Denník N

Koniec civilizácie: Prekrásny nový svet

Miranda
*oil on canvas
*76 x 101.5 cm
*signed b.r.: JW.WATERHOUSE
Miranda *oil on canvas *76 x 101.5 cm *signed b.r.: JW.WATERHOUSE

„Ak si rasista, sexista, homofób alebo iný typ blba, nevstupuj!” Zmenila sa forma odlišnosti, kedysi šlo o niečo, čo zmeniť nešlo, dnes ide o to čo zmeniť ide. Ale ako s takým prístupom? Kedy a ako dôjde ku konverzii, obrodeniu a osvieteniu blbosti ak je vylúčená? Netolerovať netoleranciu je jedna vec, druhé je nedať jej šancu na zmenu. Tiež iba naše názory nás nerobia skvelými ľuďmi. Morálka a etika nie je formou elitnosti, ale svet to kupuje. Preto časť spoločnosti, ktorá nebola dostatočne dobrá, sa už ani takou nesnaží byť, chytila všetko za druhý koniec, či už zo žiarlivosti, závisti či krivdy. Vytvorila si svoj svet s odlišnou pravdou.

Časť spoločnosti je príliš otvorená, aby sa iná časť spoločnosti príliš uzatvárala. Globalizovaný svet sa nevie popasovať so starými verziami identity, chce ich niekedy vymazať a nahradiť niečím lepším a ideálnejším, bez pochopenia, že identita každej spoločnosti a aj každého jej člena musí prejsť pomalou a prirodzenou transformáciou. Evolúcia osvetou je iná ako prinútením. Revolúcie vedia zmeniť systémy riadenia, ale nie mentalitu spoločnosti. Tak ako ani najlepší učitelia sveta nenaučia priemerného prváčika to na čo iné deti potrebujú 9 rokov. Dobrý pedagógovia by to možno dali za 6 rokov, ale nie za jeden. Chceme preskočiť kvantovo k lepšej spoločnosti, ale nemáme pochopenie preto, že to nie je možné. Naša tolerancia je chápavejšia pre nedokonalosť zaostalejších spoločností ako pojať nedokonalosti spoločnosti ku ktorej sa sami hlásime a patríme.

Ak milosrdnosť a odpustenie sa viaže k zločinu a hriechu, ako sa postavíme k prehrešku nedokonalosti a nevyspelosti názorov? Vylúčime tých, ktorí rozlišujú? Potom sme ako oni. A máme pravdu, keď povieme, oni to oproti tým, ktorých oni sami vylučujú mohli zmeniť. Ale zmeniť sme to mohli aj my. Možno sme naopak takýmto prístupom zbrzdili osvetu, transformáciu, ktorá prebiehala a mohla byť o čosi rýchlejšia, len spomaľuje.

Odmietnutí sú iba utvrdení, zachovanie tváre vedie k nájdeniu pravdy, miesta, priestoru, kde svoj štatút znova svojimi názormi získajú, ako stratia. Nehovorím, aby sme blbcom tlieskali, ale vysmievať sa im nemá tiež zmysel.

Zdá sa mi, že súťažíme o to, kto má lepší obraz o svete a tomu obrazu obetujeme lepší svet, reálne možnosti jeho zlepšenia. Dobro sme virtualizovali a tá virtualizácia niekedy vyhrá nad reálnymi možnosťami. Sebectvo názoru, ktorým potešíme seba, podobne zmýšľajúcich, kým ostatných odsunieme ešte ďalej ako sú.

Nechcem patriť k alfám, betám, ani omegám. Empatia, dobro, súcit nemôžu byť selektívne, domnelé. Mať pravdu nestačí ak jej podanie problém prehlbuje, než by ho riešil. Musíme sa naučiť ako komunikovať s démonmi v pomyselnom pekle. Pochopiť i tie najhlbšie motívy druhej strany, prečo sa na tú stranu dostalo. Lebo za Idiokraciou nestoja iba idioti, ale všetci. Kde najviac zodpovednosti je práve na tých vnímavých a inteligentných, ktorí sa nevedeli popasovať správnym spôsobom so zmenou, ale museli ísť idiotom naproti tým najnevhodnejším spôsobom.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie