Cirkvi a Istanbulský dohovor 2

„Ktoré cirkvi na Slovensku podporujú násilie na ženách?“

Túto otázku som našiel pod predchádzajúcim blogom na túto tému. Udalosti ktoré sa v poslednom období diali síce túto tému zatienili, ale rád by som rozobral informácie ktoré sa šíria o takzvanom Istanbulskom dohovore.

Predpokladom na diskusiu na úrovni je, aby obe strany boli dostatočne oboznámené s tématikou a mali rozhľad. Nieje dobré diskutovať nedostatočne informovaný, s nepodloženými argumentmi, a je neprípustné diskutovať pomocou klamstva. Rád by som preto poukázal na sadu mýtov ktoré sa ohľadne tohoto dohovoru šíria.

„Gender ideológia“ je „strawman fallacy“
Jedná sa o druh rétorického triku, ktorým rečník na jednej strane straší poslucháčov a na strane druhej odlákava pozornosť od skutočných a podstatných bodov diskusie. Tou je v tomto prípade „Dohovor o predchádzaniu násilia na ženách“.

Náznaky toho, že diskutér nehovorí vecne, ale pracuje s takýmto „strašiakom“ ho za normálnych okolností diskvalifikujú z verejnej diskusie. Prejdime si niekoľko znakov tohto konkrétneho:

Mýtus 1: Slovo „Gender“ je synonymum pre „rod“ a „pohlavie“
Zdroj mýtu: https://blog.postoj.sk/24822/preco-by-slovensko-nemalo-ratifikovat-istanbulsky-dohovor

Táto informácia nieje pravdivá. Anglické slovo „gender“ sa používa výhradne vo význame „rod“ v sociálno-spoločenskom kontexte, nikdy nie v kontexte biologickom, alebo sexuálnom. Výraz „Gender role“ sa používa na popis „ženy v domácnosti“, „pracujúceho muža“ prípadne na menej stereotypné role ako „muž v domácnosti“ alebo „pracujúca žena“. Nemá vôbec nič dočinenia s tým „kto je hore a kto dole“.

Následne autor Patrik Daniška tvrdil, že slovenský pravopis nepozná význam slova „rod“ v uvedenom kontexte. Odkiaľ slovenská gramatika rozoznáva „mužský rod“, „ženský rod“ a „stredný rod“ autorovi asi nie je zrejmé. Náš jazyk sa s rodovou charakteristikou slovenských slov vysporiadal pomerne dávno a slová tak môžu mať rod, bez pohlavia. Tiež mi nieje známe, že by Ľudovít Štúr musel obhajovať slovenský jazyk pred obvinením že „zavádza nové termíny, ktoré predtým neexistovali“. Faktom je že v maďarskom jazyku si vystačia aj bez rodov.

Mýtus 2: „Brusel diktuje“
Toto tvrdenie je tiež nepravdivé.Slovenská republika totiž pristúpila k tomuto dohovoru o 6 rokov skôr než EÚ. Dohovor inicializovala Rada Európy, a je mimochodom úplne inou inštitúciou, ktorá nieje závislá na Európskej únii. Členom tejto medzivládnej organizácie je od roku 1996 aj Rusko.

Istanbulský dohovor vznikol formou, že sa zišlo 47 predstaviteľov Európskych krajín (vrátane Slovenska) a dali na papier ako si predstavujú politiku ohľadne rovnosti mužov a žien.

Ďalej, po dôkladnom preštudovaní dohovoru vyjde najavo, že je to dohovor!

Tento šokujúci fakt znamená, že signatárske krajiny si vytvoria svoje vlastné zákony ktoré budú vyhovovať ich vlastným potrebám, spoločnostiam i tradíciám. Dohovor len definuje zásady, ktoré sa signatárske krajiny rozhodli dodržiavať.

Tým pádom padá aj nasledovný mýtus:

Mýtus 3: „Istanbulský dohovor zavádza nestereotypné rodové role“
Ako som naznačil predtým, Istanbulský dohovor nemôže zaviesť do našej legislatívy nič. Krajiny ktoré dohovor podpísali a ratifikovali si vytvoria súbor zákonov na ochranu pred domácim násilím vo vlastnej réžii. Členstvom a podpisovaním dohôd v Rade Európy sa krajiny ako Slovensko môžu prihlásiť k Európskym hodnotám. V tom je celý význam dohovoru.

V Slovenskej i Európskej spoločnosti považujeme za bežné, že ženy majú prístup k vzdelaniu, vykonávajú vedúce pozície, získavajú akademické tituly, alebo vodičské preukazy. Tento vývoj v našich podmienkach postupne prebehol v období od konca 1.sv vojny až dodnes.

Istanbulský dohovor však podpísali aj krajiny ako Turecko. Tradičné postavenie žien v Islame je že sú podriadené mužom, niekedy až na úrovni majetku. V niektorých oblastiach sveta im dodnes nieje umožnené študovať, alebo zastávať vysoké vedúce funkcie. Jednou z obetí tejto formy diskriminácie je napríklad Malala Júsufszajová. Hnutia ako Taliban neumožňujú dievčatám chodiť do školy. V ponímaní talibanca nieje vzdelaná žena len nestereotypná, je to urážka.

Odpor, ale ani podpora Dohovoru nemá v našich podmienkach veľký dopad. Má však dopad v omnoho širšom medzinárodom merítku a to špeciálne v moslimských krajinách. Je preto paradoxné, že slovenské kresťanské cirkvi nevedome podporili moslimských extrémistov.

Stanovisko oficiálnych predstaviteľov slovenských cirkví
Ak sa bavíme v merítku Slovenska, KBS odmietla Istanbulský dohovor a svoje stanovisko tlmočila nedávnym Pastierskym listom.
http://www.rkfustropkov.sk/download/261_caf59258a2aeb1504dc96ae32e7ff322.html

Pastiersky list obsahuje veľmi podobné naratívy.
Tento list zopakoval nepravdivú informáciu o „zavádzaní nestereotypných rodových rolí“. Tie do našej spoločnosti netreba zavádzať. Už tu dávno sú – jedná sa o „mužov v domácnosti“, alebo „pracujúce ženy“. Dohovor v žiadnom bode neprezentuje rovnosť pohlaví ako rovnakosť pohlaví a je na KBS aby toto tvrdenie dôveryhodne podložila. Za kľúčové však považujem nasledovné vyjadrenie:

„Nemáme dôveru, že vyjadrenia expertov budú pravdivé a napomôžu účinne predchádzať domácemu násiliu. Skôr sa obávame šírenia genderovej a protirodinnej agendy.“

Chápem ak niekto, nemá dôveru v expertov Rady Európy, jediné čo môžem odporučiť je aby sa s nimi stretli. Obavy KBS by som označil za nepodložené, pričom je krajne nezodpovedné šíriť medzi veriacimi občanmi strach – ešte k tomu z pozície náboženskej autority. Okrem toho KBS dala písomný dôkaz o tom, že akceptuje strašiaka „Gender idelógie“ a nieje preto hodným partnerom do diskusie.

Rád by som však pripomenul, že dohovor podpísali, ratifikovali a uvádzajú do praxe krajiny ako Taliansko a Poľsko kde má katolícka cirkev nezanedbateľný vplyv. Rovnako na Slovensku niektorí duchovní odmietli oficiálne stanovisko KBS, nieje preto na mieste generalizovať.

Pointou Istanbulského dohovoru nieje zavádzať protirodinnú agendu a ani „gender ideológiu“. Pointou tohoto dohovoru je zdieľať naše hodnoty a Európskej spoločnosti s inými krajinami a poukázať na to, že aj na Slovensku si vážime spoločenskú rovnosť medzi mužmi a ženami.