Naša sloboda!
Z príhovorov v predošlích dňoch vo mne rezonujú vyjadrenia Robkov a rôznych novín:
„Opozícia nehľadá páchateľa zločinu, ale vytvára atmosféru na pád vlády“
„šok z vraždy maximálne využili opozičné sily s cieľom vyvolať pád vlády“
Autori nie sú len najvyšší ústavní činitelia, ale aj správcovia Matice slovenskej, či bývalí redakori Slovenskej televízie. Verne držia s mocnými v štáte. Samozrejme, že v článku nenájdeš hodnotné informácie, zdroje alebo nejako podložené vyjadrenia.
Čo vlastne táto správa omieľaná v niekoľkých ústach nesie?
- Súboj
- Obranu moci
- Mýtické postavy, ktoré chcú prebrať moc a zničiť Slovensko
- Strach – z tých druhých, ktorí chcú vládnuť a zo straty moci
Všetko je politický bulvár, ktorý zamotáva ľuďom hlavy presne do tých emócií, v ktorých sa nesie. Strach. Boj. Agresia. Obrana. Dookola to isté. Zopakované minimálne 3x za diskusiu a v článku.
Otázkou teda je, kto naozaj používa smrť novinára na presadenie moci?
Kto sa pletie do nezávislých justičných orgánov, ktoré v bežných demokraciách fungujú mimo politickú moc?
Prečo v diskusii nedokážu odpovedať na jednu otázku, ale točiť sa vo svojej propagande?
Prečo ignorujú ľud?
Samú ma tieto otázky pri každej „politickej diskusii“ vyčerpávajú. Myslím, že nie som sama. Mnohí posledné dni našli slobodu od frflania a nadávok, pretože sa prekročili hranice všetkej tolerancie. Nechcú sa točiť vo vyjadreniach politikov alebo autorov. Teraz sme všetci zasiahnutí hlbšie, nie ako občania, ale ako ľudia. Teraz už nebudeme viesť politické emocionálne hádky a páliť mosty, len aby sme mali pravdu. Dnes sme spolu na jednej lodi ako ľudia, čo spoločne bojujú za svoju slobodu. Cítime v sebe moc, meniť veci okolo seba, pretože táto tragédia nám postavila hodnotu – spravodlivosť.
Veľa ľudí ju v minulosti a práci prehliadali, kvôli mocným, kvôli rodine, pretože chceli prežiť alebo museli. Dnes musia oni. Cítime spolupatričnosť, keď počujeme rozhovory v električkách a baroch, že už máme dosť emocionálnych rozhovorov a klamstiev. To nám dodáva odvahu a silu na vyžadovanie si transparentného, starostlivého a pracovitého štátu. Takí sú predsa Slováci, taký má byť ich štát.
Sloboda je vyjsť zo začarovaného kruhu emotívnych diskusií, opakovaných výrokov a hrozieb mýtyckých postáv. Sloboda je nepočúvať výroky mocných, ale seba a svoje okolie. Sloboda nie je frflať a handrkovať sa na minulosti a ideológiách, ale hľadať kompromis. Aby sa nám tu všetkým žilo spoločne dobre. Aby naše odmakané dane šli naším babkám, dedkom, vnúčatám, chorým, opusteným a chudobným.
Nie tím, ktorí nám kradnú slobodu života a myšlienky.
