Denník N

Ako sa píše poviedka

Život sme nekupovali často, lebo stál 5 korún, a hoci sme si ho všetci prečítali do posledného písmenka a dvojkrížovku zakaždým celú vylúštila mamina švagriná, ktorú som pre jej fantastickú slovnú zásobu nesmierne obdivovala, oveľa radšej si mama nechávala v stánku PNS odložiť Slovenku, Dorku, prípadne Praktickú ženu.
Mňa najviac zaujímali skutočné príbehy, niekedy napísaneňé dosť jednoduchým jazykom, zjavne na vytvorenie dojmu autenticity, občas sa vydaril výber poviedky. Dnes je to možno len spomenkový optimizmus, ale mám pocit, že autori často medzi angažované fotografie prepašovali zaujímavé cestopisné reprtáže a podobné lahôdky.
Do poviedky som sa ten piatok začítala s pocitom, že vždy je čas prestať, a keďdže mi meno autora nič nehovorilo, nič som nečakala. Vybúriť sa na jednej stránke, to chce nespornú remeselnú zručnosť redaktora, ktorý text vyberal a skracoval.
Stávka starnúceho južana so skupinou odpočívajúcich amerických kadetov, v ktorej sa ponúka ako výhra skvelé auto, sa hneď od začiatku javí ako vyhratá: zapaľovač zatiaľ nikdy nezlyhal, prečo by nmal práve teraz?! V prípade prehry má prísť budúci vojak o malíček….
Od začiatku autor s obrovským pôžitkom mení čitateľov na potiace sa bytosti, napäté, zvedavé, dej stupňuje presne podľa príručiek teórie literatúry, gradácia je taká výrazná, že ju musí odľahčiť opisom bledomodrých plaviek, ale aj toho skvelého zapaľovača na kamienky, ktorý si sami pamätáme z detstva…
Po ôsmom šťuknutí- sa otvoria dvere a do izby vletí Carlosova, čiže južanova manželka. Len tak očistom spomenie, že jej muž už v stávkach vyhral už 47 prstov a prehral 11 áut, že majiteľkou cadillacu je ona sama, a že veľmi dlho trvalo, kým od neho všetko vyhrala…
Keď žiakom vysvetľujem, že napísať rozprávanie je pri maturitnej písomke ťažšie ako úvahu alebo výklad, nezabudnem poukázať práve na Dahla. Presne ako rozprávačovi príbehu, ide totiž o ich- formu rozprávania, aj mne pointa vzala dych a viackrát som sa k posledným vetám musela vrátiť:…
„potom podišla bližšie a načiahla sa za kľúčmi na stole. Aj teraz mám tú ruku pred očami: bol n nej len jeden prest a palec.“
(Celkom legitímne som si bola po knihu Dahl, Roald: Fantastické poviedky. Nakladateľstvo Pravda, 1987, str. 41)

Teraz najčítanejšie