Denník N

Zlo z Istanbulu

Vo svetle, respektíve v tme posledných týždňov, kedy Slovensko riešilo vraždu novinára  a následky plynúce z nej, sa pozabudlo na tému, ktorá na Slovensku zarezonovala pred niekoľkými týždňami. Ide o ratifikáciu Istanbulského dohovoru.

Cieľom Istanbulského dohovoru je zhoda členských krajín na legislatívnych krokoch, ktoré budú chrániť obete domáceho násilia. Tento dohovor by mal obetiam domáceho násilia priniesť istotu, že sa o rovnaké zákony môžu opierať, či už budú žiť na Slovensku, vo Francúzsku, alebo hocikde v Európe. Celé znenie Istanbulského dohovoru môžete nájsť tu.

Istanbulský dohovor Slovensko pôvodne podpísalo v roku 2011. Jeho ratifikáciu však koalícia dôrazne odmietla. Premiér Róbert Fico vyjadril súhlas s niektorými ustanoveniami, vyjadril sa, že ich zahrnie do našej legislatívy, no Istanbulský dohovor ratifikovať odmieta.  S týmto postojom súhlasia aj predstavitelia katolíckej cirkvi a konzervatívnejšie komunity na Slovensku. Kotlebova ĽSNS jednoznačný postoj nezverejnila, ich fanúšikovia však vo veľkom súhlasia s článkami na portáli Hlavné správy, kde je Istanbulský dohovor označovaný za trójskeho koňa gender ideológie.

Práve gender ideológia a nesprávna definícia slova „rod“ by mala byť prekážkou na ceste k ratifikácií dohovoru. „Jeden z nosných, alebo najdôležitejších mýtov sa odohráva okolo pojmu rod a rodová rovnosť. Odporcovia hovoria o tom, že Istanbulský dohovor nám prikáže meniť rodovú identitu žien a mužov, čo je absolútny nezmysel,“ objasnila ešte v roku 2017 politologička Adriana Mesochoritisová portálu noviny.sk. Iný názor má právnička Zuzana Brixová, ktorá pre Postoj napísala: Takto postavená definícia chápe rod osoby ako sociálno-spoločenský konštrukt, ktorý v zásade vôbec nesúvisí s biologickou realitou (muž, žena). Táto definícia je postavená na viere, že človek sa rodí ako osoba bez „rodu“, pričom „rod“ sa vytvára postupne vplyvom spoločnosti, výchovy a procesom sebaurčenia. Za tým je spoločenská filozofia, ktorá popiera existenciu prirodzených rozdielov medzi mužmi a ženami.”

Bohužiaľ, o podobných názoroch sa bežní ľudia na Slovensku nemôžu rozumne porozprávať. Teória rodovej rovnosti je pre väčšinu ľudí veľkou neznámou, a tak opäť víťazia primitívne ľudské pudy.  V spolupráci s konšpiračnými teóriami, s mestom, kde bol dohovor podpísaný a s imigračnou krízou vzišlo z dohovoru, ktorý mal za snahu chrániť ženy strašiak, ktorý k nám donesie všetko, čoho sa bežný Slovák bojí.

Popri tom všetkom sa však akosi zabudlo na to, o čo pôvodne šlo. Naša politická elita sa zabudla spýtať jednej skupiny ľudí. Žien.

A my, ženy, sme sa zabudli skupinovo ozvať.  V televíznej debate, kde sa riešili práva žien a to, čo môže Istanbulský dohovor priniesť diskutovali len muži. Pán poslanec Paška  len inými slovami vyjadril, že 20% žien sa  stretlo s týraním, pretože sa nestotožnilo so svojou sociálnou rolou.

A nestalo sa nič.

Nikto sa neozval.

Nikto sa neurazil.

Ja osobne už  ani neviem, či sa čudovať. Slovenky sa vo veľkom neozvali pri iniciatíve MeToo,  neozvali  sa pri Istanbulskom dohovore. V politike je pomerovo veľmi málo žien. Veľmi málo žien sa zaujíma o politické dianie. Nám, slovenským ženám, nikto zvonka neubližuje, máme rovnaké práva ako muži, no ja mám niekedy pocit, že väčšina z nás by sa dobrovoľne všetkých práv vzdala, že by sme ich dali mužom, že by sme ich zahodili do kontajnera, že by sme sa ich zbavili, aby sme to nemuseli riešiť.

No je sa čomu čudovať v krajine, kde sa slovo feminizmus používa ako nadávka?

 

 

 

Spätnú väzbu mi môžete dať tu.

Teraz najčítanejšie