Denník N

Nepatrí sa

Postavu kráčajúcu oproti nej, nevenuje jej pozornosť…

Dnes vyšla z domu podstatne skôr, očakávala komplikovanú situáciu na cestách, jarné prázdniny v ich kraji sa skončili. Nebolo to dobré, to určite nie, ale nič dramatické, taká pondelková klasika, zvládla to celkom dobre, aj parkovacie miesto našla pomerne rýchlo. Ešte základná kontrola, zabudnúť čosi v aute, by sa jej nemuselo vyplatiť, po meste sa túla slušný počet jedincov, ktorí čakajú na podobné príležitosti a vo vhodnom prípade rýchlo zasiahnu.

Nie, to ona nepotrebuje ku šťastiu, s autom je starostí aj tak dosť, radšej sa sústredí, aby nič nezabudla. Ešte raz skúsi dvere auta, všetko je v poriadku, môže sa vzdialiť. Do kabelky vhodí kľúče od auta a krátko premýšľa, radšej rýchlo pozrie na hodiny, zmeškať určite nechce. No tým sa teraz trápiť nemusí, času má skutočne dosť, prejde cez koľajnice a zaradí sa do davu. Pešou zónou sa dostane na námestie k divadlu, ako tak kráča, všíma si dlažbu, tie obrazce pôsobia na oko celkom zaujímavo. Hneď jej je veselšie, chvíľami pozerá pod nohy, keď sa musí ponáhľať, nemá na podobné rozmary čas. Teraz si to môže dovoliť, dala si na čas a krátky oddych jej spraví dobre, trocha silnejšie fúka, ale inak je celkom príjemne.

Odrazu v istom momente spozoruje postavu kráčajúcu oproti nej, nevenuje jej pozornosť, ale aj tak si všimne nezvyčajnú výšku. Táto skutočnosť ju upúta, nie zízať nebude, vychovali ju tak, je to neslušné. Napriek všetkým zásadám sa musí pozrieť, nutkanie je silnejšie, pootočí sa a zastane. Chlapík, určite má cez dva metre, pôsobí ako obor, na nohách tenisky, sú poriadne veľké, ale to nie je všetko. Žiadne nohavice, ale čierna sukňa doplnená bielymi hrubšími pančucháčmi, tak toto je už aj na ňu priveľa. Nechápe, takmer od údivu zabudla zavrieť aj ústa a očividne nie je sama, postávajúcich je viac. Pohne sa až v momente, keď postava zájde do ulice a stratí sa jej z dohľadu, dnes bude s kolegyňami o čom hovoriť.

Teraz najčítanejšie