Denník N

Čakanie na budúcnosť

Ako vtedy, keď Apollo13 obiehalo Mesiac. Čakáme na správu o živote. Až keď kozmická loď vylezie z tieňa Mesiaca. Možno dnešné rokovania republikovej rady Most-Híd nemusia byť určujúce. My už vieme, že Slovensko sa zmení. Vybojujeme to znova v uliciach.

Ako vtedy, keď Apollo13 obiehalo Mesiac. Čakáme na správu o živote. Až keď kozmická loď vylezie z tieňa Mesiaca. Možno dnešné rokovania republikovej rady Most-Híd nemusia byť určujúce. My už vieme, že Slovensko sa zmení. Vybojujeme to znova v uliciach. Ale predsa čakáme na to svetielko, ktoré zhaslo po protestoch Gorila. A tiež minulý rok po veľkých protikorupčných pochodoch. Aj vtedy zhaslo. Predsa len peniaze nie sú život a chudoba nie je strach. Teraz vzali jednému z nás život a snažia sa nám znova vnútiť strach. Tak ako to tu bolo za totality. Prerátali sa. Toto sa im už nepodarí. My už vieme, čo je sloboda a slobodu si nenecháme vziať. Bok po boku, revolucionári z nežnej a ich deti. Veď 29 rokov je v súčasnosti práve jedna generácia.

V roku 1989 sme si vybojovali slobodu, ale mali sme aj iné sny o lepšom živote. Povedali nám, utiahnite si opasky a snívajte ďalej, lepší život príde časom. A my blbci sme im uverili. To bola chyba. Vymenili sa tváre vo vláde a nikto tým novým neskontroloval predošlé aktivity v zločineckej KSČ. Aj to bola chyba. A tak tu dodnes máme samých bývalých komunistov a ŠTB-ákov – Mečiar, Fico, Jasaň, … dlhý zoznam. Zmenilo sa iba to, že priestor dostali aj ďalší gauneri a vedúcu úlohu KSČ nahradilo ctihodné podnikanie.

Čakanie na budúcnosť je ako čakanie na prepustenie z väzenia. Nikdy som tam nebol, tak ale bude to podobné ako čakanie na koniec vojenskej základnej služby. Tam som bol. Striháte krajčírsky meter, každý deň jeden centimeter bližšie k slobode. Každý centimeter vymaľovaný, vyčačkaný, lebo zrazu len tá sloboda má zmysel, tá sloboda je cieľ. Dnes nám tu slobodu znova chceli vziať a tak čakáme, či už dnes budú v tom politickom pekle. Na smetisku dejín.

Dnes nesmieme urobiť rovnakú chybu a tak kým čakáme na to, s čím príde Béla, maľujem si tento meter k slobode, lebo zajtra možno v eufórii zabudnem. Toto sú moje farby ochrany nášho budúceho Slovenska :

  1. Chcem, aby z verejných zdrojov bola platená investigatívna žurnalistika. Títo ľudia strážia to, aby nás mocní nemohli klamať a okrádať.
  2. Chcem, aby investigatívci mali chránený prístup k informáciám. Tak, aby úradník, ktorý prijíma žiadosť o informácie podľa infozákona iba vedel, že o ne elektronicky žiada registrovaný investigatívny novinár a nevedel by ktorý.
  3. Chcem, aby investigatívci mali pager ako horolezci v Tatrách. Keď sú v problémoch, vyšlú signál.
  4. Chcem, aby sa všetky majetky podvodne získané od štátu vrátili štátu a podvodníci aby skončili v base.
  5. Chcem, aby bývalí ŠTB-áci a bývalí aktívni komunisti dostávali už len minimálne dôchodky a ušetrené peniaze použiť najmä pre bývalých politických väzňov a z politických dôvodov diskriminovaných občanov komunistického režimu.
  6. Chcem, aby dezinformačné weby pocítili, že falošné správy bolia. Čím skôr, tým lepšie. Každé ohováranie, klamstvo a úmyselné zavádzanie musí byť postihované. Len novinári, ktorí poctivo overujú svoje informácie, nech majú právo užívať status novinára.

Ak chceme slušné Slovensko, zločinci musia vedieť, že zlo bude potrestané. Zločinci sa musia báť páchať zlo.

A dôležitá bude v najbližších mesiacoch aj naša občianska aktivita. Potrebujeme strážiť, aby nám slušné Slovensko opäť nejaká kreatúra neuchmatla. Dlhujeme to Jánovi Kuciakovi, Martine Kušnírovej, Róbertovi Remiášovi, aj Františkovi Gauliederovi.

Teraz najčítanejšie

Peter Vargovčík

Občas vývojár HW a SW, občas učiteľ, muzikant srdcom. Pozorujem život okolo seba, pýtam sa, prečo sa to, či ono deje a občas nachádzam zaujímavé odpovede. Aj keď súhlasím s názorom, že človek môže zmeniť iba seba, predsa len tu žijeme spolu a môžeme sa navzájom obohacovať, či povzbudzovať.