Denník N

Ján a Martina – obete a obetovaní, symboly a rozhodnutia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Medzi vyšetrením vraždy a odhaľovaním pravdy, ktorému mala vražda zabrániť, je presne taký zásadný rozdiel, ako medzi stať sa obeťou a byť obetovaný. Chceme, aby bola odhalená celá pravda, ktorej sa Ján Kuciak svojou novinárskou prácou dotkol. Chceme to preto, lebo boli s Martinou obetovaní.

Od objavenia neživých tiel Jána a Martiny ubehli viac ako dva týždne. Nevieme aká je pravda a čo je nám utajené. Nechce sa nám veriť slovám tých, ktorí najviac vedia, slovám politikov a policajtov. Presvedčivejšie na nás pôsobia vyznania tých, ktorí vravia za seba, za svoje svedomie. Veď k pravde smerujeme nielen odhalením faktov, pravde pomáhame na svetlo aj našim vnútorným postojom, pokorou a odvahou postaviť sa za slušnosť, poctivosť a demokraciu.

Obete

Ján a Martina sa stali obeťou vraha. Vraha, ani jeho motiváciu nepoznáme. Môžeme si však byť istí  tým, že Ján zomrel preto, lebo vedel niečo dôležité a bol odhodlaný ísť po stope pravdy ďalej. Jeho snúbenica zomrela pravdepodobne len ako možný a pre vrahov nebezpečný svedok. Ak bola páchateľom mafia, odkázala nám: v tomto štáte sa nám darí a nikto nám v tom nebude prekážať! Vravieť o ich smrti len ako o vražde preto nestačí. Kaliňákovo: keby mala po každej vražde padnúť vláda, je odporná a cynická manipulácia. Koaličnými politikmi opakované: ľudia na zhromaždeniach žiadajú nezávislé vyšetrenie vraždy – je len čiastočnou pravdou, ktorá má odvrátiť pozornosť tej ľahostajnejšej časti spoločnosti od skutočného zmyslu občianskych protestov. Za to, že vražda má byť vyšetrená, snáď nepotrebujeme demonštrovať.

Obetovaní

Medzi vyšetrením vraždy a odhaľovaním pravdy, ktorému mala vražda zabrániť, je presne taký zásadný rozdiel, ako medzi stať sa obeťou a byť obetovaný. My, ľudia na zhromaždeniach chceme, aby bola odhalená celá pravda, ktorej sa Ján Kuciak svojou novinárskou prácou dotkol. Chceme to preto, lebo boli s Martinou obetovaní. Obetovaní za vykúpenie celej našej spoločnosti. Vykúpenie z hriechu zneužitia mandátov poslancov a funkcií členov vlády k podvodom, hriechu zneužívania moci, obohacovania sa a lži. Z hriechu výkonných úradníkov zo spolčenia sa so zločinom a krytia podvodov. Z hriechu zrady tých, ktorí dostali delegovanú právomoc chrániť pravdu a spravodlivosť a činili opak. Z hriechu slepej lojality straníkov, pomáhajúcich, mlčiacich a čakajúcich na svoj podiel. Z hriechu našej občianskej ľahostajnosti.

Motív

Prezident Andrej Kiska mal podstatnú pravdu keď povedal, že situácia je neudržateľná a zmeny musia prísť bez ohľadu na to, aký bol skutočný motív dvojnásobnej vraždy. Myseľ premiéra Fica v tom okamžite odhalila zámer: za každú cenu využiť hnev v spoločnosti a zbaviť jeho a Kaliňáka moci. Vraví tomu štátny prevrat a pomenoval ho, ako zámerný a riadený zo zahraničia. Premiér – prvý a najmocnejší z vlády tým vykonáva sabotáž proti demokracii s cieľom zastrašiť občanov.

Ale zmena musí prísť nie preto, že sa stala vražda, ale preto, že od nej, ako od iskry, vzplanula atmosféra nespokojnosti v spoločnosti. Atmosféra plnená desať rokov výbušnou zmesou arogantnej partokracie Smeru, nedôveryhodného koaličného politikárčenia a otravovania demokratických inštitúcií osobnými záujmami. Zmesou zápachu z daňových vratiek, manipulovaných štátnych zákaziek, krytia daňových podvodov, nasadenia „našich ľudí“ v štátnych inštitúciách, ignorancie nárokov na kompetencie ústavných sudcov…

Pokánie

Žiaľ, až brutálna smrť sa nás spýtala, čo sme robili, keď tí hore smeli hovoriť o novinároch, ako o slizkých hadoch a špinavých prostitútkach, keď sme sa prizerali na presadenie väčšiny pri voľbe riaditeľa RTVS, pri zrušení investigatívnej relácie v televízii, pri ignorovaní práce novinárov na odhaľovaní prepojení mocných s daňovými podvodníkmi. Žiaľ nad smrťou mladých ľudí a nad mocou násilia sa mieša s povzdychom: žiaľ, nechali sme to prísť až sem. Pretože novinár a nie politik, je vykonávateľom práva na slobodu slova a na informácie. V tragédii je šanca na katarziu, v neistote nádej na zmenu. Lenže je tu do tretice žiaľ – žiaľ, stav súčasnej politickej scény nám veľa tej nádeje nedáva.

Zmena

Politika má toľko tvárí, koľko je politikov. Keď sa traja z nich zhodnú, že si spoločne prajú, aby bol v spoločnosti kľud a pokoj, znamená to tri rôzne veci. Od prezidenta to beriem ako vôľu prijať  konkrétne opatrenia, ktoré upokojenie situácie umožnia. U predsedu parlamentu to chápem ako vypočítavý postoj, lebo veď kde sa dvaja bijú, on – tretí – vyhráva. Od premiéra to nedokážem prijať inak, ako získanie času na ďalšie politické podlosti a manévre.

Predstava, že Fico a nakoniec ktokoľvek z vládnej koalície, by mal dostať možnosť a dokonca dôveru stať sa strojcom onoho „upokojenia“ a riešenia tejto krízy, je absurdná. Úlohu obmedziť svoju moc nesplnia a ak to tak bude navonok vyzerať, bude to len ich lesť. Tieto tváre by mali z politiky odísť.

Voľby

Nikto si nevie predstaviť čo sa stane. Pri voľbe z rôznych neistôt by som teda zvolil tú, ktorá je kontrolovateľná a zbavená smerácko-koaličných chápadiel: vysloviť vláde nedôveru a vymenovať úradnícku vládu s mandátom do volieb. Jej prvou úlohou bude umožniť vyšetrenie prípadu Jána Kuciaka a všetkých nahlásených prípadov korupcie, udržovať štát v bežnom chode a zmapovať obsadenie štátnych úradov oficiálnymi i utajenými nominantami politických strán. Až to budeme vedieť, môžeme ísť k voľbám. Radšej za dva roky ako hneď teraz.

Mali by sme na tom trvať a ak to bude potrebné, mali by sme o týždeň opäť ukázať, že sme verejnosť proti násiliu a za slušné Slovensko a je nás dosť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Juraj Flamik

Ochranár, pamiatkár, občiansky aktivista, člen KC VPN, manažér, podnikateľ.