Aj školstvo potrebuje svoj „osmičkový“ rok

Výrok týždňa

„Ak pán Soros a pán prezident hovoria, že sa bavili o postavení Rómov na Slovensku, musím sa smiať.“

Robert Fico
predseda vlády SR
vo vyhlásení pre médiá | 6. 3. 2018

Výber z udalostí

• Slovensko už druhý týždeň zažíva ďalší autentický „osmičkový“ rok, v ktorom sa rozhoduje o základných hodnotách a smerovaní celej spoločnosti. V takomto období sú oblasti ako školstvo či veda zdanlivo v úzadí. Ak však má naše školstvo i veda prekvitať, čomu ostatné titulky tohto prehľadu naozaj nenasvedčujú, slušné Slovensko je toho nevyhnutným predpokladom.

Nové školstvo plne podporuje iniciatívy, ktoré sa zasadzujú za to, aby Slovensko bolo slušnou krajinou bez korupcie, klientelizmu a konšpiračných bludov. Veď napokon, aj posledná eurofondová kauza sa priamo týkala oblastí, ktorým sa venujeme a ktorým súčasné politické prostredie bráni v ich rozvoji.

• Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a archeologičky Martiny Kušnírovej a medializovaných podozreniach o prepojení organizovaného zločinu na aparát predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) sa v mnohých slovenských i zahraničných mestách konali masové pochody a zhromaždenia „Za slušné Slovensko“ (pozri napr. tu, tu a tu).

Podporu im vyjadrili študentské, učiteľské aj vedecké iniciatívy, a taktiež vysoké školy, ktoré pre účasť na piatkových zhromaždeniach prerušili výučbu a podporili tým výzvu Študentskej rady vysokých škôl.

„Vyzývame všetkých, ktorým záleží na budúcnosti našej krajiny, aby podporili všetky právoplatné kroky, ktoré napomôžu očisteniu slovenskej spoločnosti od skorumpovaných mocenských štruktúr,“ vyzvala aj Iniciatíva slovenských učiteľov.

Podporu protestným zhromaždeniam vyjadrila aj platforma žijemvedu.sk.

• Dôvody, pre ktoré sa slovenské vysoké školy rozhodli podporiť piatkové zhromaždenia, pre Denník N vysvetlil prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Martin Slobodník.

„Týmto symbolickým gestom chceme aj ako inštitúcia celej spoločnosti povedať, že sa nás vývoj na Slovensku týka a že účastníkov zhromaždení v tom nechceme nechať samých. Predstavitelia univerzít by sa nemali izolovať ako v nejakej slonovinovej veži. Nakoniec, to, že štát dnes nefunguje dobre, sa prejavuje napríklad tým, že aj nám rozkrádajú eurofondy na vedu a výskum,“ povedal Slobodník.

Aj vysokoškolský pedagóg Erich Mistrík vníma učiteľov a akademikov ako tých, ktorých postoje a názory nie sú len súkromnou záležitosťou, a preto sa „v takých chvíľach, ako sú tieto dni, nemôžu zavrieť do svojich tried a laboratórií.“

• Európska komisia (EK) v uplynulom týždni zverejnila pravidelné hodnotenie politík členských krajín. V dokumente „Slovensko očami Európskej komisie; Európsky semester – Správa o Slovensku 2018“ hodnotila aj oblasť školstva a vedy.

Mnohé zistenia správy veľa dôvodov na radosť nedávajú, skôr naopak. Čo sa v správe EK konštatuje?

Pretrváva diskriminácia vo vzdelávaní:

x segregácia Rómov je naďalej kľúčovým problémom, až 62 % rómskych detí navštevuje školu, kde všetky alebo väčšina detí je rómskeho pôvodu;

x miera zaraďovania rómskych detí do špeciálnych tried a škôl je mimoriadne vysoká a spojená s diskriminačnými praktikami;

x medzinárodné testovania čitateľskej a matematickej gramotnosti poukazujú na veľké rozdiely medzi výsledkami žiakov, ktorí doma rozprávajú slovensky a tými, ktorí používajú iný jazyk, vrátane rómčiny;

x rozdiel medzi žiakmi s najlepšími a najhoršími výsledkami v testovaní PISA výrazne ovplyvňuje socioekonomický status ich rodín – rozdiel predstavuje až 35 %, čo je o 10 % viac ako priemer krajín EÚ;

x odhadom až 58 % rómskych detí predčasne ukončuje školskú dochádzku;

x účasť na predškolskom vzdelávaní u detí starších ako 4 roky bola v roku 2018 78 %, čo je výrazne pod EÚ priemerom (95 %), u rómskych detí dosiahla dokonca len 34 %.

Podpora školstva je nedostatočná a neefektívna:

x platy učiteľov sa síce zvyšovali, no stále nedostatočne pre zvýšenie atraktivity učiteľského povolania

x podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním dosahuje 31 %  (u žien 39 %, u mužov 24 %), čo je pod priemerom EÚ (39 %);

x vysokoškolské vzdelávanie je slabo internacionalizované, na Slovensko prichádza málo zahraničných študentov

x nedostatočne kvalitné sú najmä bakalárske programy, z ktorých mnohé nedostatočne zohľadňujú požiadavky trhu práce.

• To, že absolventi škôl neprichádzajú na trh práce dostatočne pripravení, skonštatoval predseda Rady partnerov konzultačnej spoločnosti KMPG na Slovensku Ľuboš Vančo. Vyplýva to z výsledkov štúdie The Growth Promise Indicators (GPI) 2018, ktorá sleduje vyhliadky ekonomickej výkonnosti.

Slovensko  sa spomedzi 181 hodnotených krajín umiestnilo na 58. priečke a v rámci krajín V4 skončilo posledné. „Našou najslabšou stránkou je pilier ľudský kapitál, ktorý berie do úvahy najmä úroveň a systém vzdelávania,“ okomentovala výsledky Slovenska Beata Dubeňová z KPMG.

• Kým na Slovensku prebiehajú masové protesty a komisia kritizuje úroveň nášho vzdelávania, ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) sa v uplynulom týždni vyjadrovala k podpore športu. Zlepšiť plánuje podporu športovcov so zdravotným znevýhodnením, a to novelou zákona o športe.

„Financovanie športu zdravotne znevýhodnených je v zákone nedostatočne riešené. Je potrebné prijať rýchlo novelu tak, aby nebol nikto ukrátený. Táto zmena bude mať významný sociálny rozmer a poskytne dôležité prostriedky na prípravu tých najlepších reprezentantov so zdravotným postihnutím,“ povedala Lubyová.

• Menšiu pozornosť si vyslúžili výsledky kontrol Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) zameraných na problém šikanovania. Z výsledkov pritom vyplýva, že len 80 % oslovených žiakov 6. – 8. ročníka základných škôl sa v škole cíti bezpečne.

„Obeťou šikanovania bolo viackrát 18 % žiakov a svedkom šikanovania 43 %. Pocit bezpečia nemalo v škole 7 % žiakov, 13 % uviedlo, že má strach z niektorých spolužiakov,“ uvádza ŠŠI s tým, že s telesným napadnutím, bitkou, kopaním a týraním mal skúsenosti takmer každý šiesty školák.

Všimli sme si

• O tom, ako z pozície učiteľa neuviesť svojich žiakov do bdelej kómy, či o tom, ako zvýšenie platov samo osebe nepomôže zvýšiť kvalitu našich škôl, pre portál Čierna labuť porozprával školský psychológ a didaktický mentor Robert Čapek.

Čapek bude jedným z Pedagogických hrdinov, ktorí vystúpia na rovnomennej konferencii Komenského inštitútu 27. marca 2018 v Banskej Bystrici.

• Nadácia Orange vyhlásila 9. ročník udeľovania Ceny Nadácie Orange pre mimovládne organizácie aj aktívnych jednotlivcov, ktorí sa systematicky angažujú v jednej z troch oblastí – vzdelávanie, sociálna inklúzia, komunitný rozvoj.

Organizácie, ktoré chcú o toto ocenenie zabojovať, sa môžu prihlásiť prostredníctvom nominačného formulára do 28. marca 2018. Viac informácií si môžete prečítať tu.

• O nedostatkoch slovenského vzdelávacieho systému i o tom, k čomu by mali školy naše deti a mladých ľudí vychovávať, sa v rozhovore venovali aj odborník na vzdelávanie Lukáš Bakoš a Otakar Horák z Denníka N.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk