Denník N

Dnes je deň π

Grécke písmeno π – pí – patrí medzi najznámejšie. Nečudo, však sme sa s ním stretli už v školských laviciach. Označuje iracionálne, transcendentné číslo, nazývané aj Ludolfovo. Z nekonečného množstva cifier si v bežnej praxi vystačíme s 3,14.

Táto matematická konštanta zaujala už pred štyrmi tisícročiami starých Babylončanov, ktorí zistili, že obvod kruhu je približne trojnásobkom jeho priemeru. Nad výpočtom si trápil mozgové závity aj slávny Archimedes zo Syrakúz v polovici 3. stor. pred n. l. a dopracoval sa k hodnote 3,1408 alebo 3,1428. Koncom 16. stor. nemecko-holandský matematik Ludolph van Ceulen sa dostal k 35 cifrám. Aby sa toto tajomné číslo nazývalo práve po ňom, navrhol viceprezident Londýnskej kráľovskej spoločnosti William Jones v roku 1706.

Tým však záujem o π neuhasol a trvá dodnes. V polovici 19. stor. William Shanks sa dostal k 607 desatinným číslam, ukázalo sa však, že 80 z nich nebolo správnych. Spresňovanie prinieslo využitie výpočtovej techniky. Z roku 1949 je známy výpočet s presnosťou 2 037 desatinných miest. Vtedajšiemu počítaču trvalo rátanie 70 hodín. Za rekordný sa dnes – podľa internetových zdrojov –  považuje výpočet kanadských vedcov z Univerzity Simona Frasera, ktorí s pomocou počítača dosiahli 1 241 miliárd desatinných čísiel. Samozrejme, takýto výpočet nemá žiaden praktický význam, ide viac-menej len o lámanie rekordu. Keďže ide o iracionálne číslo, nie je možné vyrátať jeho hodnotu. V praxi sa používa hodnota 3,14. Aj pre priemerného matematika nie je problém si zapamätať číslo s 9 desatinnými miestami. Za skutočných fenoménov však môžeme považovať tých matematikov, ktorí z pamäti sypú správne stovky, ba tisícky desatinných miest čísla π. Indovi Rajveerovi Meenovi trvalo 10 hodín, kým vyriekol správne priam neskutočných 70 000 cifier. Ešte o 30 000 viac čísiel si vraj zapamätal a v roku 2006 vymenoval Japonec Akira Haraguši. Zvládol to za 16 hodín.

Nuž, títo muži majú v mozgu vari len samé čísla. Ale v médiách sa objavili informácie, že ľudí s fenomenálnou pamäťou na čísla máme aj u nás. Televízia Markíza priniesla 30. mája 2008 reportáž, v ktorej 14-ročný žiak Tomáš Kostiviar z Banskej Bystrice napísal z pamäti na tabuľu až 300 desatinných čísel Ludolfovho čísla. V roku 2010 sa blysla Barbora Lažová zo Sabinova, ktorá slovenský rekord zaokrúhlila na rovnú tisícku. V máji 2016 študent elektrotechnickej priemyslovky v Košiciach 15-ročný Šimon Bučko napísal za hodinu na papier až 3 000 čísiel. Ukázalo sa síce, že sa mu „vlúdila chybička“, ale 2 351 správnych čísiel sa stalo novým rekordom. Na tréning vraj potreboval viac ako pol roka. Pamäť si cibril okrem iného šachom a riešením rôznych hlavolamov.

Možno ich niekto tromfne práve dnes. Od roku 1988 je totiž 14. marec Dňom π. Prvýkrát ho oslávila sanfranciská spoločnosť Larry Shaw a až v posledných rokoch prenikol zo USA do iných krajín. Prečo práve 14. marca? Nuž, dôvody sú dva: jednak dátum 3/14, jednak fakt, že práve 14. marca 1879 sa narodil jeden z velikánov vedy Albert Einstein. Okrem diskusií vedcov sú súčasťou osláv rôzne atrakcie a keďže π súvisí s kruhom, účastníci si môžu pochutnať na koláčoch napečených v tvare kruhu.

Hoci nápad pripomenúť si Ludolfovo číslo prišiel z USA, osobne ho nevnímam ako zlý amerikanizmus, ale ako príležitosť spropagovať matematiku v radoch žiakov, študentov i širokej verejnosti.

Foto: net

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.