Tri krátke úvahy

Je dobré, že máme premiéra, ktorý dobre zvažuje svoje slová. Robí tak preto, aby nepovedal nejakú hlúposť. Ale aj v tomto je nemalé riziko. Ak vopred deklaruje, že to čo povie ide von po zvážení každého slova a je to aj napriek tomu hlúposť. Potom tu je problém lebo sa nejedná o komunikačnú ťarbavosť. Takáto hlúposť má už oveľa väčšiu váhu a stáva sa sprostosťou. Avšak už raz vyslovená sprostosť zostane sprostosťou aj keby sme ju stokrát vážili.

Strana Smer má dva programy. Jeden je volebný a druhý je iba programom. Programom strany Smer je preniknúť do riadenia štátu a docieliť presun štátnych peňazí na súkromné účty. Jedná sa o peniaze všetkých občanov, ktoré sa takto stali majetkom súkromných osôb. Tento svoj „program“ však nemôže strana z pochopiteľných dôvodov prezentovať navonok. Na to slúži takzvaný volebný program, kde nájdeme hocičo. Konštruovaný je ak, aby oslovil čo najviac voličov. Občas sa tieto dva programy dostanú zákonite do kolízie. Vtedy prebieha tento proces v opačnom smere. Ak niekto poukazuje na systémové neporiadky v štáte, ktoré smerujú k obohacovaniu jednotlivcov, potom sa vládna moc obracia smerom von. Na obranu svojich súkromných účtov neváha ohroziť stabilitu celého štátu. Autori „programu“ žiadajú o podporu všetkých občanov, teda aj tých, ktorých okradli.

Kaliňák vždy tvrdil, že do politiky vstupoval spolu s Ficom a spolu aj odídu. Dnes odchádzal Kaliňák a Fico mal dve zlé možnosti. Pochváliť odchádzajúceho ministra alebo iba držať hubu. Fico pochválil ministra a tým mu priťažil, pretože chválou priznáva výrazný podiel ministra na zdevastovaní štátu. Kaliňák má len jednu možnosť. Môže ukázať, že neklamal aspoň v jednom bode. Mal by označiť Fica za spolupáchateľa a nechať ho spolu s ním odísť.