude na ústavnom súde čo napadnúť.

Teraz najčítanejšie

Daniel Kerekes

Vyštudoval som volebné štúdiá, politický marketing a podnikový manažment. V súčasnosti pôsobím ako doktorand na katedre politológie Masarykovej univerzity a ako konzultant v Restartup. Predmetom môjho záujmu sú predovšetkým voľby, ale tiež marketing a PR.