Bol som na pochode. A nikto mi za to neplatil
Je to tak. Slovensko v piatok ukázalo, že sa opäť vie spojiť za dobrú vec. Za veci, ktoré sú v iných demokratických krajinách viac ako samozrejmosťou. A neplatil nás ani Soros, ani opozícia či tak tajomné mimovládky. Prišli sme v dobrej viere.
Taktiku Roberta Fica by určite ocenil aj Frank Underwood zo seriálu House of cards. Dokonalé hodenie viny na Sorosa, upozornenie na štátny prevrat a pripravené dlažobné kocky, ktoré mali slúžiť na poškodenie štátnych budov. Fico však neodhadol rozhorčený slovenský ľud. Nezastrašili nás informácie o chystaných nepokojoch. O jeho nápad s dlažobnými kockami sa postarala satira na Facebooku. A tam to skončilo.
O ostatné veci sa postarali ľudia. Mladí aj starší. Atmosféra bola silná. Bol som na pochode v Žiline. Tu sa nestáva často, že sa zídu tisíce ľudí, aby vyjadrili svoj občiansko-politický postoj. Zúčastnili sme sa aj protikorupčného pochodu, ktorý sa konal minulý rok. Teraz to bolo iné. Videl som ako mladá študentka vyzývala na pokoj. Videl som ako ju ľudia počúvali. Prišli vyjadriť nielen svoj postoj k vražde novinára, ale aj k jeho zisteniam. Zabudli na ľahostajnosť a prejavili svoj hnev pokojne. Tohto pochodu sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí.
V Žiline chodili ľudia z Mariánskeho námestia v húfoch. Námestie Andreja Hlinku bolo preplnené, organizátori už začali. Na pódium sa postavil herec Juraj Tabaček známy aj ako „Šoko“. Prečítal list od brata zosnulého novinára. Ľudia naďalej prichádzali. Z farskej uličky sa to valilo ako na Staromestských slávnostiach. Nechýbali transparenty rôznych druhov a odvaha či očakávania v očiach mladých aj starších. Nežnú revolúciu som nezažil. Iba sme sa o tom učili a videli rôzne dokumenty. V piatok 9. marca 2018 sviečky vystriedali svetlá mobilov, no štrngot kľúčov zostal. A zrejme aj duch: spravme Slovensko lepším. Tak, ako môžem byť hrdí na mojich rodičov, ktorí štrngali kľúčmi na námestiach, som dnes hrdý aj na našu generáciu – ponovembrové deti.
Zuzana Hlávková toto oslovenie opakovala pomerne často. A jej prejav stál naozaj za to. Ľudia by sa mali poučiť z histórie. Či už ide o politikov, o finančníkov na burzách alebo o nás. Raz už naši rodičia na námestiach štrngali. V piatok aj my. Bolo to silné. Želám si, aby to bolo naposledy. Dúfam, že Fico pochopil, ako veľmi zdecimovali jeho vlády nádej v ľuďoch na lepšie časy. Vyburcovať nás musela až smrť dvoch ľudí. Ale najmä zistenia, kvôli ktorým mohol zosnulý novinár zomrieť. V slušnej krajine by takéto pochybenia znamenali demisiu vlády. Osobne sa nikdy neuspokojím s Kaliňákovým odchodom. Nejde to. Výmena vlády je viac ako potrebná.
Či verím, že pravica a súčasná opozícia spravia zo Slovensko Švajčiarsko? Neviem. Viem len, že ak by som sedel doma, vyjadril by som tichý súhlas s tým, ako to tu vyzerá. A to nemôžem. Želám si lepšiu krajinu pre svoje deti. Želám si, aby sme ako občania už na námestiach neštrngali. Aby sme žili pokojne s myšlienkou, že nás nik neokráda a že za vyjadrenie názoru nás nik nevyhodí z práce, nedajbože nezastrelí. Slovensko sa musí zmeniť. Ako povedala Zuzana Hlávková: „Buď teraz alebo nikdy!“
