Denník N

Nezabudnuteľná postava slovenského herectva

Hoci najrôznejšie prieskumy a ankety zaváňajú subjektivizmom, väčšina nás skôr narodených pri výbere slovenského najherca minulého storočia dá svoj hlas Jozefovi Kronerovi. Zapísal sa do histórie SND, ale i televízie a filmu. Zomrel pred 20 rokmi, 12. marca 1998.

Ak sa vyberieme do kysuckej dediny Staškov, nepatrí sa obísť rodný dom Jozefa Kronera. No – dom. Skôr domček a veru ťažko sa dá uveriť, že v ňom vyrastala súdržná rodina s tuctom detí. Dnes je v ňom spomienkové múzeum.

Narodil sa 20. marca 1924, bolo deň po Jozefovi a tak o jeho krstnom mene bolo rozhodnuté. Za prácou išiel do Trenčína a Považskej Bystrice, kde sa zapojil do činnosti ochotníckeho divadla. Prvým krokom na profesionálnu scénu bolo angažmán v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1948 – 56. Z neho odišiel do činohry Slovenského národného divadla, kde si zahral 101 postáv. Keď dovŕšil šesťdesiatku, rozhodol sa odísť do dôchodku. „Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne,“ zdôvodnil svoj odchod zo scény. Pravda, pred kameru sa rád postavil aj v penzijnom veku.

Už v roku 1949 si zahral vo filme Katka. Nasledovali ďalšie úspešné filmy Drevená dediny, Pole neorané, Štvorylka, Posledná bosorka, Zemianska česť, Statočný zlodej, Jánošík I – II… Až prišiel najväčší úspech, keď stvárnením hlavnej postavy Tóna Brtka vo filme Obchod na korze výrazne prispel k zisku sošky Oscara. (Ukážka napr. na https://www.mojevideo.sk/video/8c8c/kroner_imituje_hitlera.html).

Televízny diváci tých čias – v polovici 60. rokov – si ho však najviac zapamätali vďaka postave Kuba (https://www.youtube.com/watch?v=VulBjcT8_Ug).

V ňom dokázal majstrovsky pretaviť nesporný herecký, komediálny talent. „Hlásim sa ku Kubovi, aj keď sa niektorí čudujú, ako sa môžem toľký čas stotožňovať s týmto hlúpym človiečikom. Musím sa ho zastať, on nie je hlúpy, je len prostučký, ale duša čistá a úprimná,“ spomínal. Podobne tomu bolo aj v televíznom spracovaní poviedky Martina Kukučína Rysavá jalovica, kde vytvoril skvelú dvojicu s Ivanom Rajniakom, alebo vo filmoch Očovské pastorále, Pacho, hybský zbojník, Sváko Ragan, Slovácko sa nesúdi, Tisícročná včela… S obľubou si zahral aj v rozprávkach – televíznych, filmových alebo rozhlasových – a s rovnakou bravúrou zahral aj dramatickejšie postavy. Vari najviac mu sedeli tragikomické roly.

V roku 1978 ocenili prácu Jozefa Kronera titulom národný umelec a tohto roku 1. januára mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy in memoriam.

Vo voľnom čase si rád zašiel na rybačku alebo na huby, čo zachytil v memoárových publikáciách Herec na udici, Herec nielen na udici, S kamerou a s udicou, Neobyčajný testament a O rybke Beličke.

Foto: net

Teraz najčítanejšie