Pred 80 rokmi vítali Rakúšania hitlerovcov s nadšením a kvetmi
Hitler sa narodil na pravom, rakúskom brehu rieky Inn. Nielen preto však začal svoje veľmocenské ťaženie Európou obsadením Rakúska. Hlavný dôvod videl v tom, že Rakúšania hovoria po nemecky a tak ich krajinu v medziach svojej logiky považoval za súčasť Nemecka. A väčšina Rakúšanov naozaj vítala Nemcov ako bratov. Aj preto tento vpád dostal názov Blumenkrieg – Vojna kvetov.
Cisár Svätej rímskej ríše bol vládcom všetkých Nemcov, hoci krajina bola rozdrobená na štáty a štátiky. Ríša sa rozpadla pod tlakom Napoleona v roku 1806. Všetky snahy o opätovné zjednotenie stroskotali najmä na rivalite Rakúšanov a Prušiakov. Hitler od začiatku nástupu k moci sníval o opätovnom zjednotení.
Jeho snaha o pripojenie Rakúska k Nemecku vyvrcholili pre 80 rokmi anšlusom. 12. februára 1938 sa stretol v Berchtesgadene s rakúskym kancelárom Kurtom Schuschinggom. Ten síce na 13. marca vyhlásil problematické referendum (voliči museli mať aspoň 24 rokov) o nezávislosti alebo pripojení, no udalosti nabrali rýchly spád. Už 11. marca sa vo Viedni dostali k moci nacisti a na druhý deň nemecké jednotky prekročili rakúske hranice. Ich prvým cieľom bolo Hitlerovo rodné, pohraničné mesto Braunau am Inn. Nenarazili na odpor a hoci tento krok odporoval Versaillskej zmluve z roku 1919, mocnosti nevyužili svoju silu a protestovali len symbolicky, diplomaticky. Hneď večer sa Hitler objavil na radnici v Linci a 2. apríla predniesol prejav na viedenskom Námestí hrdinov. Okrem iného v ňom povedal, že „určité západné noviny písali, že sme do Rakúska vtrhli brutálnym spôsobom. Môžem povedať len toľko, že ani v hodine smrti sa nezastavia pred lžami. Počas môjho politického boja som si získal lásku svojho národa, no keď som prekročil bývalé hranice, zaplavil ma taký prúd lásky, aký som nikdy nezažil. Neprišli sme ako tyrani, ale ako osloboditelia“.
Túto inváziu nazývajú aj Blumenkrieg – Vojna kvetov, keďže väčšina Rakúšanov vítala invázne jednotky nie ako okupantov, ale ako osloboditeľ a zjednotiteľov. Anšlus (pripojenie) potvrdil zákon z 13. marca 1938. Rakúsko sa stalo Východnou provinciou (Ostmark) Nemecka, ktorej guvernérom sa stal vodca rakúskych fašistov Arthur Seyß-Inquart. Tento stav potvrdilo 10. apríla referendum, v ktorom s pripojením k Nemecku súhlasilo 99,73 % voličov. To už boli odporcovia a najmä rakúski Židia v koncentračných táboroch.
Krajina sa dočkala slobody 27. apríla 1945, ale plnú suverenitu získalo Rakúsko až o desať rokov neskôr po prijatí dohody o rakúskom štáte a vyhlásení neutrality.
P. S.
Verím, že v tejto spomienke nikto nebude hľadať propagáciu fašizmu. Ide len o historické fakty a príklad toho, ako šikovní manipulátori dokážu aj z normálnych ľudí urobiť šialencov. Podobné nadšenie, ktoré sa časom zmenilo na bezradnosť a hnev, poznáme aj z novšej histórie, Československo a Slovensko nevynímajúc.
Foto: net
