Denník N

Ako zabrániť peňazovodom

Slovo „peňazovod“ v slovníku nenájdete, ale všetci tušíme, o čo ide. Zo štátnych zakázok sa smotana získava jednorazovo, navýšením ceny nad trhovú úroveň a/alebo znížením kvality dodávky nejakej služby. V prípade peňazovodu sa jedná o dlhodobé presmerovanie toku peňazí z peňaženiek daňovníkov a spotrebiteľov.

Peňazovod zabezpečí rodinu dlhodobejšie, ale vyžaduje si zložitejšie budovanie a údržbu. Na začiatok si vyžaduje príbeh o nejakej spoločenskej potrebe. Môže to byť príbeh o potenciálnej sociálnej katastrofe na Hornej Nitre. Alebo popis hrôz, ktoré čakajú občana, ak podnikateľ nemá taký či onaký certifikát, školenie, alebo špecifický prístroj. Ale praktické je, ak sa vieme odkázať na príbeh z „vonka“. Európska únia v tomto poskytuje nepreberne možností, keďže je asi najväčším generátorom cieľov, plánov a vízii na svete.

Udržiavacia fáza peňazovodu sa týka najmä financií. Samozrejme, môžete ho napojiť na štátny rozpočet. Ale v ňom sa neustále niekto hrabe, presúva položky a hlavne každoročne ho nanovo schvaľuje. Ideálom je buď zdroj, ktorý nikoho moc netrápi (tu opäť prichádza na pomoc EÚ), alebo šikovné skrytie niekam, kde si to občan nevšimne a politika nebude páliť. Úplne najlepšie je zaistiť si zdroje zmluvou na X rokov dopredu. Ak k tomu máte aj exit stratégiu, tak je plán dokonalý.

Energetika je skvelým sektorom na stavbu peňazovodu. Volič má v sebe po desaťročia pestovaný strach z podnikateľov a politikom s radosťou kývne na takmer ľubovoľnú mieru regulácie. Zároveň je v nej obrovské množstvo zdrojov, z ktorých sa dá odkrajovať.

Napríklad na „podporu výroby elektriny z domáceho uhlia“ išlo od roku 2008 (podpora je od roku 2005, ale staršie dáta sa mi nepodarilo dohľadať) zhruba 750 miliónov eur. V roku 2015 sa naviac podaril majstrovský kúsok a dovtedy každoročne obnovovaná podpora sa predĺžila až do roku 2030. Pri súčasnom tempe platieb to môže znamenať ďalších cca 1 235 miliónov eur. Takmer dve miliardy eur – toľko stojí 16 letov do vesmíru na Falcon Heavy.

Jedna dotácia dym vyrába, druhá ho má likvidovať. Na podporu obnoviteľných zdrojov išlo od roku 2011 viac ako 2,1 miliardy eur, ďalších skoro 500 miliónov KVET-u, teda kombinovanej výrobe elektriny  tepla. O tom, komu najväčšia časť týchto peňazí potečie, rozhodovalo v kľúčových momentoch (keď prvé garantované ceny boli 450€/MWh, zhruba 9-násobok trhovej ceny) jediné – byť prvý v rade na dotácie. Alebo lepšie povedané, vedieť, kedy sa do toho radu postaviť. V tomto prípade ale najlepší hráči pole včas opustili a peňazovody predali. Vzápätí sa tieto začali za pomoci URSO upchávať, na čo v mnohých prípadoch doplatili už noví investori. Podobne ako v prípade uhlia totiž tieto dotácie nie sú napojené na rozpočet, ale schované v účtoch za elektrinu, ktoré si volič pomaly ale isto začal všímať.

Dva príklady, takmer 5 miliárd eur za dekádu. Pridajme eurofondy, priame platby, až po rôzne dlhodobé služby a službičky. Čo s tým? Vymeniť politikov nepomôže. Dotácie baní sa rozbehli v roku 2005, dotácie na obnoviteľné zdroje sa rozbiehali v období 2009-2011. Prežili štyri rôzne vlády.

Pomôže ale zopár pravidiel:

  1. Nedotovať. Kde nič nie je, nič sa nestratí. Obe vyššie spomínané schémy priniesli v realite minimálny, čo dokonca záporný prospech ekonomický, energetický, environmentálny aj sociálny.
  2. Negarantovať. Zle rozhodnúť je chyba. Ešte väčšia chyba je, keď sa toto rozhodnutie nedá zvrátiť. Zmysel dotácií by sa mal obhajovať zas a znova, každý rok.
  3. Stanoviť cieľ, nie prostriedky. Keby sa v roku 2010 stanovil dlhodobý cieľ na množstvo dodávok OZE a následne spravila aukcia, náklady mohli byť rádovo nižšie.
  4. Žiadať transparentnosť. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám otvoril dvere, ale inštitúcie neraz robia všetko pre to, aby tento prístup sťažili. Viete si predstaviť, že by ste v súkromnej firme poslali šéfovi tabuľku s 2650 riadkami vo formáte PDF?

Aj o energetike sa budeme baviť na štvordňovom ekonomickom seminári pre vysokoškolských študentov  SREK 2018, ktorý sa 15.-18. marca uskutoční v Mojmírovciach. Registrácia je možná tu.

Martin Vlachynský, INESS

Teraz najčítanejšie