V piatok 9.3.2018 nemusíš urobiť vôbec nič, len tam byť

Je možné, a to bez veľkého preháňania, že o tom, čo čaká našu krajinu tento piatok, budeme rozprávať našim deťom. Tak, ako mne mama rozprávala o Nežnej revolúcii a komentovala zábery v telke, keď som bol malý chlapec. Vôbec som tomu nerozumel, iba som cítil, ako mám z toho elektrinu v tele a štvalo ma, že som si to z toho kočíka nezapamätal.

Neporovnávam tieto dni s Nežnou revolúciou politicky, ale z hľadiska rozsahu, atmosféry a nenásilného priebehu protestu, nič menšie by nemalo byť na tento piatok našou ambíciou. Tých odhadovaných 10 tisíc ľudí, ktorí protestovali proti Mečiarovi v roku 1998, je jednoducho príliš málo.

Pozrime sa najprv na virtuálne čísla: v čase, keď toto píšem, sa približne za dva dni nazbieralo vo facebookovej udalosti cca 27 tisíc ľudí (cca 9 tisíc “zúčastním sa” a 18 tisíc “mám záujem”). Tieto čísla rýchlo rastú a do piatku ostávaju ešte tri dni. (Update: v stredu 7.3. o 18:30 bolo už cca 12,5 tisíc „zúčastním sa“ a 22,5 tisíc „mám záujem“. Pozvaných už bolo cez 100 tisíc.)

Pre porovnanie, na predchádzajúcom pochode bolo na Facebooku prihlásených cca 43 tisíc ľudí (13 tisíc “zúčastním sa” a 30 tisíc “mám záujem”). Vieme, že nakoniec prišlo podľa odhadov okolo 22 – 25 tisíc ľudí.

Odvtedy sa nezmenilo prakticky nič, len namiesto vyvodenia politickej zodpovednosti, išli niektorí politici na dovolenku a iní vytiahli Sorosa. Mali sme teda možnosť definitívne pochopiť, že sa nám pred očami lámu dejiny. Jedna vec sa ale predsa len zmenila: počasie. Na rozdiel od minulého piatku má byť prijemných deväť stupňov.

Navrhujem veľmi jednoduchú stratégiu: poďme najskôr dobehnúť a predbehnúť virtuálne čísla, aby sme v piatok predbehli tie skutočné a uskutočnili najväčší protest v histórii tejto krajiny.

Medzi pozvanými vo facebookovej udalosti je v súčasnosti 60 tisíc ľudí. Slušné, ale stále je to málo. V Bratislave žije cca 600 tisíc ľudí a Facebook používa necelá polovica Slovákov. V tomto si dovolím byť maximalista, neexistuje žiadny dôvod, prečo by sme sa v tejto udalosti medzi pozvanými na Facebooku nemali približovať k plnému zásahu – sto, dvesto, alebo tristo tisíc ľudí. Je to len otázka našej organizácie a mobilizácie.  

Facebook neumožňuje jedným klikom pozvať do udalosti všetkých priateľov (asi aby sme sa vzájomne nespamovali eventami), ale ponúkne vám niekoľko suggested friends a môžete pozývať ďalších ľudí cez skupiny, v ktorých ste aktívni. Zopár klikmi tak môže každý z nás pozvať dosť veľa ľudí a potom prípadne ešte zdielať samotnú udalosť.

Tu je link na FB udalosť: https://www.facebook.com/events/170242843621286/

Keď sa tam všetci virtuálne napozývame, ďalej už treba urobiť len jedinú vec: prísť. To myslím doslovne, nič viac netreba urobiť, nikto nemeria počet decibelov na námestí, nikoho nezaujíma, či ste pozorne počúvali rečníkov a akékoľvek prejavy agresivity sú skôr celej veci na škodu. Samotná šírka piatkovej udalosti je to, čo bude vzbudzovať rešpekt, nie intenzita, nie hluk a už vôbec nie agresivita.

Hlavným výstupom z celej akcie a tým, čo budú nervózne sledovať Kaliňák a Fico, sú fotky z vtáčej perspektívy a na ich základe odhadovaný počet protestujúcich.

V podstate je to veľmi zaujímavý deal – možeš písať históriu a stačí ti na to podať absolútne minimálny výkon: len tam byť. Samotná prítomnosť je to, o čo tu ide, stačí tam jednoducho dovliecť svoju fyzickú schránku, to je všetko.

Urobte si z toho spoločenskú udalosť, zoberte kamarátov, známych, frajerky alebo rodiny. Je úplne jedno, či budete stáť desať, sto alebo dvesto metrov od pódia, či to budete prežívať a pozorne počúvať, alebo sa chichotať a diskutovať. Vec je vážna, ale toto nie je kostolná omša.

Nikto nikomu nepredpisuje nechať si odpáliť celý piatkový večer politickou depresiou. Poďme potom na pivo, ja si viem napríklad živo predstaviť, že pár hodín po proteste budem už rozprávať totálne somariny pri štvrtom pive u Bukowského.

V Bukurešti dokázalo vyjsť do ulíc 200 000 ľudí na protikorupčné protesty. V Prahe včera protestovalo 20 000 ľudí kvôli jedinému človeku na nesprávnom mieste (medzičasom už aj odstúpil). Veľmi dobre vieme, že my tu teraz máme väčší problém, ako je korupcia alebo jeden nesprávny človek na nesprávnom mieste. Patrí sa aj v tomto smere ukázať, že Bratislava a ďalšie slovenské mestá nie sú dediny, kde nikto nežije, ale že sa vieme vzopnúť k občianskemu výkonu.

Keď sa Kaliňáka pýtali, čo hovorí na počet ľudí, ktorí boli posledný piatok vonku, povedal, že to bola pietna spomienka. Poďme všetci spolu tento piatok von a potom si cez víkend vychutnajme, ako sa potí a primitívne konšpiruje, keď sa ho budú pýtať, ako sa cíti po najväčšom politickom proteste v histórii tejto krajiny.