Protestmi v uliciach proti arogancii moci
V roku, keď sa na Slovensku zrodila sloboda, sa nám narodil syn. Deti revolučného roku majú 29 rokov a spolu s ostatnými stoja dnes na námestiach, pretože v našej krajine boli zavraždení ich rovesníci – Ján Kuciak a Martina Kušnírová.
V piatok 9. marca bolo v uliciach miest Slovenska viac ako 100 tisíc ľudí. Ten výjav námestí plných ľudí mi pripomenul zhromaždenia v novembri 1989. Vtedy sme našim deťom vybojovali slobodu. A demokracia, mysleli sme si, zabezpečí aj novú politickú kultúru. Mýlili sme sa. Áno, slobodu sme vybojovali, ale opomenuli sme, že demokracia sa buduje. V týchto dňoch sa o to usiluje nová generácia.Súčasná vláda strán SMER-SD, SNS a MOST-HID si myslí, že voľby legitimizujú akékoľvek ich rozhodnutia. Predstavitelia vlády občanom odkazujú, že ozvať sa môžu raz za štyri roky. Pozývanie na protesty v uliciach nazývajú výzvou k štátnemu prevratu. Ale to je veľký omyl. Mýlia sa alebo úmyselne zavádzajú verejnosť. A ukazujú aroganciu moci. Práve toto je potrebné zmeniť.
Pokojné protesty v uliciach sú potrebné. Sú potrebné pre túto i pre každú ďalšiu vládu. Pokojnými protestmi totiž prispejeme k budovaniu politickej kultúry. Takej politickej kultúry, ktorá ďalším vládam neumožní tak arogantne narábať s mocou ako to vidíme dnes. Všetky ďalšie vlády si musia veľmi dobre zapamätať piatok 9. marca v roku 2018. Musia počítať s tým, že pri nesprávnych rozhodnutiach, klamstvách, podvodoch, jednoducho pri nedobrom spravovaní krajiny, ľudia nebudú čakať do roku volieb, ale že rovno vyjdú do ulíc. A budú v nich, kým vláda nevyvodí dôsledky. Chcem veriť, že práve dnešné protesty spôsobia, aby budúce vlády vyvodzovali zodpovednosť ihneď. Takúto politickú kultúru žiadali ľudia, prevažne mladí, v uliciach.
A žiadali tiež krajinu bez korupcie.
Musím priznať, že moja generácia je poznačená korupciou, v malom i veľkom. Vyrastali sme v takej spoločnosti, kde ešte aj mandarínky bolo treba „vybaviť“. Doteraz si myslíme, že nekorumpujeme. My „iba“ vybavujeme. Vybavovali sme si a vybavujeme si doteraz. A často ospravedlňujeme svoju korupciu v mene dobrého, ušľachtilého cieľa – ak nevybavím, zanikne organizácia, ktorá sa stará o opustené deti. Ak nedám úplatok, skončí firma, v ktorej je zamestnaných 250 mužov, spolu s rodinami to je možno aj tisícka zachránených ľudí. A tak ďalej, a tak ďalej…. Áno, do mnohých situácií sme dotlačení, to je pravda. Nefunguje tu totiž elementárna spravodlivosť. Ale to nemôže byť ospravedlnenie.
Korupcia je obrovské zlo. Upozorňuje na ňu aj pápež František, ktorý ju považuje za smrtiaci proces. Nazýva ju koreňom zotročovania, koreňom chudoby, nezamestnanosti, neúcty k spoločnému dobru a k prírode a ďalej pokračuje: „Honba za mocou a majetkom nepozná medze. Proti korupcii sa nebojuje mlčaním. Musíme o nej hovoriť verejne.“
Dnes, po 29 rokoch, sú naše deti v uliciach. Zápasia o slušnú krajinu. Za krajinu bez korupcie. Za Slovensko bez prepojenia mafie a oligarchov na najvyššie miesta. Za spravovanie vecí verejných bez arogancie moci.
Keď som ich na tých námestiach videla, ožila som. Verím totiž, že oni to dokážu. Porozumeli, že majú pokračovať v novembrovom zápase. Za slušnú krajinu treba výjsť do ulíc. Za slušnú krajinu treba slušne bojovať. A slušnú krajinu takto vytvárať. Marcové pochody v mestách Slovenska ma naplnili nádejou.
