Denník N

Odpočítavanie

Nemajú budúcnosť a preto sa dá rozumieť ich zúfalstvu. Stále klamali a už to neuklamú. Ale oni chcú po štáte uniesť aj našu budúcnosť. Uniesli ju a ohrozujú jej život. Niekto tu hazarduje a hrá už vabank. S  budúcnosťou našej krajiny. Ostré slová sa zmenili na ostré náboje. Budúcnosť leží s ťažkými zraneniami v hlbokom bezvedomí. Začalo sa zvláštne odpočítavanie.

 

Čo všetko musia zakrývať, ak im to ešte stále stojí za to? Odpoveď na túto otázku musí dostať Slovensko na konci funkčného obdobia tejto vlády. Príhovor predsedu vlády v nedeľu večer naznačil, že to môže trvať ešte trochu dlhšie, ako nám to je príjemné. Pondelkové repete aj s menom zahraničného vinníka našich problémov to len umocnilo. Zdá sa, že nezmyselným štvaním nemá už premiér a jeho strana čo stratiť a to, o čo prichádzame ako spoločnosť a krajina či národ, ktorého má plné ústa, je mu ľahostajné.

Kým však položí niekto túto otázku a premiér a jeho minister budú musieť na ňu odpovedať,  treba sa nám vážne zamyslieť nad tým, ako a čo je dovtedy potrebné pripraviť. Lebo táto otázka patrí do úst vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov a môže sa stať, že ju nebude mať kto položit ani vymáhať. A sama od seba sa táto otázka nepoloží. Hoci generálny prokurátor by túto otázku snáď už položiť mohol. Dnes sa zdá, že to treba spraviť veľmi efektívne a rýchlo.

Krok premiéra, ktorý prišiel s teóriou o mimoslovenskom pôvode prezidentského príhovoru v nedeľu 4. marca podvečer totiž naznačuje, že sme sa dostali do bodu, kedy snaha premiéra udržať vládnu zostavu v nezmenenom zložení stratila racionálne východiská. Po milióne na stole počas tlačovky to bol ďalší nepochopiteľný krok premiéra smerom od civilizačného jadra smerom na jeho mafiánsku perifériu. Následné nadšenie konšpirátorov ukázalo, kam toto premiérovo konštatovanie obsahovo aj formálne patrí.

Slovensko v sieti

Súvislosti o prepojení aktivít tejto vlády, ako ich vo svojom poslednom texte opísal Ján Kuciak sú v štádiu overovania a vyšetrovania. Reakcie dotknutých aj fakt, že štátna radkyňa aj tajomník Bezpečnostnej rady SR už nie sú vo svojich funkciách všeličo naznačujú. Sieť spolupracovníkov, ktorej nie je momentálna publicita vôbec príjemná je pestrá. Táto takpovediac medzinárodná sieť od Trebišova až po Kalábriu sa tu budovala dlhé roky aj peniazmi pozbieranými vlastnou hlavou od úplného začiatku existencie strany SMER.

Hlas podobný hlasu sa k týmto súvislostiam nehlási, ale ten podobný hlas sa necháva počuť tak, že by inak neznel ani ak by to bola pravda. Na tento zdroj viaczdrojového financovania boli postupne aj v tajomných mechanizmoch a schémach zapájaní mnohí ľudia, ktorí nad tým doteraz privierali možno aj kvôli osobnému prospechu oči. Takto ožilo aj heslo z obdobia totality: „kto nekradne, okráda vlastnú rodinu“. Je preto namieste otázka, , čo budú robiť títo „obyčajní“ ľudia, ktorí ani nechápu alebo doteraz nechápali a nechceli pripustiť, že sú spoluvinníkmi. Mnohí z nich to nevidia tak jasne ako napríklad najbližší spolupracovník premiéra Roman Šipoš alebo jeho dlhoročný súputník Marek Maďarič. Prehovoria? Nikto sa ich neopýta? Nie je tu dôvodné podozrenie?

Politika ako poctivá práca

Otvorená debata a pochopenie niektorých súvislostí tohto druhu spolupráce štátnych inštitúcií s ľuďmi, ktorí vzbudzujú oprávnené pochybnosti, je prvou podmienkou toho, aby sa z politickej angažovanosti a všeobecného vnímania práce vo verejných funkciach stalo niečo pozitívnejšie ako tomu je dnes. Činnosť politických zoskupení môže byť poctivou profesiou a naplnením poslania pre ľudí, ktorí ju chcú robiť poctivo a dobre.

Tu je možné zmieniť sa o takmer tri storočia mladom postrehu právnika baróna de Montesquieu. Pre politika to znamená v duchu jeho teórie fakt či étos, že jeho navyšším osobným záujmom bude verejné blaho. Takí ľudia sú totiž okolo nás, len sa v chobotnici zlepencov udusia, stratia, utečú. Alebo tam vôbec nemajú chuť sa angažovať. Nemáme prečo zľavovať v tejto situácii z ideálov a z morálnych štandardov. Sme to my, kto nastavujeme pravidlá a implementujeme ich čo najširšiu záväznosť. Predtucha, že motiváciou politickej angažovanosti je dnes na Slovensku predovšetkým osobný prospech sa totiž významne potvrdzuje.

Charakter ako červená niť

Charakter a osobnosť človeka vo verejnom priestore pracujúceho vo verejnom záujme je prvotnou prerekvizitou odbornej spôsobilosti viesť a dobre spravovať krajinu a byť zárukou zákonnosti. Ako sa však dá overiť toto nastavenie bez kvalifikovaného procesu výberu a hodnotenia profesionálnej spôsobilosti a osobnej integrity?

Malým návodom na skúšku správnosti či možnosť vyhnúť sa omylom minulosti je pohľad a analýza výsledkov práce a toho, aký mali dopad na spoločnosť aj bezprostredné okolie. Okruh spolupracovníkov a aktivity sú v tom jednoznačným svedectvom o ovocí činnosti každého človeka. Aj človeka vo verejnej funkcii.  Po 29 rokoch už vieme posúdiť, či členstvo v KSČ alebo inej strane bolo vecou zlomeného charakteru alebo politického presvedčenia.

Čas na „dodatočnú“ terapiu a očistu spoločnosti je tu aj na pozadí toho, ako sa naša spoločnosť ocitla v rukách ľudí, ktorých životmi a verejným pôsobením sa ťahá skutočná červená niť. Ukazuje sa, že diktát väčšiny má svoju príťažlivosť a je silným lákadlom ignorovať zvyšok spoločnosti.

Druhým krokom v manuáli „boľševika“ je úsilie nanútiť zvyšku spoločnosti vlastné videnie reality aj za cenu lži a ostrakizácie názorových a ideových oponentov. A spraviť z nich osobných oponentov. Vlastné ohrozenie začína takto väčšinový líder prezentovať ako ohrozenie štátu, národa či svojho názorového kmeňa. Toto je v pôvodnom ruskom či sovietskom znení boľševická mentalita tých, ktorí sa cítia väčšinou a uzurpujú si so svojou pravdou aj inštitúcie, ktoré používajú primárne pre osobné ciele.

Chcú nám ukradnúť budúcnosť

Dnes vidíme ako sa správajú ľudia bez chrbtovej kosti a bez svedomia vo verejných funkciách a ako si vybudovali svoje paralelné siete a prepojili ich personálne so štátnymi inštitúciami. V týchto sieťach uviazla naša parlamentná demokracia.  Je tu úloha ako naplniť tento čas a premyslieť ako dodatočne otvoriť verejný priestor ľuďom s charakterom a s chrbticou. Lebo sa doteraz báli a stále sa boja tých, ktorí kradnú tejto krajine nádej na budúcnosť v slobodnej krajine.

Ukradnuté peniaze, korupcia, klientelizmus či pochybné tendre, zničené životy či netransparentné konanie a slovné útoky na tých, ktorí sa s touto verziou slovenskej demokracie nechcú zmieriť lebo vzbudzujú vážne pochybnosti, totiž znamenajú práve to.  Budúcnosť nám niekto uniesol a ohrozuje jej život. A zmysel. Niekto tu hazarduje a hrá vabank s našou budúcnosťou. Ostré slová sa zmenili na ostré náboje. Budúcnosť tejto krajiny leží s ťažkými zraneniami v hlbokom bezvedomí. Začalo sa zvláštne odpočítavanie.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kocúr

Teológ, pedagóg. Zakladajúci člen PS, expert a člen tímu pre školstvo a vzdelávanie.