Denník N

Ako bude vyzerať morálka o sto rokov

Pred 100 rokmi boli rasizmus, sexizmus, imperializmus, anti-semitizmus a homofóbia normou. Budeme sa na našu súčasnú morálku pozerať za 100 rokov s rovnakým opovrhnutím?

Ako bude vyzerať naša morálka za 100 rokov, pýtajú sa Stephen Klein a Stephen Cave v provokatívnej eseji pre Aeon, Once and Future Sins (Minulé a budúce hriechy).

Morálka pred 100 rokmi

Je to užitočný myšlienkový experiment. Pred storočím bolo veľa vecí, ktoré by sme dnes neakceptovali, normou. Budú na nás budúce generácie pozerať rovnako pohŕdavo?

Je to možné. Morálka nie je kánonom večných pravidiel, ale produktom biologickej a kultúrnej evolúcie, takže sa celkom prirodzene vyvíja a mení.

Morálka za 100 rokov

Nie je ťažké predstaviť si, že konzumácia mäsa alebo mrhanie vodou budú zločin, súkromie zanikne a s ním aj akákoľvek prudérnosť alebo z módy vyjde aj oslovenie „on“ a „ona“ ako pozostatok sexizmu.

Lenže, ide o morálny pokrok? Veď na mnohých veciach sa vôbec nezhodneme. Pre značnú časť našej spoločnosti by bolo napríklad zavedenie homosexuálnych manželstiev znakom jej úpadku.

Klein a Cave poskytujú zoznam 4 oblastí, o ktorých si myslia, že zásadným spôsobom našu morálku premenia. Všetky vychádzajú z predstavy, že v dejinách pozorujeme rozširovanie kruhu morálneho záujmu o členov, ktorí sa kedysi nachádzali mimo neho. A tento trend by mal pokračovať aj naďalej.

V praveku bola morálka veľmi selektívna a zahŕňala iba najužšiu skupinu pokrvne príbuzných členov kmeňa, čiže desiatky jedincov. Postupom času sa však začala rozrastať, a dnes dokonca prekračuje štáty a kontinenty – charita pre hladujúcich v Afrike a pod.

4 oblasti:

1. Práva budúcich generácií – dnes iba ľudia, ktorí žijú, majú práva. Autori predpokladajú, že postupom času budú aj generácie, ktoré majú prísť po nás, subjektom morálky.

2. Práva iných bytostí, ktoré pociťujú bolesť – kritériom morálky nebude príslušnosť k nejakému druhu, napríklad Homo sapiens, ale schopnosť pociťovať bolesť. Dnes už spoľahlivo vieme, že zvieratá túto schopnosť majú; že pociťujú veľmi komplexné emócie a pod. Zabitie zvieraťa, aby sme sa najedli, bude preto amorálne tak ako zabitie človeka.

3. Práva pre všetkých ľudí – štáty už nebudú privilegovať „vlastných“ občanov, pretože budú existovať iba „svetoobčania“. V globálnej morálke globálneho sveta sa rozdiely stratia a štáty budú rovnakým spôsobom chrániť každého, bez ohľadu na to, či je Francúz, Mexičan alebo Ind.

4. Koniec retributivizmu – súčasný právny systém je založený na našej pravekej túžbe po odplate. V budúcnosti sa vzdáme termínu „sloboda vôle“ a namiesto trestania budeme ľuďom pomáhať zbavovať sa problémov, ktoré sú za ich škodlivé správanie zodpovedné.

Utilitarizmus

Ak by k pokroku v týchto oblastiach došlo, bolo by to víťazstvo utilitarizmu, čiže filozofie, ktorá považuje za kritérium morálky maximalizáciu šťastia pre čo najviac ľudí. Ukazuje sa tak, že kresťanstvo je pre takúto víziu globálnej morálky absolútne nevhodné. Ide totiž o produkt dávneho tribalizmu, čiže ochrany „vlastnej“ skupiny a „vlastných“ záujmov.

Srdcia mnohých kresťanov nie sú evidentne tak veľké, aby sa do nich zmestili napríklad aj homosexuáli. A keď sa tak stane – dnes sú ich srdcia väčšie o židov alebo inovercov -, nebude to vďaka tomuto náboženstvu, ale napriek nemu.

Teraz najčítanejšie