Najhoršie výročie

Keď som pred pár rokmi išiel s jedným známym autom po Slovensku, nejako prišla reč na Slovenský štát a on mi na moje prekvapenie až zdesenie začal rozprávať, že to bolo vlastne celkom fajn, a ako sa vďaka tomu podarilo Slovákom prežiť, a ako tu bol dostatok zatiaľ čo inde hladovali, a že síce áno, cena bola vysoká, ale… Ďalej som ho nenechal dohovoriť. Takmer som ho tam, uprostred ničoho, vysadil z auta.

Ferko Mikloško povedal na jednom z našich spomienkových stretnutí, myslím že to bolo pri príležitosti výročia smrti Milady Horákovej, že režimy treba súdiť podľa počtu obetí, nie podľa toho, ako sa žilo bežnému občanovi. Je to skutočne výborná a jednoduchá pomôcka, ktorou môžeme režim fašistickej farskej republiky posúdiť.

A to, čo z takéhoto posúdenia vyjde je desivé. Štát, ktorý časť svojich občanov najprv zbavil majetku, občianskych práv a nakoniec ich naložil do vagónov a odviezol na smrť, za ktorú ešte aj zaplatil, nie je štát, ale odporná, zavrhnutia hodná karikatúra štátu. Štát, ktorý dovolí vlastným občanom okradnúť a zavraždiť iných spoluobčanov vytvára nechutné hnijúce dedičstvo v dušiach tých, ktorí sa na rabovačkách a vraždách podieľali. Vytvára spoločenstvo páchateľov, ktorí, aby si ospravedlnili svoje vlastné morálne zlyhanie, ospravedlňujú jeho vznik a existenciu. Vytvára spoločenstvo páchateľov, ktorí, keď sa objavila nová, komunistická totalita, boli prví, kto sa hlásil do služby, prví, ktorí boli znovu pripravení kradnúť a vraždiť. Vytvára generácie, ktoré si toto dedičstvo nesú až do súčasnosti.

Dnes, keď máme v parlamente fašistov, popieračov holokaustu a otvorených rasistov, je o to dôležitejšie si pripomínať aký bol štát, ktorý oni oslavujú, a aké hlboké a ďalekosiahle škody a rany spôsobil na duši mnohých Slovákov. Liečba týchto rán a náprava týchto škôd by mala byť prioritou každého demokrata.

Nevysadil som môjho známeho z auta. Bavili sme sa dlho a veľmi otvorene. A nakoniec uznal, že nie je nič, na čo by sme v súvislosti s vojnovým Slovenským štátom mohli byť hrdí. Je to temná škvrna na našich dejinách a musíme ju dobre poznať, aby sa už nikdy v žiadnej forme nezopakovala.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Juraj Petrovič

Juraj Petrovič

Človek, občan, manžel, otec. Pre tých, ktorí to náhodou ešte nevedia a preto, že píšem aj o politike, považujem za potrebné uviesť, že som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Napriek tomu, alebo možno práve preto, názory, ktoré tu píšem, sú len a len moje vlastné, podobnosť s názormi iných ľudí je čisto náhodná, ale potešiteľná.