BLOG
Adam Stráňavský
Adam Stráňavský
1 167

Neskoro mu došlo

Predstavte si, že vaša tvár vyzerá ako stará sviečka.

To je zo svinstiev. Špiníte svet naokolo natoľko, že vo vnútri už neostalo nič, čo by sa dalo pokriviť. Telo nedrží chrbtica, ale len nejaký pahýľ. Všetok ten odpad vyjde napovrch.

Pre tie najprimitívnejšie motívy. Peniaze a pocit moci. Nie moc samotnú, vôľu k moci, zodpovednú moc. Ale len pocit z moci.

Iba jeden motív je nižšie. Žrať a súložiť. Gratulujem, dostali ste sa o schodík vyššie.

Neskoro vám dôjde, že to je málo. Bude to vtedy, keď sa vaša tvár bude rozpadať ako zhnité mäso, keď vás všetci budú nenávidieť. Lebo ste zasmradili všetok vzduch okolo. Vtedy sa rozhodnete skončiť. Ale čo keď to už nepôjde?

Svedomie je slabé. Robiť veci proti svedomiu je závislosť. Raz to ide ťažko, ako prvý šluk z cigarety. Potom už nezakašlete. A nakoniec si jednoducho nemôžete pomôcť. Až dokým nepríde strach zo zodpovednosti. 

Možno raz sa dá pred ňou utiecť. Možno sa prvýkrát len otočí. Druhýkrát vás už prenasleduje. Potom to už je ten najnáročnejší beh, ktorý sa dá len prehrať.

Máte dve možnosti. Zastanete a postavíte sa jej čelom. Alebo budete utekať, až kým vás nerozšliape ako bezvýznamného chrobáka.

Každý chce odísť ako hrdina. Aj ten posledný atóm morálneho odpadu. Jediné, čo po vás môže druhým naozaj ostať, sú spomienky.

Prečo nechať po sebe len pachuť?

Svedomie sa už neprebudí, avšakmôže sa prebudiť túžba nechať tu aspoň jednu dobrú spomienku. Nie je na tom nič šľachetné, je to sebecké. Ale môže to byť užitočné.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Narodil som sa v Banskej Bystrici. O r. 2013 žijem v Prahe, kde som študoval Akadémiu múzických umení. Hudbu a učiteľstvo máme v rodine, rovnako ako plešinu.

Blogy

|