Bohatý a malebný Texas

Rozlohou 696 241 km² je Texas po Aljaške druhým najväčším štátom USA a druhé miesto mu patrí aj v počte obyvateľov, keď pri hustote zaľudnenia len 41 obyvateľov na km² tu žije takmer 28 miliónov ľudí. Najväčším mestom je Houston s asi 2,2 mil. obyvateľov, miliónovými sú aj mestá San Antonio a Dallas, hlavným mestom je však Austin s asi 950 000 obyvateľmi.

Z histórie

Najstaršie stopy osídlenia človekom tu majú viac ako 10 000 rokov. V predkolumbovskom období obývali Texas indiánske kmene v troch kultúrnych skupinách. Na hornom toku Rio Grande išlo o kultúru Pueblo, na východe krajiny o kultúru, ktorá sem presahovala z údolia Mississippi, a na juhu badať aztécky vplyv, ktorý však do konca 10. stor. poklesol. Krajinu obývali viaceré indiánske kmene, vrátane Apačov a Komančov.

Texas, krajina úrodných nížin a pláni, ale i malebných hôr a obávaných púští, prilákala prvých španielskych dobrodruhov začiatkom 16. stor. Prvým historickým dokumentom z územia Texasu je mapa Mexického zálivu, ktorú vyhotovil španielsky objaviteľ Alonso Álvarez de Pineda v roku 1519. O deväť rokov neskôr nedobrovoľne – po stroskotaní lode – sa stali Álvar Núñez Cabeza de Vaca a jeho druhovia prvými európskymi osadníkmi. S niektorými indiánskymi kmeňmi nadviazali priateľské vzťahy, pred inými sa museli brániť, keďže útočili, obviňujúc belochov – nie neoprávnene – zo šírenia nebezpečných chorôb.

Silnejšiu snahu o podrobenie si miestnych indiánskych kmeňov, obsadiť a exploatovať toto územie zaznamenávame až koncom 17. stor., keď vznikla zmiešaná španielsko – indiánska osada, z ktorej vyrástlo legendárne kovbojské centrum El Paso, a na pobreží Mexického zálivu francúzska osada, ktorá však zanikla už po štyroch rokoch. Záujmy oboch veľmocí sa tu stretli: Francúzi prenikali od východu – z Louisiany, Španieli z Mexika. Vtedy riedko osídlená krajina dostala názov od indiánskeho slova teyas, čo znamená priatelia.

Aktívnejší Španieli začlenili Texas do miestokráľovstva Nové Španielsko, ktoré sa po vyhlásení nezávislosti v roku 1821 stalo Mexikom. V roku 1803 USA kúpili USA od Francúzov Louisianu a robili si nárok aj na Texas, kam smerovali nielen dobrodruhovia s vidinou lesku zlata, ale i poctiví farmári a lovci. Nezhody viedli k bojovým stretom, ktoré vyvrcholili v roku 1835 texaskou revolúciou. Mexickú armádu viedol sám prezident Antonio López de Santa Anna a spočiatku získaval jedno víťazstvo za druhým. Nečudo, Texas mal vtedy len okolo 40 000 obyvateľov. Ich zástupcovia 2. marca 1836 podpísali deklaráciu o nezávislosti a o vytvorení Texaskej republiky. Impulzom k tomu bol hrdinský nerovný boj Texasanov v pevnosti Alamo (dnes v San Antoniu), ktorí odolávali obrovskej presile a takmer všetci v nerovnom boji padli. Narýchlo sformované jednotky napadli a behom štvrťhodiny porazili mexické sily 21. apríla 1836 pri San Jacinte, kde im do rúk padol aj sám prezident. Vtedy mu už nezostalo nič iné, ako súhlasiť s texaskou samostatnosťou.

Bitka pri San Jacinte

Hneď po vyhlásení nezávislosti však došlo vo vláde k rozporom. Jedno krídlo videlo rozšírenie územia na západ až po Tichý oceán, druhé v úzkej spolupráci s USA, ktoré ako mocný sused boli v pozadí mexicko – texaského konfliktu. Politický boj vyvrcholil 29. decembra 1845, keď Kongres USA prijal Texas za 28. štát únie. Mexičania sa však s týmto stavom nemienili zmieriť, čo viedlo k ďalším bojom v pohraničnej oblasti, pričom rozhodujúce víťazstvá boli na strane USA. Dvojročná vojna sa skončila podpisom zmluvy, podľa ktorej sa stalo hraničnou riekou Rio Grande. Vtedajší Texas bol podstatne rozsiahlejší, ako je tomu dnes. V roku 1850 Kongres prijal návrh senátora Jamesa Pearcea. Podľa neho sa veľká časť texaského územia stala súčasťou susedných alebo novo sa tvoriacich amerických štátov.

Texas sa stal významným pestovateľom bavlny, pričom belošskí farmári využívali prácu čiernych otrokov. Nečudo, že počas občianskej vojny sa v marci 1861 pridal na stranu konfederácie a do únie sa vrátil v roku 1870. Keďže nebol až tak závislý na práci otrokov ako iné južanské štáty, podarilo sa mu po vojne pomerne rýchlo obnoviť hospodárstvo krajiny. Texas priťahoval nových farmárov, podnikateľov, ale aj dobrodruhov, ktorí neraz utekali z východu USA pred trestom.

Koniec 19. stor. poznamenala tragická udalosť, keď hurikán zničil prístav Galveston a pripravil o život možno 8 000, možno až 12 000 ľudí. Novú nádej priniesol ropný vrt v Spindletope. 10. januára 1901 z neho z hĺbky 347m vytryskla ropa s výdatnosťou okolo 100 tisíc barelov denne. Trvalo deväť dní, kým sa podarilo dostať vrt pod kontrolu. Ropný boom vyvrcholil v 70. rokoch 20. stor., keď sa denne vyťažili až tri milióny barelov. V ďalších rokoch produkcia klesla a USA dávajú prednosť dovozu čierneho zlata z iných kútov sveta.

Galveston v roku 1900 a dnes

Na začiatku 20. stor. vytryskla v Texase ropa

Ani Texasu sa nevyhla veľká hospodárska kríza v 30. rokoch. Na front 2. svetovej vojny odišlo okolo 750 000 mužov. V štáte sa budovali vojenské základne, väzenské tábory, armádne nemocnice, továrne na výrobu zbraní a munície. To sa negatívne odrazilo na tradičnom farmárstve, keď mnohí poľnohospodárski robotníci odchádzali za výnosnejšou prácou do miest. Vojenský priemysel sa po vojne podarilo transformovať na inú produkciu, štát dal zisky z ropy najmä do rozvoja vzdelávania, čo znamenalo výrazný ekonomický rozvoj v 50. a 60. rokoch. Jediným negatívom tých čias je zavraždenie prezidenta Johna F. Kennedyho počas návštevy Dallasu 22. novembra 1963.

Z geografie

Územie Texasu, takmer dvakrát väčšie ako napríklad Nemecko alebo Japonsko, sa zdvíha od brehov Mexického zálivu, v ktorom sa nachádza veľa príbrežných ostrovov a lagún, cez úrodné nížiny a pláne i cez nebezpečné púšte do vysokých hôr, rozbrázdených divokými kaňonmi. Na západe pri hraniciach s Novým Mexikom v Guadelupe Mountains dosahujú vrcholom Guadelupe Peak 2 667 m n. m. Pre nížiny a pahorkatiny sú typické borovicové lesy, v centrálnej časti Texasu sa šíria prérie, ktoré miestami prechádzajú do suchých stepí až púští, z ktorých sa – aj vďaka mayovkám stalo najznámejšie Llano Estacado.

Podnebie je vcelku príjemné, od prímorského na pobreží Mexického zálivu až po kontinentálne na severozápade krajiny, pričom v horách klesajú v zime teploty pod bod mrazu a sneh nie je zriedkavosťou. Obávané sú však najmä nárazové snehové búrky a predovšetkým zúrivé tornáda a hurikány, ktoré dokážu narobiť veľa škôd, pripraviť ľudí o celý majetok, ba i o život. Hurikány v rokoch 1875 a 1886 zničili vtedy najvýznamnejšie prístavné mesto Indianola, založené v roku 1844 ako vstupná brána pre nemeckých prisťahovalcov. Dnes je to už len „mesto duchov“. Pád Indianoly znamenal rozkvet konkurenčného prístavu Galveston na rovnomennom ostrove pri vstupe do Galvestonského zálivu. Z prvenstva sa však dlho netešil, lebo aj on padol 8. septembra 1900 za obeť hurikánu, ktorý usmrtil okolo 8 až 12 tisíc ľudí. Ide o najväčšiu prírodnú katastrofu v dejinách USA. Galveston sa však predsa len z pohromy spamätal, odolal aj ďalším a dnes v ňom žije viac ako 50 000 ľudí.

Vďaka mayovkám a westernom sa stala známou aj rieka Rio Pecos, ľavý prítok Rio Grande, prameniaci vysoko v horách Nového Mexika.

Ospievaná rieka Rio Grande patrí medzi najväčšie vodné toky na severoamerickom kontinente. Pramení v Skalnatých horách a na 2 880 km dlhom toku vytvára na suchých planinách divoké kaňony. V lete pri nízkych zrážkach na niektorých úsekoch takmer vysychá. Okrem toho, že je prirodzenou hranicou medzi USA a Mexikom, má veľký význam pre zavlažovanie a pre výrobu elektrickej energie.

Do piesní sa dostala aj Červená rieka – Red River (https://www.youtube.com/watch?v=NEVODeLsZOs), ktorá tvorí hranicu s Oklahomou. Jej pramene sú paradoxne na suchej planine Llano Estacado a je dlhá 2 050 km. Na dolnom toku (už na území Louisiany) sa rozdeľuje na dve ramená: hlavné po pár kilometroch ústí do Mississippi, rameno Atchafalaya priamo do Mexického zálivu, pravda, voda v ňom preteká len pri zvýšenej hladine najmä na konci jari a zväčša sa stráca v rozsiahlych močiaroch.

Príroda je bohatá na flóru a faunu. S jej typickými predstaviteľmi sa môžeme stretnúť najmä v národných parkoch. Obyčajne ide o stretnutia príjemné, pravda, ak chtiac-nechtiac nevyrušíme z pokoja nahnevaného čierneho medveďa či nebezpečného štrkáča. Kráľovnou texaských kvetín nie je ruža, ako by sme si mohli myslieť podľa známej piesne Waldemara Matušku (https://www.youtube.com/watch?v=Wtwm4KelqpA), lebo hoci ruží – divokých i pestovaných – nájdeme v Texase požehnane, tou naj-kvetinou sa stal bluebonnet – endemický druh vlčieho bôbu.

Jedna z najvyspelejších ekonomík sveta

V súčasnosti žije v Texase takmer 28 miliónov ľudí pri ročnom prírastku vyššom ako 2 %. Prevládajú belosi (vyše 70 %, pričom narastá počet Hispáncov), černošské obyvateľstvo tvorí asi 12 % a tých, ktorí sa hlásia k pôvodnému indiánskemu obyvateľstvu, je dnes necelé percento. Pribúdajú prisťahovalci z Ázie (dnes asi 4 %). V Texase stretneme aj mnoho Čechov, ktorí si svoje centrum nazvali Praha. Nachádza sa asi 90 km juhovýchodne od hlavného mesta Austin. Väčšina Texasanov sa hlási ku kresťanským ideám, čo sa odráža aj na množstve kostolov, ktorých je vari najviac v USA v porovnaní s počtom obyvateľov.

Pri porovnaní HDP sa Texas tlačí do prvej desiatky najvyspelejších štátov sveta a jeho ekonomika stále rastie. K vysokej životnej úrovni prispievajú dane, ktoré patria medzi najnižšie v USA. V poľnohospodárstve nevymrela farmárska tradícia. Najvýznamnejšiu úlohu v ňom zohráva chov hovädzieho dobytka, pestovanie obilnín a bavlny. Texas je známy aj ropným bohatstvom, ale k rozvoju prispieva aj ťažba a spracovanie nerudných surovín. Energiu dodávajú elektrárne, ktoré sú súčasťou asi stovky priehrad, ale v ostatnom čase zohráva významnú úlohu aj získavanie energie zo sily vetra – v Roscoe je najväčšia veterná elektráreň na svete – a celkovo získava Texas najviac energie z vetra v USA.

Hoci oficiálne je najväčším mestom Houston, rozsiahlejšou a ľudnatejšou je aglomerácia Dallas – Fort Worth, kde sa sústreďujú podnikateľské aktivity nadnárodného významu, predovšetkým v oblasti informačných technológií.

Hlavné mesto Austin

Hlavným mestom Texasu nie je niektoré z miliónových miest, ale Austin, hoci aj ten sa počtom obyvateľov nezadržateľne blíži k miliónu. Nachádza sa v južnej časti štátu v mieste, kde sa rieka Colorado (menovkyňa inej, známejšej rieky) vylieva z pahorkatín do nížiny.

Na území mesta sa zistili stopy po osídlení spred viac ako 11 000 rokov. Nálezy začlenili týchto najstarších obyvateľov do kultúry Clovis. Pri príchode prvých belochov tu žil indiánsky kmeň Tonkawov, ale pohybovali sa tu i Apači a Komančovia. Texaská republika mala len tri roky, keď sa skupina piatich jazdcov vybrala hľadať vhodné miesto na založenie hlavného mesta. Našli ho na severnom brehu rieky Colorado, kde v tom čase stála osada s príznačným názvom Waterloo. V prvý septembrový deň roku 1839 voly dotiahli z Houstonu 50 vozov s nábytkom a archívom a vláda sa mohla usídliť v novej metropole. Ešte v tom istom roku vybrala miesto pre výstavbu univerzity, do ktorej prišli prví študenti v roku 1883. V minulom storočí tu vyrástli aj ďalšie vzdelávacie inštitúcie, takže Austin sa stal mestom mladých. Možno i preto sa o ňom hovorí, že je hlavným mestom živej hudby na svete. Pre mnohých hudobníkov je veľkou cťou vystupovať najmä na ulici Sixth Street.

V súčasnosti žije v Austine okolo 950 000 obyvateľov, aglomerácia Austin – Round Rock ich však má viac ako 2 milióny a radí sa medzi najrýchlejšie sa zaľudňujúce mestá USA. Dnes je Austin moderným mestom s množstvom mrakodrapov prevyšujúcich 200 m. Niektoré štvrte mesta sú v noci osvetlené „umelým mesačným svitom“.

Obľúbeným cieľom výletu obyvateľov Austinu a jeho turistických návštevníkov je vápencový kopec Mount Bonnell (238 m n. m.), z ktorého je otvorený výhľad na údolie rieky Colorado. Turistov láka aj Hamilton Lake západne od Austinu. Priamo do vôd jazera padajú vody 15-metrového vodopádu, takže sa pred nami vynorí obraz známy z filmového spracovania mayoviek napriek tomu, že dobre vieme, že tieto filmy našich detských liet sa nakrúcali v rovnako malebnom kraji Dalmácie.

Houston

Najväčším texaským mestom je Houston, ktorého počet obyvateľov sa blíži k dva a pol miliónu. Založili ho neďaleko Galvestonskej zátoky newyorskí podnikatelia Allenovci v roku 1836 a už o rok neskôr sa stal mestom. Meno mu dali po generálovi Samovi Houstonovi, ktorý velil texaským jednotkám vo víťaznej bitke pri San Jacinte a bol texaským prezidentom. Napriek zničujúcim hurikánom Houston rýchlo rástol, pod čo sa výrazne podpísala ťažba ropy od začiatku minulého storočia. V posledných troch rokoch ho zasiahli silné hurikány, ktoré spôsobili veľké záplavy a obrovské škody. Mestská rada prijala opatrenia, medzi ktoré patrí napríklad uznesenie z 31. januára tohto roku o odpustení veľkých nedoplatkov za vodu, ktoré sa pozitívne dotklo tisícok domácností.

V bohatom meste kvitne aj kultúra a športové aktivity. Tamojšie múzeá pritiahnu ročne vyše sedem miliónov návštevníkov. Veľkou atrakciou pre Texasanov, ale i pre návštevníkov tohto amerického štátu, sú prehliadky hospodárskych zvierat v Houstone spojené s tradičným rodeom. Vari žiaden návštevník neobíde „Space City“ – centrum pre riadenie kozmických letov v rámci amerických programov, pomenované po americkom prezidentovi Lyndonovi B. Johnsonovi, texaskom rodákovi. Návštevnícke centrum ponúka prehliadku filmov i rôznych exponátov, vrátane kameňov prinesených z Mesiaca, a odvážnejší si môžu obliecť skafander a v simulátore sa vžiť do pocitov astronauta. Negatívom je pomerne vysoká kriminalita súvisiaca s tým, že Houston veľké centrá obchodovania s drogami.

San Antonio

Druhým najľudnatejším texaským mestom je San Antonio. Nachádza sa takisto na juhu štátu v miestach, kde sa nížina zdvíha do planiny Edwards Plateau. Vyvinulo sa zo španielskej koloniálnej základni založenej pred troma storočiami na území indiánskeho kmeňa Payaya. Prisťahovalci prichádzali najmä z Kanárskych ostrovov. Do texaskej revolúcie začiatkom roka 1836 sa zapísala najmä pevnosť Alamo, ktorej obrancovia bojovali proti mexickej presile takmer do posledného muža. Historické záznamy hovoria, že z ohňa bojov sa podarilo uniknúť asi len piatim alebo siedmim Texasanom. Obrancovia Alama boli najväčším príkladom texaským vojakom, ktorí nakoniec slávili v boji s Mexičanmi úspech. Alamo je dnes jedným z hlavných cieľov turistov, ktorých príde do San Antonia ročne okolo 20 miliónov.

Pevnosť Alamo

Po občianskej vojne mesto prosperovalo z obchodu s dobytkom. Začiatkom 21. storočia sa San Antonio zaradilo do desiatky najrýchlejšie rastúcich miest USA. Má okolo jeden a pol milióna obyvateľov, vrátane pričleneného New Braunfelsu a ďalších sídiel ešte o milión viac. Takmer z troch štvrtín ide o belošskú populáciu s vysokým percentom hispánskeho alebo latinskoamerického pôvodu. Z priemyslu je najvýznamnejší farmaceutický. Na území mesta je najväčšia základňa amerického vojenského letectva Lackland Air Force Base, na ktorej každý rok absolvuje výcvik okolo 40 000 pilotov.

Pôvodných päť španielskych misií a osád sa stalo v roku 2015 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Druhý najstarší hotel v San Antoniu sa dostal do Guinessovej knihy rekordov. Ide totiž o najťažšiu budovu, ktorú presunuli na nové miesto bez rozobratia a neporušenú. Stalo sa tak v priebehu štyroch dní v roku 1985 pri náklade okolo 650 000 dolárov. K turistickým atrakciám patrí Morský svet – SeaWorld, nachádzajúci sa asi 25 km západne od centra mesta. Sú tu aj ďalšie veľké akváriá a obľube sa teší aj zoologická a botanická záhrada. Ako najzaujímavejší tip na turistický výlet zo San Antonia sa ponúka sústava jaskýň Natural Bridge Caverns.

Dallas

Z texaských miest našincovi najviac hovorí názov Dallas. Do histórie sa zapísal ako miesto tragického skonu prezidenta Johna F. Kennedyho 22. novembra 1963 a v novšej dobe vďaka názvu televízneho seriálu. Krvavo sa do histórie Dallasu zapísal aj 7. júl 2016, keď počas protestu za zabitie dvoch černochov začal jeden z demonštrantov strieľať do policajtov, piatich z nich zabil a deviatich zranil. O život prišli ďalší dvaja ľudia.

V súčasnosti žije v Dallase okolo 1,4 mil. obyvateľov a mesto zaznamenáva ďalší ekonomický i demografický rast. Ak berieme do úvahy celú aglomeráciu Dallas – Fort Worth – Arlington, máme pred sebou jedno z najväčších miest sveta s viac ako 7 mil. obyvateľov.

V Dallase sa mieša pôvodná architektúra spred viac ako storočia s modernými mrakodrapmi s výškou viac ako 200 m. Aj Dallas láka turistov najrôznejšími atrakciami. Významnou udalosťou je veľtrh, ktorý sa koná vo Fair Parku už od roku 1886. Najjednoduchšiu rekreáciu poskytuje vyše 400 mestských parkov s rozlohou 85 km². Takmer štvrtinu ich plochy tvoria jazerá. Vyhľadávané sú najmä vodné záhrady vo Fort Worth, ktoré naprojektoval v roku 1974 architekt Phillip Johnson. Ani sa nechce veriť, že pred výstavbou boli na tomto mieste uličky plné salónov a nevestincov. Na území parku Turtle Creek objavili archeológovia výrobky ľudí, ktorí tu žili pred 5 000 rokmi. Ako perličku spomeňme, že medzi partnerskými mestami Dallasu sa nachádza aj moravská metropola Brno.

El Paso

V najzápadnejšom kúte štátu sa nachádza jedno z najznámejším texaských miest – pohraničné El Paso. Práve horúca hranica s Mexikom na rieke Rio Grande (na jej druhom brehu je mexické mesto Ciudad Juárez) prispela a prispieva k jeho rozvoju. Je tu jedna z najväčších amerických vojenských základní Fort Bliss.

Na území El Pasa sa našli archeologické pamiatky na pobyt folsomských lovcov a zberačov. Španieli, ktorí sem prenikli v roku 1598, tu našli indiánske kmene, ktoré vo veľkom pestovali najmä kukuricu. V súčasnosti má okolo 700 tisíc obyvateľov, z nich najmenej 70 % má hispánske rodové korene. Oddych nachádzajú najmä v štátnom parku Franklin Mountains, ktorý je svojou rozlohou 9 813 ha najväčším mestským parkom USA. Turistov sem láka množstvo kultúrnych a športových podujatí, ako je Amigo Airshow – jedna z najväčších leteckých prehliadok v USA, balónová šou, ktorej sa zúčastňuje okolo 60 vzduchoplavcov, rafting na rieke Rio Grande, rodeo, najstarší hispánsky sviatok Fiesta de las Flores – Slávnosť kvetov, hudobné festivaly… Archeologické múzeum prezentuje najstaršie pamiatky na osídlenie Ameriky človekom. V špeciálnej botanickej záhrade môžeme uvidieť stovky druhov rastlín, rastúcich v Chihuahuanskej púšti, ktorá zasahuje z Mexika do Texasu. V inej záhrade môžeme najmä na jar obdivovať stovky odrôd ruží. (Za hlavné mesto ruží sa však pokladá vyše 100-tisícový Tyler na severovýchode Texasu, kde je najväčšia ružová záhrada v USA, múzeum ruží a kde sa každý rok koná Texaský festival ruží s bohatým programom a s voľbou kráľovnej ruží.)

Obľúbeným cieľom výletu z El Pasa je Hueco Tanks v púštnych horách Hueco Mountains 51 km severovýchodne od mesta. Španielske slovo „hueco“ označuje dutiny, ktorými sú prevŕtané skalné steny a balvany. Sú tu skvelé miesta na pozorovanie prírody, predovšetkým vtákov, ktorých tu zaznamenali 225 druhov, na skalolezenie – bouldering a azda nikto neodíde skôr, ako by sa nepodíval na tajomné archaické piktogramy a skalné maľby staré 2 500 až 8 000 rokov. Pred príchodom belochov obývali kotlinu Kiowovia, ktorí sa živili lovom a pestovaním kukurice. V roku 1837 sa dostali do obkľúčenia mexickej armády a počas šesťdňového obliehania väčšina z nich zahynula.

Štát nespočetných symbolov

Vari žiaden z amerických štátov nemá toľko symbolov. Texasu sa hovorí – podľa jedinej bielej hviezdy na vlajke – „štát osamelej hviezdy“. Štátnou kvetinou je endemický vlčí bôb texaský (Lupinus texensis), vari najozdobnejší kvet texaských lúk. Z tráv si v Texase najviac cenia prériový druh Bouteloua curtipendula, ale svoje miesto v heraldike má aj opuncia (Opuntia ficus-indica). Národným stromom je hikória (Carya illinoinensis). Patrí medzi orechovité rastliny (Juglandaceae). Ide o strom dorastajúci i do 50 m výšky, ktorý má svoj pôvodný domov na juhu USA. Asi vo veku 20 rokov zarodí prvými plodmi – orechmi pekan – a keďže sa dožíva až 300 rokov, ide o ekonomicky zaujímavý druh. Zdravý strom v najplodnejšom veku dá úrodu 200 – 450 kg orechov. Slovko pekan vraj pochádza z algonquinského jazyka a v preklade znamená „orech, na ktorého rozbitie potrebujeme kameň“. Pekanové orechy sú bohaté na tuky, sú zdrojom vláknin, mangánu, horčíka, fosforu, zinku, železa, bielkovín, vitamínu B, ich 100 g obsahuje 691 kalórií. Dajú sa jesť surové alebo varené, ale sú aj súčasťou koláčov, chleba, či príchuťou zmrzliny. V chladných a suchých pivniciach vydržia v primeranej kvalite najmenej pol roka. Využiteľné je aj tvrdé a ťažké červenohnedé drevo hikórie, ktoré bolo v minulosti využívané najmä na výrobu náradia, novšie aj na nábytok alebo podlahy. Indiáni poznali a využívali aj ďalšie časti stromu. Komančovia prikladali rozdrvené listy na kožu zasiahnutú hubovou chorobou a Kiowovia pili odvar z kôry pri tuberkulóze. Alergici by sa však mali vyhýbať týmto stromom v čase ich kvitnutia.

Z introdukovaných krov si získal v Texase najväčšiu obľubu ozdobný druh Lagerstroemia indica, ktorý priviezli na americký kontinent z južnej alebo východnej Ázie. Púta habitom a najmä kvetmi a v jeho konároch sa radi usadia spevavé vtáky. Z domácich krov sa dostalo najväčšieho uznania šalvii Leucophyllum frutescens, ktorej domovom je juhozápadný Texas a priľahlé územie Mexika.

Za štátneho vtáka si Texasania nevybrali niektorého z majestátnych dravcov, ale speváka mnohohlasého Mimus polyglottus. Žije od Kanady po Mexiko a karibské ostrovy a okrem Texasu ho vnímajú ako svojho vtáka aj v Arkansase, Tennessee, Arkansase a na Floride. Ako názov napovedá, vyniká spevom, ktorým sa dokáže „posmievať“. Vo svojich piesňach dokáže totiž napodobniť spev iných vtákov a iné najrôznejšie zvuky: kikiríkanie, kotkodákanie, kačkanie, mňaučanie, štekanie, ale aj vŕzganie dvier, klepanie mlyna či škrípanie píly. Podľa Brehma je to vraj veľký figliar, zapískaním prebudí driemajúceho psa, ktorý si myslí, že naňho zapískal gazda, kvočku vyplaší pišťaním kurčaťa, hvizdom dravca hydinu, ba vraj dokonca nežným pradením dokáže „vyhecovať“ kocúra. Svoje schopnosti nestrácajú speváky mnohohlasé ani v zajatí. Na ľudí si napokon už zvykli, zahniezdia v ich bezprostrednej blízkosti, takže obyvatelia dedín i miest môžu nielen počúvať ich spev, ale trebárs z okna domu nahliadnuť do ich rodinného života.

Spomedzi divo žijúcich cicavcov si Texasania zvolili dva symboly: pásavca deväťpáseho (Dasypus novemcinctus) a netopiera tadaridu guánovú (Tadarida brasiliensis).

Pásavec je zvláštny cicavec, príbuzný leňochom a mravčiarom, na rozdiel od nich má však aj viac ako sto zubov. Telo je pokryté pancierom, ktorý sa skladá z deviatich pásov spojených mäkkou kožou. Ak sa ocitne v nebezpečenstve, stočí sa do klbka a predátor si môže vylámať zuby. Mocnými pazúrmi si pásavec vyhrabúva hlboké nory, z ktorých v noci vychádza za potravou. Najčastejšie si ich urobí pod kolóniami mravcov. Práve tie zohrávajú v potrave pásavca dôležitú úlohu, „na posedenie“ ich vraj dokáže zhltnúť až okolo 40 000. Nepohrdne však ani iným hmyzom, dážďovkou, krabom, drobným cicavcom alebo plazom a s obľubou zožerie aj zdochliny, čím plní v prírode dôležitú sanitárnu službu. Horšie je, že údajne – ako zistili na Floride – pásavec prenáša nebezpečnú chorobu lepru – malomocenstvo.

Tadarida má síce v latinskom názve slovko „brazílsky“, rozšírená je však od Južnej po juh Severnej Ameriky, pričom práve Texas sa stal obľúbenou domovinou týchto netopierov. V lete ich môžeme vidieť poletovať aj uprostred veľkomiest. Len v jednej zo štvrtí hlavného mesta Austin je kolónia, v ktorej žije okolo jeden a pol milióna jedincov. Zimovať odlietajú väčšinou do jaskýň, pričom odhadli, že len v jednej z nich prežije chladné obdobie roka 20 – 40 miliónov týchto netopierov. Nečudo, že za stáročia na niektorých miestach po nich zostali hrubé vrstvy trusu – guána, ktoré je vyhľadávaným prírodným hnojivom. Tadaridy sú rýchlymi letcami. Bežne dosahujú rýchlosť 75 km/h, ale doložené sú pozorovania, keď lietali až 160 km/h. Pritom počas nočného lovu nalietajú desiatky kilometrov. Sú významnými ničiteľmi hmyzu. Do otvorenej tlamy chytajú najmä tzv. vzdušný planktón, ale vďaka silným zubom dokážu zožrať aj chrobáky s tvrdšími krovkami.

Rybári si najviac cenia endemický druh ostračky Micropterus treculii. Neohrozujú ju predátori, ale nadmerné vypúšťanie príbuzných introdukovaných druhov rýb. Z plazov sa medzi symboly napodiv nedostal štrkáč, ale asi 13 cm dlhý jašter ropušník tŕnistohlavý Phrynosoma cornutum, z ktorého tela vyrastajú tŕne. Indiáni ho vnímali ako posvätné zviera, lebo keď ho chytíme do rúk, zvolí zvláštny druh obrany – z kútikov očí vypúšťa krv. Pre nevšedný vzhľad a krotkosť je obľúbeným chovancom v teráriách.

Cez Texas preletujú obrovské kŕdle babôčky smradľavej (Danaus plexippus) a tak je akosi samozrejmé, že tento motýľ nemôže chýbať medzi symbolmi. Potom, čo opustí kuklu, vydá sa na dlhú (až 4 000 km) púť z rodiska v USA a Kanade do zimovísk v mexickom pohorí Sierra Nevada, kde kvôli ich ochrane zriadili biosférickú rezerváciu Reserva de la Biosfera de la Mariposa Monarcha, ktorú v roku 2008 zapísali do svetového dedičstva UNESCO. Na jar sa tieto babôčky vracajú na miesta, kde prešli celý svoj vývoj od vajíčka, cez húsenicu a kuklu až po dospelé imágo. Húsenice i dospelé motýle nepríjemne páchnu, čo je pre nich dostatočnou obranou pred predátormi.

Surmovka Busycon perversum pulleyi zastupuje medzi symbolmi ulitníky. Žijú vo vodách Mexického zálivu a ich schránka môže dorásť do 40 cm. Ich korisťou sú najmä lastúrniky a ak sa dostanú do chovných staníc ustríc, dokážu v nich narobiť veľké škody. Ale aj mäso surmoviek sa využíva v gastronómii pri príprave scungilli, jedla, ktoré sa až za Atlantik dostalo z Neapolu.

Texas má dokonca aj štátnu molekulu buckminsterfulleren so vzorcom C₆₀. Jej objavitelia Robert Curl, Harold Kroto a Richard Smalley získali v roku 1996 Nobelovu cenu za chémiu.

Domáce zvieratá symbolizuje dlhorohý dobytok a špeciálna rasa psa Blue Lacy. Toto plemeno vyšľachtili v Texase v polovici 19. stor. Sú to inteligentné, pracovité, odvážne, aktívne, otužilé psy, dajú sa ľahko vycvičiť a človeku poslúžia pri love i pri strážení stád. Meno Lacy dostali po bratoch, ktorí sa prisťahovali do Texasu v roku 1858 a pri šľachtení sa opierali o anglického ovčiaka, chrta, vlka a možno i kojota.

Keďže Texas je významným paleontologickým náleziskom, nechýba medzi symbolmi dinosaurus z rodu Pleurocoelus i skamenené palmové drevo. Oficiálnym minerálom je modrý topás.

Texasania si cenia ako symbol aj pôvodný chlieb (Pan de Campo), ktorý sa piekol na farmách, liatinový kotlík ako základ kuchynského riadu prvých európskych osadníkov, červený grapefruit, pôvodnú odrodu čili papričky Capsicum annuum var. glabriusculum, i dovezené jalapeño. Z jedál sú to kukuričné placky tortilla a salpa – pikantná omáčka z paradajok, cibule, fazule, kukurice, čili papričiek a iných korenín v najrôznejších variáciách, z pečiva sopaipilla (chlebové placky z kysnutého cesta vysmažené na oleji, podávané ako chlieb alebo plnené hovädzím mäsom, či ako dezert s medom alebo anízovým sirupom) a zo zeleniny sladká cibuľa sunbrero. Medzi symbolmi nemôžu chýbať bavlnené vlákna, westernové piesne a tance, gitara a zo športov dominuje vedľa amerického futbalu rodeo, ktoré má hlboké historické korene a dočkalo sa veľkej popularity najmä v 70. rokoch minulého storočia, pravda, organizátori podujatí sa neraz stretali a stretávajú s odporom ochrancov zvierat. I keď ochrancom nemožno uprieť úprimnú snahu, veľa nezmôžu. Okolo rodeí sa točia milióny, ich organizovanie sa stalo významným biznisom. Na mnohých farmách sa chovajú kone a býky určené len pre rodeo.

Z Texasu pochádza aj hra nazvaná číslom 42. Údajne ju vymysleli dvaja chlapci v meste Garner ako náhradu, keď sa im zunovalo kartovanie. Najúspešnejší hráči sa stretávajú v prvú marcovú sobotu v Hallettsville. Určite najmohutnejším symbolom je bojová loď USS Texas BB-35. Na vodu ju spustili 18. mája 1912 a zohrala významnú úlohu v prvej i druhej svetovej vojne, keď sprevádzala americké konvoje, okrem iného aj pri vylodení v Normandii a pri japonských ostrovoch Iwo Jima a Okinawa. Vyradili ju v roku 1948 a dnes je ako múzeum zakotvená neďaleko Houstonu.

Do prírody

V Texase je niekoľko národných parkov a iných chránených území. Guadelupe Mountains National Park zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré bolo domovom Apačov – Meskalerov. Má rozlohu 349,51 km². Poskytuje veľa možností na turistické výlety, ale i na náročné horolezecké výstupy. Cieľom sú najmä divoké kaňony a horské štíty ponúkajúce ďaleké výhľady. V parku sledujeme tri ekosystémy. Prvým sú suché, trávnaté až púštne plochy  s borievkami a sukulentnými rastlinami na západe. Vo vlhkejších kaňonoch pribúdajú stromy: javory, jasene, duby, osiky a iné listnáče. Treťou zónou sú lesy s dominantnými borovicami a douglaskou, ktoré v najvyšších polohách prechádzajú do alpínskej vegetácie. Rôznorodé podnebné a rastlinné podmienky podmieňujú aj výskyt početných druhov živočíchov. Medzi trvalých obyvateľov národného parku patria jeleníky viržínske, sivé líšky, čierne medvede, kojoty, skunky, rysy, jazvece, pumy a 16 druhov netopierov. Z vtákov je to viržínsky výr, známy aj ako „okrídlený tiger“, sokoly, orly a iné dravce, početné druhy spevavcov, kolibríkov, ďatlov a kukučiek…

Ďalší známy národný park Big Bend sa nachádza na zápase Texasu pri hranici s Mexikom na rozlohe 324 219 ha. Okrem pestrej flóry (viac ako 1 100 druhov rastlín), ovplyvnenej blízkou Chihuahuanskou púšťou, tu žije viac ako 450 druhov vtákov, 75 druhov cicavcov a 56 druhov plazov, medzi nimi aj nebezpečné štrkáče, ktoré sú pre návštevníkov texaskej prírody asi najnepríjemnejším tvorom. (Objavila sa správa, že štrkáče nás nemusia prekvapiť iba vo voľnej prírode, ale zdesení obyvatelia jedného domu našli tohto jedovatého tvora v záchodovej mise! Keď privolali na pomoc herpetológa, ten našiel v pivnici ďalších 23 hadov. Obyvatelia sa dušovali, že absolútne nevedeli, akých spolubývajúcich majú vo svojom dome.) Na území parku je niekoľko paleontologických nálezísk, z ktorých pochádzajú fosílie morských živočíchov i dinosaurov. Zaujímavé lokality tu odhalili aj archeológovia, ktorí najstaršie nájdené artefakty odhadujú na viac ako 10-tisícročné. Na najzaujímavejšie miesta vedú turistické cesty a chodníky s celkovou dĺžkou takmer 400 km. Privedú nás aj na terasy, z ktorých sa otvára panoráma údolia rieky Rio Grande, tečúcej v hĺbke 500 m pod našimi nohami.

Stretnutie so štrkáčom nebýva práve príjemným zážitkom, pokiaľ nie sme hereptológmi. Ako ukazuje fotografia, tieto jedovaté hady neobývajú len voľnú prírodu, ale môžu sa z nich stať aj nepríjemní susedia či spolubývajúci.

Kovbojský klobúk aspoň ako suvenír

Dlhé pláže na texaskom pobreží Mexického zálivu umožňujú nájsť si svoj tichý kút a vychutnať sa lahodné kúpanie, slnenie, oddychovanie osamote či v užšom, rodinnom alebo priateľskom kruhu. Priam nedotknuté sú piesky na ostrove Padre Island a na ďalších ostrovoch a ostrovčekoch Mexického zálivu, ktoré sú od pevniny oddelené lagúnami.

Už sme sa zmienili o rodeu ako o texaskom národnom športe. Návšteva tejto súťaže je určite nevšedným zážitkom napriek tomu, že sa podobné podujatia usporadúvajú aj u nás (napríklad na Muránskej planine), pravda, s tými texaskými sa nedajú porovnať. Slovo rodeo vychádza zo španielskeho rodear – otáčať. Išlo o bežnú súčasť práce chovateľa dobytka a jeho kovbojov, ktorí dobytok roztrúsený na pastve obiehaním na koňoch zháňali dohromady a značkovali. Prvé rodeo ako platená atrakcia pre divákov sa konalo v roku 1888 v arizonskom Proscotte. Predstavenia dnes pozostávajú z rôznych disciplín: jazdenie na divých neosedlaných koňoch, chytanie teliat do lasa, zvalenie býčka skokom zo sedla koňa…

Pri návšteve krajiny sa patrí ochutnať miestne gastronomické špeciality, možno zo zvedavosti poznať niečo nové, možno i pre inšpiráciu. Texaské jedlá vychádzajú zo stáročnej kovbojskej tradície, veľký vplyv má na ne blízke Mexiko, ktorého bol Texas kedysi súčasťou, ale aj prisťahovalci z rôznych kútov sveta. Štát je najväčším producentom mlieka a hovädzieho mäsa v USA a práve hovädzina je základom mnohých jedál podávaných s barbecue alebo s inými omáčkami. Súčasťou kovbojskej stravy bol aj chlieb, či skôr suchár, spomínaný Pan de Campo. Obľúbené je aj chili con carne – kuracie mäso s pikantnou omáčkou. Na zapitie sa hodí dobré pivo, ľadový čaj alebo na spôsob filmového Joea limonáda.

Vari nikto, kto navštívi Texas, neodíde domov bez kovbojského klobúka na hlave. Určite je to najžiadanejší a praktický suvenír. Niekto si prinesie aj kravský zvonec, ktorý je pre našinca už menej praktický, náušnice napodobňujúce varovný chvost štrkáča a pre spestrenie kuchyne vlastnej či priateľov pohárik niektorej z pikantných texaských omáčok.

Foto: Wikipedia, Los Angeles Times, TripSavvy, Big Bend NP, National Geographic, Pinterest, Flickr, net.