Denník N

Perspektívy postkapitalizmu

Volkswagen vyrába autá dnes s už známymi majiteľmi, teda na plán alebo na objednávku. (Photo by Sean Gallup/Getty Images)
Volkswagen vyrába autá dnes s už známymi majiteľmi, teda na plán alebo na objednávku. (Photo by Sean Gallup/Getty Images)

Chudoba teórie je samozrejme, že sama o sebe nič na praxi nezmení. Na druhej strane však existujú mnohé veci v praxi, ktoré bez teórie nemožno vykonať, alebo dobre vykonať.

Ak teóriu berieme v širokom význame ako jazyk, tak je teória dôležitejšia, než si myslíme a to aj pre prax. Minimálne pri niečom takom ako zmene hospodárskeho systému je teória nevyhnutná.

Táto teória sa aspoň zameriava na budúcnosť a možné riešenia a koncepty fungovania hospodárstva.

Existujú v princípe dve široké možnosti vývoja, ktoré sa delia na detailnejšie možnosti, v oboch však kapitalizmus nevyhnutne niekedy skončí.

V prvej možnosti sa vyvinie do inej triednej spoločnosti a iného hospodárstva založenom na vykorisťovaní.

Táto prvá možnosť sa ukazuje už dnes v stále väčšej roli finančného kapitálu, renty a vykorisťovania cez mzdy, zväčšovania prekariátu a decentralizácie výroby.

Ďalej sa delí na viaceré možnosti:

Jedna možnosť je premena väčšiny vykorisťovania z tradične kapitalistického na rentiérske, či už intelektuálnej, alebo priestorovej či pozemkovej.

Druhá možnosť bude založená na čoraz väčšej roli finančného kapitálu a na ústup meštianstva z výroby. Vykorisťovanie bude tak z väčšiny prebiehať cez úroky.

Tretia možnosť bude vykorisťovanie realizovať prostredníctvom daní alebo iných odvodov a kontroly štátneho rozpočtu.

Štvrtá možnosť môže vykorisťovanie vykonávať cez vysoké mzdy vedenia alebo inými prostriedkami.

Všetky možnosti môžu byť kombinované s rozšírením spoločného majetku, družstevnej, malomeštianskej, alebo živnostníckej výroby.

Druhá možnosť je vývoj inej než triednej spoločnosti. Tu existuje mnoho konceptov a možných ciest, načrtnem len najvýznamnejšie.

Prvá možnosť je návrat stalinizmu, teda minulého režimu, to, čo stalinisti sami nazývajú štátny kapitalizmus. Tu je štát vlastníkom výrobných prostriedkov (ďalej vp), štát plánuje a organizuje výrobu. Kontrola nad štátom je v rukách jednej nevolenej politickej strany.

To, čo nazývam liberálny stalinizmus, je druhá možnosť. Ten kombinuje stalinizmus s liberálnou demokraciou. Štát stále plánuje a organizuje výrobu, je vlastníkom vp, ale politický systém je liberálny a pluralistický.

Tretia možnosť je v podstate opakovanie štátneho kapitalizmu, ale s iným politickým systémom, založenom na triednej priamej demokracie – na sovietoch. Toto bol pôvodný leninistický koncept.

Štvrtá možnosť je demokracia a plánované hospodárstvo, ktoré ale nebude koncentrované v štáte a v akurát vládnucej politickej strane. Tu ide jednoducho o to, zabezpečiť racionálne plánovanie bez vykorisťovania.

To si nevyhnutne nevyžaduje centralizované plánovanie v tom zmysle, že plán vzniká v jednom centre, ani si nevyžaduje, aby vp boli centralizovane manažované. Plánovanie je už v dnešnom kapitalizme veľkou súčasťou hospodárstva, spolu s monopolnými cenami. Digitálne technológie umožňujú veľmi jednoduché spojenie týchto elementov plánu do tvorby jednej plánovacej platformy. Táto platforma bude prístupná pre všetky podniky a všetkých spotrebiteľov. Na nej budú spotrebitelia plánovať svoju spotrebu, alebo vyjadrovať svoje preferencie, podávať objednávky, zatiaľ čo podniky budú plánovať svoju výrobu. Koncentrované to bude môcť byť v jednej spotrebiteľskej karte, ktorá bude umožňovať prístup do hocijakého podniku, ktorý sa účastní plánu. Podniky sa z racionálnych dôvodov budú účastniť plánu, lebo to bude znižovať ich výdavky a zvyšovať príjmy. Nato, ako budú fungovať podniky, existujú ďalšie možnosti. Buď budú fungovať ako družstvá a bude existovať jedna centrálna banka, alebo budú fungovať tak, že budú odvádzať všetko alebo časť „nadhodnoty“ do spoločného fondu, z ktorého sa budú demokraticky pomocou plánovacej platformy alokovať zdroje.

Plánovacia platforma nebude súčasťou štátu, ani politickej strany, ale “len” miesto, kde bude spoločnosť plánovať. Je treba si ju doslova predstaviť ako sharing platformu s appkou a podobne, len komplikovanejšia. Možno bude lepšie ju rozdeliť na viaceré platformy, ktoré budú súčasťou jedného zväzu. Takúto plánovaciu platformu možno ale realizovať už vrámci kapitalizmu a v triednej spoločnosti, kde ale nebude eliminovať vykorisťovanie.

PS: Možno niekedy vyrastie táto platforma (už pre dnešné podniky) na tejto stránke: http://ubiplan.wordpress.com

Teraz najčítanejšie