BLOG
Matúš Čupka
Matúš Čupka
929

Aký osud postihne novomestské vinohrady?

Koliba a vinohrady na úpätí Malých Karpát zažívajú dramatický nárast výstavby rodinných domov či bytoviek. Postupne tak strácame jednu z charakteristických čŕt nielen Nového Mesta, ale aj Bratislavy. Aký majú vinohrady význam pre Bratislavu? Ako vieme potenciál vinohradov využiť?

Dynamický vývoj vo vinohradoch pod novomestskou Kolibou. Hore fotografia z roku 1993, dole z roku 2018. Foto: Martin Entner

Vinohradníctvo od nemapäti patrilo k Bratislave. V archívnych správach sa spomína už od polovice 13. storočia. Vinice sa tiahli v podstate od Bratislavského hradu až do Rače a Vajnor. Najmä počas minulého storočia sa  začala vinice vo veľkom nahrádzať výstavba bytových a rodinných domov. Takto zmizli vinohrady na dnešných Palisádach, na Hlbokej ceste, začala sa rozširovať zástavba na Jaskovom rade a na Kolibe.

Pohľad z vinárskej školy na Jaskovom rade smerom k Hlavnej stanici niekedy na prelome 19. a 20. storočia.
Zdroj: mdc.sk, bratislavskenoviny.sk

Počas obdobia socializmu pokračovala výstavba rodinných domov či rozsiahleho sídliska Kramáre. Od roku 1989 sa výstavba presunula predovšetkým na kopec Stráže a Kolibu.

Dynamický vývoj vo vinohradoch pod novomestskou Kolibou. Hore fotografia z roku 1993, dole z roku 2018.
Foto: Martin Entner

Trend vytláčania vinohradov stále pokračuje a nová výstavba láka budúcich obyvateľov predovšetkým výhľadom na mesto. Táto výhoda sa spomína najčastejšie v rôznych propagačných materiáloch či na webstránkach. Na území bývalých novomestských vinohradov tak dnes bývajú tisíce obyvateľov.

Zmeny vo vinohradoch na kopci Stráže nad Račianskym mýtom. Hore fotografia z roku 2003, dole z roku 2018.
Foto: Martin Entner

Cieľom tohto článku nie je romantizovať vinohradnícku minulosť Bratislavy a snívať o hipsteroch v klobúkoch, ktorí sa vozia na bicykloch cez vinohrady. Nebude ani lamentovaním nad tým čo sa už spravilo alebo sa malo spraviť inak. Článok je úvahou o význame a ochrane vinohradov v Novom Meste i Bratislave z pohľadu územného plánovania, ochrany životného prostredia, adaptácie na zmenu klímy a najmä finančnej stability samosprávy.

Ostrovy uprostred ničoho a vysoké náklady pre samosprávu

Začnime územným plánovaním. Keď sa dnes pozriete z výšky na panorámu Nového Mesta, tak vám do oka pravdepodobne udrie lesík žeriavov nad Tupého ulicou. Zatiaľ neschválené zmeny a doplnky územného plánu 04 mali vytvoriť ďalšie tri takéto lokality. Aké dopady má výstavba v kopcoch vo vinohradoch na fungovanie a financie mestkej časti?

Parcely, ktoré spoločnosť Invest-Ground žiada zmeniť z poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky.
Podklad: Maps.google.com

Tieto lokality majú celkovú rozlohu 28,11 ha, alebo 69 futbalových ihrísk. Táto rozsiahla plocha sa rozprestiera v kopcoch nad Mladou gardou a štvrťou Biely kríž. Využitie týchto plôch sa malo zmeniť z poľnohospodárskej pôdy na málopodlažnú zástavbu obytného územia. Možno si tu predstavíte rady rodinných domčekov ako v Chorvatskom Grobe bez občianskej vybavenosti. Tento kód však umožňuje za istých okolností vybudovať aj 4-poschodové bytovky a maloobchodné služby sú len možnosťou.

Verejné priestory a ulice v Chorvatskom Grobe.
Foto: Maps.google.com

O zmenu funkčného využitia požiadala jediná spoločnosť a to Invest Ground a.s. Poďme spolu zistiť, že kto stojí za touto spoločnosťou a je tým milovníkom novomestských vinohradov. Jediným akcionárom tejto spoločnosti je česká spoločnosť Compact Property Fund. Táto spoločnosť je akcionárom niekoľkých spoločností so slovom Forespo v názve a majiteľom Invest Ground a.s. Za českým fondom zas stojí iná česká investičná spoločnosť AMISTA investiční společnost. Jediným akcionárom tejto spoločnosti je Cinekin a.s. Tú vlastní podnikateľ pod menom Vít Vařeka, ktorý pôsobí v desiatkach rôznych spoločností. Tam naša stopa končí. Podľa článku Michala Drotována je však skutočný vlastník spoločnosti Invest Ground pomerne známy. Dokument uvádzaný v článku dokazuje, že majiteľom spoločnosti Forespo je Poštová banka, vlastnená J&T Bankou, ktorá je zas vlastnená slovensko-čínskou spoločnosťou J&T.

Vľavo pokus o identifikovanie majiteľa novomestských viníc z verejných registrov.
Vpravo tabuľka z konsolidovanej informácie J&T Banky.
Zdroj vpravo: Konsolidovaná informace za J&T Banka a.s. k 31.3.2014

Tento majiteľ však nežiada o zmenu funkcie celistvého územia, ale o možnosť stavať na troch nezávislo od seba umiestnených parcelách. Logika tohto návrhu je pre developera jednoduchá. Sú to jeho pozemky a na tých chce stavať. Logiku pre mesto to však nemá žiadnu nakoľko by po schválení tohto návrhu vznikli “osady” uprostred neobrábaných vinohradov. Ako budú tieto územia dopravne obslúžené? Do kopcovitého terénu je náročnejšie zaviesť hromadnú dopravu. Okrem toho menej dostupné sú aj služby a dôležitá občianska vybavenosť. Ďalej tieto miesta si vyžadujú vybudovanie kompletne novej infraštruktúry od kanalizácie, elektrickej siete až po cesty. A treba rátať aj s ich údržbou, ktorá je na vzdialených miestach v kopcovitom teréne oveľa finančne náročnejšia. A v neposlednom rade treba myslieť aj na zvoz odpadu či dostupnosť vzdialenejších lokalít z pohľadu policajtov, hasičov či záchranárov.

Zelenou vyznačený prístup pre políciu, hasičov, záchranárov či smetiarov. Dnes sa v lokalite nachádzajú najmä záhradné chatky určené na rekreáciu a pri Peknej ceste obytná sa nachádza štvrť Slanec.
Podklad: Maps.google.com

Prírodné bohatstvo a identita

Odhliadnuc od problémov spojených s územným plánovaním, údržbou a financovaním, výstavba vo vinohradoch prináša ďalšie riziká vo forme zhoršenia kvality životného prostredia, straty prírodného bohatstva ako aj oslabenia identity mesta.

Vinohrady majú svoje nezastupiteľné miesto z pohľadu biodiverzity, obrábané aj tie neobrábané sú miestom výskytu raritných rastlinných spoločenstiev ako aj útočiskom mnohých živočíchov. Neopomenuteľná je ich funkcia aj z pohľadu kvality ovzdušia v meste, jeden hektár vinohradu vytvorí napríklad 25-30 kg kyslíka. Zároveň majú význam aj z pohľadu klímy, keďže podobne ako lesy patria k miestam, kde sa počas teplého počasia drží chladnejší vzduch v meste.

Ukážka teplotých rozdielov v jednotlivých častiach mesta v rámci preletov lietadla s teplotným senzorom.
Zdroj: Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy

Bratislava ponúka svojim obyvateľom veľa pokiaľ ide o prírodné bohatstvo. Máme tu rozsiahle lesy Malých Karpát, máme tu aj vodné plochy vo forme riek či jazier. Jedno i druhé má u obyvateľov obrovský úspech. Rovnaký by malo aj sprístupnenie vinohradov ako miest pre oddych, výhľady na mesto či posedenie pri kvalitnom víne. Vinohrady na úpätí Malých Karpát vytvárajú jedinečnú vinohradnícku krajinu, ktorá si zaslúži rozvoj aj ochranu. Viedeň či Paríž si svoje vinohrady chránia a rozvíjajú ich ako miesta s rekreačnou aj vzdelávacou funkciou.

Obecný vinohrad v Paríži s výhľadom na Eiffelovú vežu.
Zdroj: Fb stránka Vigne de Suresnes

Obecný vinohrad v Novom Meste

Je prirodzené, že pre súkromných majiteľov či developerov sú vinohrady predovšetkým zdrojom zisku. Nemôžeme zároveň očakávať, že si developer J&T založí vinohradnícku divíziu zameranú na pestovanie novomestského vína. Preto jediným zaručeným nástrojom pre uchovanie vinohradníckej tradície do ďalekej budúcnosti je podpora malých vinárov alebo aj založenie obecného vinohradu.

Nové Mesto má ešte stále vo vlastníctve niekoľko lokalít s vinicami, ktoré by sa dali na tento účel použiť. Napríklad v lokalite Malý Varan alebo nad Rosslerovým lomom, ktorý je prírodná pamiatka chránená 4. stupňom ochrany. Možno by stálo za úvahu aj odkúpenie pozemkov v Rosslerovom lome a vytvorenie novej rekreačno oddychovej lokality.

Rosslerov lom v jeho súčasnom stave. Lom je obklopený vinicami.

Starostlivosť o obecný vinohrad by  mohol mať na starosti novomestský EkoPodnik za využitia bohatých skúseností Poľnohospodárskeho družstva Bratislava – Vinohrady, ktorého produkcia vznikná z jednej tretiny na území Nového Mesta.

Parcela vo viniciach vo vlastníctve Magistrátu a v správe Mestskej časti Nové Mesto.
Zdroj: www.mojamapa.sk

Tento obecný vinohrad by mohol nielen garantovať zachovanie vinárskej tradície na území Nového Mesta, ale ponúkať aj oddych v prírode, ochutnávku vín, vzdelávacie aktivity či produkciu špeciálneho vína pre reprezentačné účely samosprávy. Príkladom nám môže byť vinohrad na Pražskom hrade. Ten bol citlivo zrekonštruovaný a dnes je prístupný verejnosti.

Dnes sprístupnená vinica na Pražskom hrade nesúca názov Svatováclavská vinice.
Foto: csWikipedia.org

Aká je budúcnosť novomestský vinohradov?

Je dôležité a chválihodné, že Nové Mesto vyvíja snahu zabrániť ďalšej výstavbe v novomestských vinohradoch. Osobne mi však pri tejto snahe chýba jasné a jednoznačné pomenovanie vízie pre novomestské vinohradníctvo. Toto predsa nie je len otázka súhlasu či nesúhlasu s ďalšou výstavbou, ale aj hľadanie spôsobov ako zvýšiť kvalitu života obyvateľov nielen Nového Mesta, ale aj celej Bratislavy.

Som presvedčený, že významnú časť vinohradov je potrebné zachovať pre budúce generácie jasným vymedzením lokalít, kde bude aj v budúcnosti neprípustná výstavba. Tak skončí súčasné zanedbávanie vinohradov, pri ktorých nevie nikto povedať, či sa do mesiaca nestanú stavebnými parcelami. Vinohradníctvo totiž potrebuje čas a stabilitu. Verím, že náš novomestský vinohrad sa strane stredobodom týchto stabilizovaných vinohradov s dlhodobou perspektívou.

Dôležitým argumentom v prospech zachovania novomestských viníc sú však aj peniaze nás obyvateľov Nového Mesta či Bratislavy. Výstavba osád rodinných domov či bytoviek v izolovaných územiach nad železnicou by totiž bola zo strednodobého i dlhodobého hľadiska drahou záležitosťou pre Nové Mesto i Magistrát. Nedostupné lokality totiž treba udržiavať, OLO tam musí vysypávať odpadkové koše a vodárenská spoločnoť zas spracovávať splašky z domov či bytoviek. Treba sa na to pozrieť aj z pohľadu dopravnej obslúženosti a uvedomiť si, že bývanie v týchto lokalitách je zabezpečené výhradne osobnou automobilovou dopravou, čo zas pre mesto znamená vyšší počet osobných automobilov na cestách.

Zjednodušene povedané, developer zhrabne zisk z predaja bytov, noví obyvatelia si budú užívať výhľad a po meste sa pohybovať výhradne autom a všetci sa budeme skladať na budovanie škôlok, ihrísk a poskytovanie komunálnych služieb.

Zachráňme preto novomestské vinohradníctvo, ale dajme mu aj ďalšiu perspektívu. V mene tých čo prídu po nás, v mene našich peňaženiek i rozumného rozvoja nášho mesta či mestskej časti.

Matúš Čupka

Zapojte sa do diskusie na Facebooku a pozrite si našu víziu pre Nové Mesto na našej webstránke

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Obyvateľ bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odhodlaný meniť prostredie okolo seba k lepšiemu. Okrem aktivít Zelenej hliadky sa venujem drobným zlepšeniam bratislavských ulíc a spolu s mnohými ďalšími sa zameriavame na dlhodobo neriešené problémy údržby toho čo je naše spoločné. Roky sa venujem komunálnej politike v Novom Meste a v najbližších voľbách budem kandidovať za starostu Mestkej časti Bratislava - Nové Mesto.

Blogy

|