Denník N

Ďakujem, stačilo

Dnes sú to dva roky a dva dni odkedy som napísa svoj prvý blog. Pamätám si svoje zdesenie z výsledkov volieb v roku 2016. Pamätám si obavy zo straty slobody, lenže v ten deň mi ani nenapadlo, že môžme prísť ešte o niečo iné a to je elementárna slušnosť.

Boli zavraždení dvaja mladí ľudia. Jedným z nich bol novinár, ktorého systematickú a zodpovednú prácu dokáže pán premier vyzdvihnúť a jedným dychom ponížiť vypustením konšpiračnej teórie najhrubšieho zrna.

Nie je to jav chorej mysle, je zámer unaviť všetkých pobúrených a preskupiť hnev. V dobe kedy na nás informácie padajú sekundu po sekunde, kedy sa vynárajú tie najväčšie príšery je to skvelý ťah.

Prosím, nevenujme mu pozornosť.

Bohužiaľ však vidím, že obdobnú rétoriku si prepožičiavajú aj mnohí ďaľší. Riešia týmto spôsobom osobné, ale aj spoločenské frustrácie. Je to pochopiteľné, nemyslím, že za tieto dva roky existuje volič opozície ktorý by ani raz nepocítil hanbu.

No pýtam sa, pomôže nám to?

Možno ako kuriozita pre budúcnosť, keď budú archeológovia vykopávať pozostatky bez chrbotvých kostí, alebo inak deformované skelety súčasného človeka.

Jedinou možnosťou je vytrvať, ukázať, že obdobné správanie je neprijateľné nie len v politickej ale aj celospoločenskej oblasti. Nebude to ľahké, nebude to príjemné, hlavne v dobe kedy možnosť obvinenia druhého, podporenia konšpirácie, alebo šírenia frustrácie je na dosah jedným kliknutím.

Sama som sa tým nie raz dala strhnúť a ospravedlňujem sa za to.

Takže prepáčte priatelia,

ďakujem pán premier, stačilo

a vidíme sa v piatok.

Teraz najčítanejšie