Denník N

Bol som už vari v polovici amerických národných parkov. Mám rád Európu, no v diverzite fascinujúcich scenérií je západ USA nedostihnuteľný. Kaňony z rôznych westernov či červenú krajinu s vystupujúcimi skalnými útvarmi z Forresta Gumpa si pamätá snáď každý. Len tak si zakričať do majestátneho kaňonu a čakať na ozvenu, v pokoji hľadieť na nedoziernu planinu alebo sa predierať červeno-oranžovou pieskovcovou úžinou, sú zážitky, ktoré ostanú v hlave navždy. Čím ďalej, tým viac ľudí má však každý rok tento istý nápad. V júni, júli a auguste sa mnohé americké národné parky premieňajú na akýsi ekvivalent nákupných stredísk pred Vianocami. Zápchy a súboje vodičov o posledné parkovacie miesta sú všadeprítomné. Davy ľudí sa tlačia na chodníkoch i mimo nich. Kaviarne praskajú vo švíkoch.

Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že situácia je z roka na rok horšia. Riešenie, ako si národné parky naozaj užiť, je pritom celkom jednoduché: treba sa vybrať na výlet na jar, jeseň, alebo rovno v zime. Samozrejme, nie u všetkých parkov je to možné. Vo väčšine tých najznámejších v Kalifornii, Arizone alebo Utahu to však nie je nijaký problém. Práve naopak – je to výhoda! Tu je niekoľko dôvodov, prečo treba ísť na výlet mimo sezóny:

1. Letenky a hotely sú lacnejšie, prenájom auta tiež

Konkurencia na trhu leteckých dopravcov v poslednom období spôsobila, že ceny spiatočných leteniek do USA často hlboko podliezajú pol tisícky. Isteže, nie v lete. Najmä na jeseň, v zime a začiatkom jari je takmer vždy možné kúpiť letenku do Los Angeles (prípadne Las Vegas) za 300 až 400 eur. Základom je byť flexibilný a počkať si na tú správnu akciu. Viaceré aerolínie začali ponúkať aj tarify bez zahrnutej zapísanej batožiny, cena sa preto vie dostať i nižšie.

V samotnej Amerike sú mimo sezóny menej obsadené hotely. Američania, ako národ, ktorý je večne v pohybe, majú pri diaľniciach aj v najmenšom mestečku široký výber motelov rôznej kvality. Od jesene do jari takmer nikdy nie je problém nájsť ubytovanie za rozumnú cenu až po príchode na miesto. S výnimkou víkendov sú mnohé motely takmer garantovane poloprázdne. Kto chce mať ale istotu najlepšej ceny, tomu odporúčam zarezervovať ubytovanie online s niekoľkotýždňovým predstihom – ideálne tak, aby bolo stornovateľné. Drahšie hotely v samotných národných parkoch mávajú pritom v turisticky slabších mesiacoch aj 50-percentné zľavy.

Ušetriť sa dá aj na prenájme auta. Ten je v USA lacný už beztak (nehovoriac o benzíne, aktuálne napríklad v Utahu necelých 50c za liter), ale cena vo februári je, samozrejme, iná ako cena v júli. Ponuka a dopyt v praxi!

2. V Death Valley neumriete od tepla

Death Valley je nielen najnižšie položeným miestom na americkom kontinente (-86 m n.m.), ale aj tým najteplejším. V júli tu dosahuje priemerná najvyššia teplota 47°C a ani v noci ortuť teplomera neklesá pod 30°C. Zato vo februári je cez deň príjemných 20-25°C. Viete si predstaviť letnú turistiku v tomto horúcom pekle? Už aj vystúpenie z vyklímovaného auta bolí. Napriek tomu je návštevnosť najvyššia práve v lete…

3. Grand Canyon si užijete vlastným autom

Na najzaujímavejšie vyhliadky do tohto majestátneho kaňonu dostupné z cesty Hermit Road sa dostanete len prostredníctvom parkom prevádzkovaných kyvadlových autobusov. Samozrejme, zákaz automobilovej dopravy je výborná vec a mal by prispievať k udržateľnosti cestovného ruchu v parku. To by však tieto autobusy museli jazdiť na iné palivo ako zemný plyn… Navyše, interval medzi spojmi je často nepostačujúci a ľudia musia čakať na ďalší autobus. Kto však príde medzi decembrom a februárom, užije si výlet po tejto slávnej ceste svojím autom a svojím tempom.

4. Monument Valley naozaj odfotíte tak, ako vyzerá v katalógu

Každý si asi pamätá slávnu scénu z Forresta Gumpa, ako uteká po rovnej ceste pred scenériou zvláštnych do neba sa týčiacich červených skalných útvarov. Monument Valley, Utah. Tento záber sa z cesty číslo 163 pokúšajú rok čo rok spraviť tisíce turistov. Určite uhádnete, v ktorom ročnom období je ich najviac. Ak si chcete pobehať (alebo hoci aj posedieť) na tejto ceste bez desiatok áut a ďalších ľudí v pozadí, skúste prísť inokedy.

5. Capitol Reef budete mať len pre seba

Capitol Reef všeobecne patrí medzi najmenej navštevované národné parky v Utahu. Je najďalej od veľkomiest a míňajú ho aj diaľnice. Nachádza sa v ňom krásna úžina, po ktorej sa môžete previezť autom a keď sa skončí cesta, ďalej viete pokračovať pešo. Garantujem vám, že mimo sezóny budete mať celý park takmer výlučne pre seba. Návštevnícke centrum je pritom otvorené a ponúka všetko, čo turista potrebuje.

6. Bryce Canyon je pod snehom najkrajší

Možno vám už niekto povedal, že spomedzi desiatok kaňonov v USA je Bryce Canyon ten najscénickejší. Nemôžem nesúhlasiť. Grand Canyon síce zaujme svojou majestátnosťou, hĺbkou a šírkou, Bryce má však svoje nedostihnuteľné umelecké čaro. Vidieť údolie plné červených vápencových veží (volajú sa „hoodoos“) a poprechádzať sa pomedzi ne je zážitok akoby z inej galaxie. Napriek tomu sa to dá vylepšiť. Viete si predstaviť červené vápencové veže v zajatí červeného snehu, zaliate slnkom a modrou oblohou? Že je to gýč? Nie! To je Bryce v januári alebo februári! 

7. V Zione vás neudupú turisti

Zion je asi najpreceňovanejší z amerických národných parkov. Je krásny, o to pokoj, ale na strane druhej je to niečo, čo by sme možno vedeli nájsť aj v Európe. Davy ľudí doňho tiahnu najmä vďaka jeho relatívnej blízkosti k Las Vegas, a zároveň pre jeho variabilitu svetoznámych turistických chodníkov (napríklad Angel´s Landing a Narrows). Jeho návštevnosť sa za posledných 10 rokov zvýšila dvojnásobne. Práve preto bude možno prvým z amerických národných parkov, ktorý zavedie povinné rezervácie vstupu.

Na rozdiel od leta, keď sa pri vjazde často čaká i 2 hodiny (!) a ďalšiu hodinu na kyvadlový autobus, je park mimo sezóny relatívne pokojný. 

8. Nájdete život aj na púšti

Aj menej známe parky ležiace na kalifornských a arizonských púšťach či polopúšťach, ako napríklad Joshua Tree, Petrified Forest alebo Mojave National Preserve, sú v zime a na jar najkrajšie. Keďže denná teplota je ešte relatívne príjemná, máte oveľa väčšiu šancu, že sa na vás príde pozrieť aj nejaké zviera. Či už to bude rys, zajac alebo kojot.

V rovnakom regióne sa dajú navštíviť aj Arches, Canyonlands, Canyon de Chelly a ďalšie. I pri nich platí, že najviac návštevníkov lákajú v lete, napriek tomu, že sú otvorené po celý zvyšok roka a práve v lete sú v nich často vyslovene nevhodné teploty na turistiku…

Treba férovo priznať, že cestovanie mimo sezóny má aj svoje nevýhody. V západnom USA viac-menej od novembra do apríla existuje možnosť snehových búrok, ktoré vám môžu prekaziť plány. Deň je kratší a noci tmavé. Slabšia návštevnosť hotelov a ich nižšie ceny sa premietajú do slabšej úrovne raňajok. Mnohé reštaurácie majú zavreté. A niektoré atrakcie, ktoré by ste možno chceli vidieť, nie sú v prevádzke.

Všetko sa však dá vyriešiť trochou prípravy: mať flexibilne rezervované ubytovania s možnosťou storna do poslednej chvíle a pripraviť si alternatívnu trasu pre prípad zlého počasia nikdy nie je na škodu. Treba skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby človek maximalizoval využitie slnečného svitu. Recenzie na Tripadvisore alebo iných stránkach prezradia o kvalite ubytovania a stravy viac ako dosť. Otváracie hodiny reštaurácií v malých mestečkách si tiež treba pre istotu pozrieť vopred. Akurát so zavretými atrakciami sa toho moc nedá narobiť… avšak úprimne povedané, z vyše päťdesiatich národných parkov USA veľká väčšina v zime nezatvorí ani centimeter štvorcový. Opäť sme pri tej príprave!

A kto chce vidieť určite všetko a mať všade fotografie v tričku s krátkym rukávom, vždy môže ísť na výlet aj v lete. Ale potom nech nehovorí, že ho pred tými davmi ľudí nik nevaroval! ;)