Denník N

Lucidné snívanie pod lupou

Pred rokom som písal blog o lucidných snoch, kde som zhrnul krátke pozadie tohto fenoménu s radami, ako tento stav dosiahnuť a vedieť s ním pracovať. Potom som mal v tejto oblasti menšiu odmlku. Schopnosť lucidného snívania u mňa neprestala, ale nemal som už toľko času sa tomu venovať. V súčasnosti sa k tejto téme chcem znovu vrátiť a pokračovať, pretože samotný fenomén ponúka fascinujúce a doposiaľ neprebádané oblasti ľudského vedomia.

Takým znovu oživením tejto témy, bol pre mňa rozhovor v rádiu FM, kde sme sa o lucidných snoch bavili s magistrom Marmanom z katedry psychológie Univerzity Komenského. Bolo pre mňa povzbudením, že sa o túto tematiku zaujíma na Slovensku aj akademická obec, aj keď magister Marman je zrejme jedným z prvých.

Aké je vlastne fyziologické, alebo biologické pozadie lucidného snívania? Náš mozog pracuje v rôznych fázach mozgových vĺn, ktoré predstavujú elektrickú aktivitu mozgu. Delta vlny (0,5-3Hz) predstavujú stav straty vedomia, alebo veľmi hlbokého spánku. Theta vlny (4-8Hz)  predstavujú stav mozgu pri meditácií, alebo relaxácií.  Alfa vlny (8-12Hz) predstavujú stav miernej relaxácie, ako napr. pri vyložených nohách a poháre vína.  Pokiaľ sme ale plne prebudení, aktívne sústredení a analyticky rozmýšľame, náš mozog beží na Beta vlnách (12-38Hz).

waves

V ktorej fáze sa nachádzajú naše lucidné sny? V Delta vlnách, kde snívame? Nie, lebo v lucidných snoch je naše vedomie prebudené a aktívne. Takže v Beta vlnách? Nie. Štúdia vykonaná v Neurologickej laboratórií vo Frankfurte v roku 2009 zistila, že náš mozog počas lucidných snov pracuje na ešte vyššej frekvencii ako sú Beta vlny[1] . Pri lucidnom snívaní náš mozog pracuje na gama vlnách (38-90Hz). To znamená, že počas lucidných snov je vaše vedomie dokonca silnejšie a aktívnejšie, než počas skutočného bdelého aktívneho rozmýšľania!

dorsolateral-prefrontal-cortex1

Počas lucidného snívania bola zaznamenaná zvýšená aktivita v temennom laloku, a to konkrétne v časti s názvom dorsolateral prefrontal kortex.[2]  Je to oblasť, kde dochádza k uvedomeniu si sna. Táto oblasť je počas bežného REM spánku deaktivovaná a nachádza sa v nej naša krátkodobá pamäť. Na udržanie aktivity v tejto oblasti sa musí snívajúci sústrediť na to, aby sen pokračoval a súčasne na to, aby nezabudol, že je to sen. Toto je jedna zo základných a náročných vecí, ktoré sa musí naučiť ovládať každý, kto chce pracovať s lucidnými snami.

Prečo by sa ale niekto mal zaujímať o nejaké lucidné sny? Nie sme často krát radi, že sa nám podarí vôbec na tých pár hodín zaspať, a nieto ešte riešiť niečo ďalšie? Lucidné sny určite nie sú pre každého, ale schopnosť mať ich nie ani vzácna. Synder a Gackenbach (1988) v svojej štúdií zistili, že 58% populácie aspoň raz v živote zažila lucidný sen a 21% ich má raz, alebo viac krát mesačne.[3] Taktiež zistili, že jedinci, ktorí majú často lucidné sny vykazujú vyššiu potrebu sebapoznania, vyššiu mieru kreativity a vyšší dojem kontroly nad svojim životom. Od roku 1980 bol zaznamenaný zvýšený nárast lucidných snov u ľudí až o 25%. Prečo teda takto snívať?

Spektrum využitia lucidných snov je skutočne obrovské. Jednak bol dokázaný ich terapeutický účinok[4] a používajú sa v terapii na liečbu nočných môr[5], alebo v rámci naratívnej terapie na liečbu depresie a sebapoškodzovania.[6] Okrem psychologického využitia, ľudia pracujúci s týmito snami ich využívajú kreatívnym a pre nich veľmi obohacujúcim spôsobom. Maliari tak v noci snívajú o obraze, ktorý si dokonale prezrú a zapamätajú a následne ho maľujú, alebo programátori, ktorí dlho nevedia rozlúsknuť nejakú časť kódu, snívajú o ňom a následne ho v sne na obrazovke nájdu. Naše myslenie je počas lucidného snívania ďaleko aktívnejšie a otvorenejšie (Gama vlny), vďaka čomu môžeme mať priamy vhľad k problémom, ktoré by sme za bdenia riešili ďaleko náročnejšie.

A pokiaľ vás nezaujali praktické výhody, vždy môže byť lucidný sen zábavou a objavovaním úplne novej a neprebádanej reality, kde sa môžu stať realitou všetky vaše sny, o ktorých v reálnom živote len snívate. Ono to funguje a s trochou trpezlivosti a snaženia sa môžete stať scenáristom vlastných snov.

A pre tých, ktorých zaujíma niečo viac, než len vedieť lietať, hýbať predmetmi, vytvárať a meniť snové prostredia, postavy atď., pripomínam, že Freud tvrdil, že sen je kráľovskou cestou k porozumeniu nevedomých procesov[7] a Jung, že sny predstavujú kompenzáciu jednostranného vedomého postoja odhalením jeho odvrátenej strany[8]. Lucidný sen tak predstavuje dokonalý nástroj na sebapoznávanie a odhaľovanie zákutí vlastnej mysle a vlastného nevedomia, ku ktorému by sme za iných okolností pri vedomí nedostali.

V ďalšej časti budem písať o histórií lucidného snívania naprieč rôznych kultúr a období a zistíte, že prvé záznamy o tejto ľudskej aktivite sa objavili už 1000 rokov pred našim letopočtom.  Prajem dnes dobrú noc a úspešné prebúdzanie do snov.

 

Zdroje:

[1] Ursula Voss et al., “Lucid Dreaming: A State of Consciousness with Features of Both Waking and Non-Lucid Dreaming,” Sleep 32, no. 9 (September 1, 2009): 1191–1200.

[2] Michelle Neider et al., “Lucid Dreaming and Ventromedial Versus Dorsolateral Prefrontal Task Performance,” Consciousness and Cognition 20, no. 2 (June 2011): 234–244, doi:10.1016/j.concog.2010.08.001.

[3] Thomas J. Snyder and Jayne Gackenbach, “Individual Differences Associated with Lucid Dreaming,” in Conscious Mind, Sleeping Brain, ed. Jayne Gackenbach and Stephen LaBerge (Springer New York, 1988), 221–259, http://link.springer.com/chapter/10.1007/978-1-4757-0423-5_10.

[4] Paul Tholey, “A Model for Lucidity Training as a Means of Self-Healing and Psychological Growth,” in Conscious Mind, Sleeping Brain, ed. Jayne Gackenbach and Stephen LaBerge (Springer New York, 1988), 263–287, http://link.springer.com/chapter/10.1007/978-1-4757-0423-5_11.

[5] Victor I. Spoormaker and Jan van den Bout, “Lucid Dreaming Treatment for Nightmares: A Pilot Study,” Psychotherapy and Psychosomatics 75, no. 6 (2006): 389–394, doi:10.1159/000095446.

[6] Milan Colic, “Kanna’s Lucid Dreams and the Use of Narrative Practices to Explore Their Meaning,” International Journal of Narrative Therapy & Community Work 2007, no. 4 (2007): 19.

[7] Sigmund Freud, The Interpretation Of Dreams (Kessinger Publishing, 2004).

[8] Carl Gustav Jung, Dreams (Routledge, 2002).

Teraz najčítanejšie