Vedieť pracovať tímovo bude čoraz dôležitejšie
Trh práce prechádza v súčasnosti veľkými zmenami v dôsledku nástupu umelej inteligencie a automatizácie práce. V horizonte najbližších rokov zanikne alebo sa významne zmení veľká časť povolaní. Prácu rutinného charakteru preberú stroje a počítače a pre ľudí ostanú úlohy, ktoré stroje nevedia vykonávať. Takéto úlohy si budú vyžadovať viacero kľúčových zručností.
Medzi kľúčovými zručnosťami je napr. schopnosť spolupracovať, iniciatívne hľadať riešenia rôznych problémov, byť motivovaný k permanentnému učeniu sa, vedieť pomenovať svoje silné a slabé stránky, flexibilita, schopnosť používať IKT pre sebarozvoj a prácu, otvorenosť v komunikácii a pod. Zároveň uvedené charakteristiky sa síce spájajú predovšetkým s víziou budúcnosti, ale vo svojej podstate bez týchto schopností je problémom mať perspektívu zamestnať sa a rozvíjať svoj kariérny a profesijný potenciál už v súčasnosti.
Potrebujeme posilniť tímového ducha
Vedieť riešiť problémy prostredníctvom tímovej spolupráce sa môže zdať náročné a menej podstatné v porovnaní s množstvom učiva, s ktorým sa žiaci majú oboznámiť. Súčasne je však schopnosť pracovať v tíme nesmierne dôležitá pre výkon rôznych povolaní. Zručnosti patriace pod oblasť spolupráce boli predmetom viacerých medzinárodných porovnaní. V ostatnej štúdií PISA zameranej na zistenie schopností 15 ročných žiakov spolupracovať pri riešení problémov sme dosiahli významne nižšie skóre ako bol priemer krajín OECD (pre porovnanie, za Slovenskom sa umiestnili len krajiny ako Čile, Grécko, Mexiko a Turecko). Z výsledkov štúdie PISA (NUCEM, 2017) je tiež možné vidieť napríklad trend, že slovenskí žiaci, ktorí dosahujú horšie výsledky v prírodovednej gramotnosti, neradi vidia úspech iných spolužiakov, nezaujímajú sa o ich pocity, či záľuby. Z tohto je viditeľná skôr tendencia súťaživosti ako kooperácie, a tiež individualizácia a sústredenie sa na svoje potreby než na potreby iných. A to je v rozpore s navrhovanými zručnosťami potrebnými pre život.
Ako spolupracujú učitelia
Nedostatky v príprave na riešenie problémov prostredníctvom spolupráce potvrdilo v roku 2017 medzinárodné pilotné overovanie pedagogických znalostí učiteľov (viac viď Guerriero 2017, Tomengová et al 2017). Zistenia ukázali, že slovenskí učitelia, či študenti učiteľstva, nezvyknú spolupracovať a rovnako k spolupráci nedochádza ani medzi učiteľmi pripravujúcimi učiteľov. Najviac badateľné je to v oblasti výskumu – slovenskí vysokoškolskí učitelia nepreukázali záujem výskumne spolupracovať či už medzi sebou navzájom alebo s učiteľmi v praxi. Závažným zistením je aj to, že slovenskí študenti učiteľstva upozorňujú, že ani počas štúdia na vysokej škole nemajú príležitosť spolupracovať na rôznych úlohách.
Deficit spolupráce vo výskume aj v praxi
Výsledky výskumu overujúceho pedagogické znalosti učiteľov potvrdzujú aj naše zistenia z kvalitatívneho skúmania v projekte To dá rozum. Jednou z oblastí, ktorú sme skúmali, bolo aj to, ako učitelia vnímajú potrebu rozvíjať schopnosť spolupracovať pri riešení úloh. Respektíve, ako oni samotní spolupracujú pri výučbe, napr. formou tímového vyučovania alebo vzájomných hospitácií, pozorovaní výučby a poskytovania spätnej väzby. Pre svojich žiakov by totiž mali byť vzorom (okrem iného) aj v tom, ako spolupracovať. Naše zistenia tiež ukazujú, že tí absolventi škôl, ktorí nevedia prakticky využívať svoje teoretické vedomosti a nevedia spolupracovať, majú problém zamestnať sa a kariérne postupovať. Tieto zručnosti sú totiž časťou požiadavkou na zamestnancov z firiem pôsobiacich na Slovensku. Náš výskum tiež naznačuje, že oblasť sebapoznania a rozvíjanie schopnosti vytvárať a udržiavať dobré vzťahy, spolupracovať, poznávať sa navzájom sú v školách viac-menej spájané najmä s predmetmi, ktoré učitelia aj riaditelia označujú ako okrajové (etická či občianska výchova), alebo so slovenským jazykom, avšak len v oblasti rozvíjania komunikačných kompetencií.
Záverom si dovolím položiť otázku, ktorá ma sprevádza počas úvah o vzdelávaní na Slovensku: za akým účelom je poskytované súčasné vzdelanie – chceme absolventom vytvoriť podmienky pre úspešné zapojenie sa do všetkých sfér života alebo je našim cieľom len formálne odškrtávanie tém vymedzených štátnym alebo školským vzdelávacím programom často bez prepojenia na reálnych svet? Odpovede sú asi ovplyvnené osobnými preferenciami a tým, do akej miery cítime ako učitelia zodpovednosť za vzdelávacie výsledky svojich žiakov. Ako však ukazujú výsledky výskumu o pedagogických znalostiach slovenských učiteľov, len tretina z nich si uvedomuje, že sú v plnej miere zodpovední za vzdelávacie výsledky svojich žiakov. Ale to je už iná téma.
Petra Fridrichová
analytička projektu To dá rozum
Zdroje:
(1) NUCEM, 2017. Prvé výsledky medzinárodného výskumu 15- ročných žiakov z oblasti tímového riešenia problémov z pohľadu Slovenska. Dostupné online: http://www.nucem.sk/ documents/27//PISA_2015_timove_riesenie_problemov.pdf
(2) Guerriero, S. (ed.) 2017, Pedagogical Knowledge and the Changing Nature of the Teaching Proffesion, OECD Publishing, Paris. http://dx.doi.org/10.1787/9789264270695-en
