BLOG
Jakub Prok
Jakub Prok
2 776

Ján Kuciak bol môj učiteľ, nezabudnime na jeho odkaz

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zasiahla našu spoločnosť doteraz nevídanou silou. Všetci, ktorí si do osudného pondelka mysleli, že žijú v civilizovanej krajine s ambíciou členstva v jadre únie, náhle škaredo precitli.

Jano bol môj učiteľ. Na hodinách pôsobil občas roztržitým a trocha nesmelým dojmom, no vždy rozprával odborne a zaujímavo. Veľmi prakticky nám ukazoval, ako vyzerá práca novinára. Bol pracovitý, zvedavý a všetkému chcel prísť na koreň.

Mali sme kamarátsky vzťah. Často sme sa stretávali pred školou na cigarete. Rozprávali sme sa o politike, práci a spoločných známych. Napriek tomu, že on už bol pomerne skúsený žurnalista s desiatkami vydaných článkov a ja iba novinársky začiatočník, nikdy neprejavil ani známku povýšenectva či pýchy. Živo sa zaujímal, ako chcem vo svojej kariére pokračovať a snažil sa mi v tom poradiť.

Taký skrátka Jano bol, dobrý človek, skromný, vždy pripravený pomôcť a odhodlaný zmeniť svoje okolie k lepšiemu.

Po jeho vražde sme sa všetci zobudili do nového Slovenska. Do krajiny, kde za uplatnenie slobody slova hrozí smrť a chápadlá mafie siahajú až na úrad vlády.

Ficova vláda musela padnúť. Nielenže nedokázala Janovi zabezpečiť ochranu, ale svojou nečinnosťou vytvorila  zo Slovenska mafiánsky štát. DPH-čkársky divoký západ, kde polícia a prokuratúra nechránia slušných občanov, ale mafiánske kreatúry typu Kočner a Bašternák.

Avšak davy v uliciach žijú v príšernom sebaklame. Veria, že iba politici sú na vine, že činnosť štátu musia suplovať odvážni novinári a riskovať pri tom život svoj i vlastnej rodiny. Veria, že iba politici nechávajú zistenia nepotrestané. Veria tomu, že iba politici majú na rukách krv. Veria, že ich stačí vymeniť a všetko sa zázračne zmení k lepšiemu.

A čo my?

Nechápte ma zle, nechcem relativizovať podiel vládnej moci na tragédii. Hodiť však všetku vinu na politikov je veľmi pokrytecké. V ústave je napísané, že štátna moc pochádza od občanov. Iba my sme zodpovední za to, kto nám vládne.  A tak aj my nesieme vinu za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Doteraz sme sa až príliš často lamentovali, že takto to jednoducho na Slovensku funguje a nedá sa s tým nič robiť. O siedmej pri správach sme síce pri zmienke o novej korupčnej kauze zanadávali, ale potom aj tak pokojne dojedli večeru.

Aj napriek všetkému sme si predsa žili dobre. Životná úroveň sa zlepšovala. Ficom tak často proklamovaný priaznivý hospodársky rast a slová o vyrovnávaní sa Západu nám zalepili oči. Občiansku angažovanosť sme vymenili za pár priaznivých socioekonomických ukazovateľov.

Priznajme si, aká časť verejnosti poznala Jána Kuciaka predtým, než ho zavraždili? Veď to, príliš malá, o podivných prepojeniach a ekonomickej trestnej činnosti pritom písal roky. Len sme sa nezaujímali. Ignorance is bliss.

Táto naša apatia umožnila Smeru viac než desať rokov neutralizovať prácu vyšetrovateľov, vynášať z hornonitrianskych baní peniaze v alobale či ponúkať dotácie mafiánom za fiktívne farmárčenie. Rovnaká apatia umožnila Ficovi nasťahovať sa do bytu daňového podvodníka, priniesť si bývalú riaditeľku Miss Pezinok na rokovania s Angelou Merkelovou a nadávať novinárom do protislovenských prostitútok.

A do tretice, rovnaká apatia nechala vrahov uveriť, že im na Slovensku prejde vražda novinára.

Toto je len začiatok

Na hodinách investigatívy nám Jano ukazoval, ako len s pomocou otvorených zdrojov rozplieta Kočnerovu kauzu ovládnutia budovy Technopolu. A my sme s obdivom sledovali.

Dal nám úlohu. Do konca semestra mal každý z nás vypracovať vlastný investigatívny článok. Pri pohľade na jeho prácu sa to zdalo ako nesplniteľná úloha. Kdeže ja dokážem zaryť tak hlboko do vysokej politiky či biznisu, vravel som si. Jano nám však poradil dôležitú vec a tá by mala byť mementom pre nás všetkých.

Začnite od seba. Hľadajte vo svojom okolí. Nemusíte hneď usvedčiť Bašternáka. Pozrite sa do regiónu, sledujte lokálne noviny. Preklepnite si v databázach miestnych biznismenov. Všade sa niečo pochybné nájde, tak začnite odtiaľ. A mal pravdu, nakoniec každý z nás svoju tému našiel a ten článok napísal. Začnite od seba. To je Janovo posolstvo.

Máme tendenciu čakať na nejakého mesiáša, mýtického Herakla, ktorý vyčistí Augiášov chliev korupcie a na Slovensku bude razom vládnuť spravodlivosť. Dokumentuje to tragikomický príbeh samozvaného gazdu pravice Rada Procházku. Zabúdame však, že politickí lídri sú odrazom spoločnosti. Kým nezačneme od seba a razantne neodmietneme korupciu na lokálnej úrovni, nemôžeme to žiadať ani od tých najvyšších.

Viktor Stromček povedal cez víkend na TA3 desivú vec. Odmieta predčasné voľby, pretože ľudia vraj nemajú byť zaťažovaní politikou. Je symbolické, že to hovorí niekdajší smerácky architekt predražených diaľničných tendrov na ministerstve dopravy. Presne to totiž takí, ako on, potrebujú. Aby sme sa nepozerali.

Pád vlády, akokoľvek potrebný, nesmie byť vyústením tohto spoločenského tlaku, ale len jeho začiatkom. Mal by naštartovať revolúciu. Nie však tú v uliciach, ale revolúciu občiansku, ktorá by sa odohrala vo vnútri každého z nás. Aby sa už nič podobné viac nezopakovalo, Slovensko nutne potrebuje viac aktívnych, nerezignovaných občanov idealistov.  Skrátka, Slovensko potrebuje ďalších Jánov Kuciakov. Snažme sa nimi stať.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Som študent žurnalistiky a pracujem v online spravodajstve. Mám rád kritické myslenie, beh a politiku.

Blogy

|