Rímska stanica v Stupave

Na našom území sa nachádza až prekvapivé množstvo stavieb, ktoré tu vybudovali stavitelia z Rímskej ríše. Ich výstavba bola realizovaná v širokom časovom rozpätí od 1. stor. pred n. l. až do 4. stor. n. l. O niektorých som už písal. Ich funkcie boli rozmanité. Jednoznačne vojenské objekty boli tábory v Bratislave-Rusovciach (Gerulata) a v Iži (poloha Leányvár). Civilné využitie mal komplex v Bratislave-Dúbravke a stavby rôzneho charakteru a z rôznych časových období postavené rímskymi stavebnými technikami pochádzajú aj z Bratislavy-Devína. Ako ďalšiu v poradí (a zďaleka nie poslednú) som si vybral tzv. „rímsku stanicu“ zo Stupavy.

Tento rímsky stavebný komplex leží na severnom konci Stupavy na vyvýšenine nazývanej Kopec približne 13 km vzdušnou čiarou od Devínskej hradnej skaly, ktorá sa nachádzala na vtedajšej hranici s Rímskou ríšou.

Prvý o lokalite v súvislosti s rímskymi nálezmi písal Matej Bel (1684 – 1749) v roku 1736 v diele Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica). Prvé amatérske archeologické výkopy tu realizovali viacerí bádatelia už v 19. storočí. Dokonca pod vedením stupavskeho farára Ignáca Gonda (1841 – 1910) sa 1. 9. 1892 uskutočnil zaujímavý experiment, ktorým dokázal, že stanica v Stupave a rímske mesto Carnuntum mohli spolu vizuálne komunikovať. Carnuntum (dnes Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku) bolo hlavné mesto provincie Horná Panónia a pozostávalo z vojenskej a civilnej časti. Vzdialenosť stanice od legionárskeho tábora v Carnunte bola vzdušnou čiarou približne 20 km. A ako prebiehal spomenutý experiment? V podstate veľmi jednoducho. Počas jasného dňa sa na oboch miestach nachádzala skupinka ľudí a v dohodnutý čas odrazila skupinka zo Stupavy pomocou zrkadiel slnečné lúče smerom na Carnuntum. Pokus sa vydaril. V Carnunte videli dva jasné svetelné body.

Prvý odborný výskum vykonal na lokalite v roku 1925 Anton Gnirs (1873 – 1933), ale až Vojtechovi Ondrouchovi (1891 – 1963) sa na základe výskumov z rokov 1940 a 1941 podarilo vymedziť celkovú rozlohu stanice a zachytiť pôdorysy jednotlivých objektov. Ďalšie výskumy prebiehali v rokoch 1974 až 1979 a 1986 až 2004. Tieto neskoršie výskumy ukázali, že Vojtech Ondrouch zachytil len najmladšiu vývojovú fázu stanice a stavebná a historická situácia skúmaného komplexu je oveľa zložitejšia a rozmanitejšia, ako sa dovtedy predpokladalo.

Najstaršie stopy po ľudskej aktivite na Kopci predstavujú črepy z mladšej doby bronzovej a z mladšej doby železnej (laténskej). Po prelome letopočtov začali Záhorie obsadzovať Germáni a tí ako prví vybudovali na Kopci v prvej polovici 2. stor. n. l. menšiu osadu. Okolo polovice 2. storočia lokalitu pravdepodobne obsadili rímski vojaci, vyrovnali aspoň časť terénu a na upravenej ploche začali vlastnú stavebnú aktivitu. Tú môžeme rozdeliť do troch hlavných fáz, pričom každá nová fáza bola rozsahovo bohatšia od tej predchádzajúcej.

Existenciu najstaršej vývojovej fázy stanice môžeme len rámcovo zaradiť do druhej polovice 2. storočia a vieme k nej priradiť dve doložené stavby. Prvá mala základy z troch radov na seba naukladaných žulových kameňov, pričom nadzemné múry tvorila pravdepodobne drevozemná konštrukcia z vypletaných stien s hlineným výmazom, na ktorý bola nanesená vápenná omietka. Podľa časti zrútenej steny, z ktorej sa dochoval blok omietky vieme, že stavba bola vysoká minimálne 2,8 m. Celkový rozmer stavby mohol byť najmenej 33 x 11 m. Súčasťou tejto etapy bol aj druhý pomerne dlhý barak široký 2,5 m. Strechy stavieb boli pokryté pálenou škridlou.

Druhá fáza stanice mohla byť využívaná po skončení markomanských vojen počas obdobia samostatnej vlády cisára Commoda v rokoch 180 až 192. Pred jej výstavbou boli najprv zbúrané stavby z predchádzajúcej etapy a následne postupne budovaná nová stanica. Tá pozostávala z budovy s ôsmimi miestnosťami rozdelenými do dvoch traktov, ku ktorej boli kolmo pristavané ešte dve takisto dvojtraktové miestnosti. Vnútorné členenie ďalšej budovy napojenej na tieto stavby ohradou nepoznáme. Budovy spolu s ohradou vytvárali vnútorný dvor. Nová stanica mala oproti predchádzajúcej etape kvalitnejšie základy a minimálne prvá nadzemná vrstva pozostávala z lomového kameňa spájaného kvalitnou bielou vápennou maltou. K stavebnej technológii zvyšných častí nadzemného muriva sa nám nezachovali žiadne materiálne dôkazy. Môžeme len predpokladať, že išlo o drevozemné konštrukcie obojstranne omietnuté hlinou alebo vápennou omietkou.

Najpodrobnejšie informácie máme o tretej a záverečnej fáze stanice, ktorá bola do svojej konečnej podoby vybudovaná vo viacerých menších krokoch. Výstavbe opäť predchádzalo zbúranie prevažnej časti staršej zástavby. Nový komplex mal po svojom dokončení 18 miestností sústredených okolo vnútorného átria a približné rozmery 20 x 40 m. V porovnaní s predchádzajúcimi etapami bol nový komplex postavený pomocou kvalitnejších stavebných technológií a materiálov. Menej trvanlivé drevozemné konštrukcie boli použité na miestnosti, ktoré mohli slúžiť ako sklady, stajne a podobne. Celkový štandard bývania sa v porovnaní s predošlými etapami výrazne zvýšil. Podlahy z udupanej hliny alebo dosiek boli nahradené kvalitnou liatou maltovou dlážkou. Tepelný komfort zabezpečovalo podlahové vykurovanie a estetickú stránku zvýšili viacfarebné maľované omietky. A to stále nebolo všetko. Areál bol obkolesený múrom približných rozmerov až 65 x 70 m. Z vnútornej strany jedného nárožia obvodového múru stáli vykurované kamenné kúpele a vo vedľajšom nároží sa nachádzala nádrž na vodu, ktorá bola potrubím spojená s kúpeľmi. Z vonkajšej strany ohradeného areálu stála sýpka, ktorá bola taktiež vykurovaná.

Koniec využívania komplexu nebol podľa doložených nálezov nijako dramatický. Zdá sa, že stanica bola jednoducho opustená a ponechaná svojmu osudu. Toto ukončenie jej využívania môžeme datovať na prelom 3. a 4. storočia. Vyprázdnený areál sa stal sporadickým útočiskom Germánov, ktorí nevyužívali dômyselný vykurovací systém, ale na maltových dlážkach zakladali ohniská. Konečná deštrukcia stanice sa predsa len spája s nečakanou udalosťou. Koncom 4. storočia postihlo oblasť zemetrasenie, ktoré dokonalo jej postupný rozklad. Dôkazom o tejto udalosti je napríklad časť steny átria, ktorá v pomerne kompaktnom stave spadla do jeho vnútra. Unikátom sú dokonca zachované okenné otvory v tejto stene. Ide o jediné „okná“ antickej stavby z nášho územia.

Ako som už písal vyššie, s opustením stanice sa pravdepodobne nespája žiadna náhla katastrofa, ako napríklad nepriateľský útok. To znamená, že jej obyvatelia sa stihli v pokoji „pobaliť“ a zobrať si so sebou všetko hodnotnejšie. Časť zvyšného inventára následne odniesli Germáni. Napriek tomu sa počas výskumov našlo množstvo artefaktov, vďaka ktorým si vieme utvoriť lepšiu predstavu o živote v tomto komplexe. Na základe nálezov stavebnej keramiky s kolkami X., XIII., XIIII. a XV. légie vieme, ktoré vojenské jednotky sa podieľali na jej výstavbe alebo aspoň na dodávke stavebného materiálu.

Mimo množstva ďalšieho materiálu slúžiaceho na výstavbu sa tu našli mince, časť krúžkového železného brnenia, ktoré je spojené s prvou etapou stanice, kovanie v tvare levej hlavy zo zadnej strany slávnostnej prilby, cvočky z legionárskej obuvi, hrot oštepu, drobné kovania, kovové súčasti jarma z volského záprahu, keramické črepy z rôznych nádob, fragmenty zo sklenených misiek, pohárov a toaletných fľaštičiek, drobné šperky, ako kostené ihlice, koráliky z náhrdelníka, spony a zlatý závesok v tvare vedierka, ktorý našiel ešte Vojtech Ondrouch v odvodovom kanáli z kúpeľov. Je veľkou škodou, že tento závesok bol zničený počas druhej svetovej vojny a dnes nám po ňom zostala len jeho menej kvalitná čiernobiela fotografia.

Možno ste si pri čítaní všimli, že som nikde nenapísal, kto stanicu využíval, pre koho bola domovom. Niečo určite naznačujú nálezy, prípadne stavebné technológie a rozsah jednotlivých etáp. Tu je potrebné uviesť, že neexistuje žiadny dobový písomný prameň, ktorý by nám hovoril o stanici v Stupave. Pri interpretácii jej využitia sa musíme okrem archeologických prameňov spoľahnúť na jej osadenie do priestoru a času, v ktorom existovala.

Je nevyhnutné si uvedomiť, že stanica nestála vo vyľudnenom priestore. V jej okolí bolo bohaté germánske osídlenie a aj ďalšie stavby postavené Rimanmi v Bratislave-Dúbravke a Devíne, ktoré zrejme využívala germánska nobilita. Prítomnosť Germánov je doložená aj priamo na území dnešnej Stupavy, a to v časovom rozsahu 1. až 4. storočia. Priamo s existenciou stanice sa prekrývajú germánske objekty objavené zhruba 150 m severozápadne od stanice v polohe Morávkovo pole datované približne od konca 2. až do druhej polovice 3. storočia alebo štyri žiarové germánske hroby objavené v roku 2007 v centre Stupavy na Hlavnej ulici a datované do prvej polovice 3. storočia. Bohatý, prípadne až luxusný inventár nájdený v hroboch môžeme dať do súvislosti práve so stanicou na Kopci. Od roku 2011 je skúmané ďalšie sľubné nálezisko z doby rímskej v časti Stupava-Mást približne 2 km od polohy stanice. V roku 2013 tam bol objavený objekt, ktorý je interpretovaný ako nadzemná, len mierne do terénu zahĺbená stavba vybudovaná pomocou rímskych i germánskych stavebných technológií. Využívaná bola približne v prvých dvoch tretinách 3. storočia.

Celkovú situáciu okolia stanice dokresľuje aj Jantárová cesta (venoval som jej predchádzajúci článok), ktorá sa tiahla len niekoľko sto metrov pod Kopcom a bola významnou obchodnou tepnou spájajúcou Aquileiu ležiacu na brehu Jadranského mora a Baltické more.

Pre komplexnejšiu predstavu dobových pomerov musím ešte opomenúť dôležité germánske osídlenie v Zohore vzdialené približne 4 km vzdušnou čiarou od stanice. Počas 1. a 2. storočia tu stálo rozsiahle centrálne sídlisko, ktoré sa stalo obchodným centrom a sídlom germánskych elít. Približne do polovice 2. storočia, teda do obdobia vzniku stanice v Stupave, Zohor pravdepodobne  plnil funkciu „colnej kontrolnej stanice“ na Jantárovej ceste. Germánske osídlenie tu nepretržite pokračovalo až do začiatku 5. storočia.

Ako je vidieť v bližšom i vzdialenejšom okolí stanice panoval čulý život a sídlili tu germánske elity spriaznené s Rímskou ríšou. Nemôžeme jednoznačne vylúčiť ani takú možnosť, že kniežatá zo Zohora sa podieľali na budovaní areálu v Stupave.

Prvú vývojovú etapu stanice môžeme na základe viacerých nálezov vojenského charakteru spojiť s rímskou armádou. Stavebný komplex druhej fázy slúžil zrejme menšej vojenskej posádke po skončení markomanských vojen v roku 180, ale z úvah nemôžeme vypustiť ani alternatívu, že išlo o obchodnú stanicu. Komplex tretej etapy bol prebudovaný na pomerne luxusné civilné sídlo, pričom mohlo ísť o stavbu typu villa rustica prispôsobenú barbarskému prostrediu. Obývať ju mohla spomenutá germánska elita. Otvorená je aj možnosť používania stanice pre obchodné účely na Jantárovej ceste.

Okolo 150 rokov boli aktívne využívané stavby postavené Rimanmi nad dnešnou Stupavou. Bol to oporný bod vyspelej ríše na území barbarov. Stanica rímskych vojakov, pocit domova pre kupcov na Jantárovej ceste. Históriu komplexu písali aj Germáni, ktorí žili nielen pod ním, ale možno i v ňom. Celú túto minulosť sa dnes pokúšame rekonštruovať a na základe výskumov z posledných desaťročí, ale i najnovších objavov môžeme naďalej očakávať jej neustále spresňovanie a dopĺňanie.

Stručne o pláne prezentovať pamiatku verejnosti:
Rímska stanica v Stupave je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Už počas začatia revízneho výskumu v roku 1974 mesto Stupava „prejavilo záujem o odkrytie architektonických zvyškov stanice, ich konzerváciu a využitie tejto ojedinelej historickej pamiatky na kultúrno-spoločenské účely“. (AVANS 1974, s. 40) Ďalšia fáza revízneho výskumu začala v roku 1986 a jedným z podnetov bola „príprava podkladov pre pamiatkovú úpravu“. (AVANS 1986, s. 106) Po ukončení výskumu sa malo začať budovať „Antické múzeum v prírode“. (Staník, I. – Turčan, V., 2000, s. 26) Výskum bol ukončený v roku 2004, bohužiaľ, pamiatka nie je na lokalite dodnes verejnosti prezentovaná. Pozemky, na ktorých stojí, sú dnes v súkromnom vlastníctve. Pre vybudovanie múzea v prírode verejnou inštitúciou by ich bolo potrebné odkúpiť alebo prenajať. Mesto Stupava s touto možnosťou momentálne nepočíta a „pravdepodobnosť, že samospráva nájde dostatok vlastných zdrojov na tieto aktivity je v súčasnosti veľmi nízka.“ (MsÚ Stupava, e-mail, 21. 2. 2018) Z pohľadu autora tohto článku by pritom stačilo „len“ vyčleniť peniaze na kúpu pozemkov, dohodnúť sa s majiteľmi a vybudovať na nich to, čo bolo desiatky rokov plánované.

Za kontrolu článku, cenné informácie a poskytnuté vizualizácie ďakujem PhDr. Vladimírovi Turčanovi, ktorý realizoval na lokalite rímskej stanice v Stupave dlhodobý archeologický výskum.

Použitá literatúra:

ČAMBAL, Radoslav – TURČAN, Vladimír. 2009. Výskum archeologického múzea SNM v Stupave. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2009, ISBN 978-80-89315-17-8, s. 55 – 56.

DVOŘÁK, Pavel. 2003. Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku. Budmerice : Rak, 2003. 279 s. ISBN 80-85501-24-6.

ELSCHEK, Kristián. 2000. Rímsko-germánska vidiecka usadlosť s kúpeľom v Bratislave-Dúbravke. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 27 – 29.

ELSCHEK, Kristián. 2014. Zohor v dobe rímskej. Nový germánsky kniežací hrob a žiarové pohrebiská na Záhorí. In KOMORÓCZY, Balázs. (editor): Archeologie barbarů 2011. Sociální diferenciace barbarských komunit ve světle nových hrobových, sídlištních a sběrových nálezů. Brno : Archeologický ústav AV ČR, Brno, 2014, ISBN 978-80-86023-25-0, s. 113 – 131.

ELSCHEK, Kristián – GROH, Stefan – KOLNÍKOVÁ, Eva. 2015. Eine neue germanische Siedlung und römisch-germanische ländliche Niederlassung von Stupava-Mást (Westslowakei). Nové germánske sídlisko a rímsko-germánska vidiecka usadlosť v Stupave-Máste (západné Slovensko). In Slovenská archeológia. ISSN 1335-0102, 2015, roč. 63, č. 1, s. 63 – 114.

HRNKO, Anton. 2004. Stupava. Potulky históriou. Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2004. 109 s. ISBN 80-88912-50-4.

HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

KOLNÍK, Titus. 1980. Novšie archeologické nálezy k pobytu Rimanov na Slovensku. In Laugaricio. Zborník historických štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. s. 37 – 72.

STANÍK, Ivan. 1998. Ďalší rok revízneho výskumu v Stupave. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1996 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 1998, ISBN 80-88709-36-9, s. 152.

STANÍK, Ivan – TURČAN, Vladimír. 2000. Pokračovanie revízneho výskumu v Stupave. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1998 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2000, ISBN 80-88709-44-X, s. 169 – 170.

STANÍK, Ivan – TURČAN, Vladimír. 2000. Rímska stanica v Stupave. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 22 – 26.

TURČAN, Vladimír. 2011. Nálezy kolkovanej stavebnej keramiky z rímskej stanice v Stupave z výskumov v rokoch 1987 až 2004. In Zborník Slovenského národného múzea. Archeológia Supplementum 3. ISBN 978-80-8060-262-8, 2011, s. 25 – 29.

TURČAN, Vladimír. 2012. Ein Baukomplex aus der römischen Kaiserzeit in Stupava. Ein Konzept der Bauentwicklung. (Stavebný komplex z doby rímskej v Stupave. Náčrt stavebného vývoja.). In BŘEZINOVÁ, Gertrúda – VARSIK, Vladimír (editori): Archeológia na prahu histórie. K životnému jubileu Karola Pietu. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2012, ISBN 978-80-89315-42-0, s. 419 – 427.

TURČAN, Vladimír – ŠEFČÁKOVÁ, Alena. 2011. Germánske hroby zo Stupavy, okr. Malacky. In DROBERJAR, Eduard. (editor): Archeologie barbarů 2010. Hroby a pohřebiště Germánů mezi Labem a Dunajem. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2011, ISBN 978-80-244-2987-8, s. 121 – 131.

VARSIK, Vladimír. 2015. Život v rímskom štýle. Germánske panské sídlo v Cíferi-Páci. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 48 – 53.

Zdroje obrázkov:

Vizualizácia komplexu rímskej stanice v Stupave podľa Vojtecha Ondroucha:
KOLNÍK, Titus. 1980. Novšie archeologické nálezy k pobytu Rimanov na Slovensku. In Laugaricio. Zborník historických štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. s. 37 – 72.

Vizualizácia komplexu rímskej stanice v Stupave (II. a III. fáza):
Archív Vladimíra Turčana

Súbor archeologických nálezov zo Stupavy, Bronzové kovanie v tvare levej hlavy zo zadnej strany slávnostnej prilby:
STANÍK, Ivan – TURČAN, Vladimír. 2000. Rímska stanica v Stupave. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 22 – 26.

Dolné Pomoravie v dobe rímskej:
ELSCHEK, Kristian. 2015. Včasnogermánske sídliská v Bratislave-Dúbravke a Zohore v slovenskom Pomoraví. In TYSZLER, Lubomira – DROBERJAR, Eduard (redakcia): Archeologia Barbarzyńców 2014. Barbari Superiores et Inferiores. Łódź – Wieluń, 2015, ISBN 978-83-944066-0-8, 978-83-935401-7-4, s. 61 –72.