Prečo nie sme úspešní v SME Instrumente?

SME Instrument je pomerne jednoduchá schéma, ktorá umožňuje v dvoch na sebe nezávislých fázach získať 50 000 Eur (fáza 1) a až do 2 500 000 Eur (fáza 2) na analýzu technického a komerčného potenciálu produktov alebo služieb a na ich následný vývoj. Tento nástroj vyvolal hneď od začiatku veľký záujem aj na Slovensku. Svedčí o tom aj fakt, že z celkového počtu našich účastí v žiadostiach Horizontu 2020 tvoria práve tieto projekty až 17,54%. Dôvodov je viacej, od pomerne jednoduchej prípravy projektu, cez možnosť podávať projekty štyrikrát do roka až po to, že v projektoch nie je potrebné mať zahraničných partnerov. Celkovo slovenské malé a stredné firmy podali za prvé štyri roky 461 žiadostí, z toho 307 do prvej fázy a 154 do druhej fázy. Čo nás radí na 23. miesto v rámci členských a asociovaných krajín. Zaujímavý je najmä nízky záujem firiem z Českej republiky, ktoré podali ešte menej projektov ako my. Pomyselný rebríček vedú firmy z Talianska, Španielska a Veľkej Británie. Opäť je možné sledovať pomerne malú účasť nemeckých firiem, pričom Nemecko v iných oblastiach Horizontu 2020 väčšinou vedie.

Samozrejme, absolútne čísla podaných projektov nereflektujú veľkosť krajiny, počet obyvateľov, prípadne veľkosť inovačného sektoru, teda kvalitatívne porovnania. Preto sme sa rozhodli porovnať počet podávaných projektov k počtu obyvateľov, to nám umožní relatívne porovnanie rôzne veľkých krajín. Z tohto vyplýva, že najaktívnejšie sú slovinské MSP, pred estónskymi a fínskymi. Na druhej strane je Rumunsko, Švajčiarsko (to je však súčasťou SME Instrumentu len rok), Nemecko a Francúzsko. Teda veľké krajiny. Slovensko je v druhej polovici na 20. mieste spomedzi sledovaných krajín. V priemere sme žiadali 44,32 Eur na jedného obyvateľa a na jednu žiadosť pripadá 12 380 Slovákov.

Máme väčšiu šancu vyhrať v rulete ako získať SME Instrument

Uspieť vo výzvach v SME Instrumente nie je jednoduchá záležitosť. Celkovo sa úspešnosť pohybuje na úrovni 6,72%, čo je mimoriadne málo aj na už aj tak nízku úspešnosť v Horizonte 2020. Teda v priemere len takmer jeden z 15 podaných projektov aj získa financovanie. Projektov, ktoré však uspejú v hodnotení a dostanú sa nad požadovanú hranicu bodov je však podstatne viac, a to až 26,61%. Teda takmer každý štvrtý projekt bol vyhodnotený ako kvalitný a vhodný na financovanie.  Slovensko je na tom však podstatne horšie. Len 2,17% našich podaných projektov bolo financovaných a len 13,67% sa dostalo nad treshold. Teda len 10 zo 461 podaných. To nás zaraďuje na 30. miesto spomedzi 33 sledovaných krajín. Na čele v úspešnosti je Island, Írsko, Dánsko a veľmi úspešné je aj susedné Rakúsko. V prípade 2. fázy je naša úspešnosť len 0,64%. Teda jeden projekt zo 154.

Máme najväčší počet tzv. „ineligible“ projektov

Ten, kto aspoň raz skúsil predložiť projekt v Horizonte 2020 vie, že podať projekt, ktorý by bol vyhodnotený ako „neoprávnený“ si vyžaduje istá dávku nadľudských schopností, prípadne veľmi veľkú ľudskú chybu. Je len pár oblastí v SME Instrumente, pri ktorých sa také niečo môže stať – nie ste oprávnený žiadateľ (teda nie ste firma a najmä malá a stredná firma), prípadne žiadate viac financií, ako výzva umožňuje alebo žiadne financie. A neoprávnenosť podaných projektov je práve štatistika, v ktorej vedieme. Podali sme až 4,77% takýchto projektov, pričom priemer EÚ je 1,55%. Faktom je, že našu štatistiku trochu skresľuje evidentne koordinovaná „akcia“, keď sa v poslednej výzve v SME Instrumente 2 v roku 2017 rozhodlo 9 obcí z Prešovského kraja, že práve toto je výzva, v ktorej by mali skúsiť svoje šťastie ako malí a strední podnikatelia. Ak by sme aj týchto 9 projektov nepočítali, aj tak by bol pomer neoprávnených projektov až 2,65%, čo by nás radilo na 28. miesto z 33 sledovaných krajín.

V kvalite projektov zaostávame

Aké sú teda dôvody nízkej úspešnosti a prečo až tak zaostávame za ostatnými krajinami? Jednoduchou odpoveďou na otázku by bolo: podávame nekvalitné projekty. A nie len my.

Projekty v Horizonte 2020 sú vždy hodnotené minimálne tromi nezávislými expertmi, ktorí hodnotia podľa troch kritérií – excelentnosť, dopad a implementácia, pričom každé z kritérií obsahuje ešte subkritériá. Sumárne môže projekt získať maximálne 15 bodov.

Celkovo je rozdiel v kvalite projektov medzi najlepšími a najhoršími obrovský. Teda v priemere získa MSP z Islandu o 2,66 bodu viac ako MSP z Bulharska. Pokiaľ islandské firmy sú blízko tresholdu, rumunské nie sú absolútne konkurencieschopné. Zároveň dáta poukazujú na obrovský rozdiel v kvalite projektov na ose staré a nové členské štáty. Až 11 z 12 posledných miest obsadili práve nové členské štáty. Jedinú výnimku tvorí Litva a najmä Estónsko, ktoré je spomedzi krajín EÚ dokonca na štvrtom mieste. Z hľadiska kvality projektov je možné pozorovať dominanciu severských krajín, ale aj Izraela. Naopak hlavne krajiny z východnej Európy výrazne zostávajú. Slovensko je s priemernou známkou 10,08 na 25. mieste spomedzi krajín EÚ. Pričom mierne kvalitnejšie projekty podávame v vo fáze 2 (10,19) ako vo fáze 1 (10,03)

Kvalita projektov je základným predpokladom na úspech krajiny, ale nie absolútnym. Dobrým príkladom je Taliansko, ktoré je síce v priemernej známke v druhej polovici, ale veľkým počtom podaných projektov je najúspešnejšou krajinou pri ich získavaní.

Vplyv hodnotiteľov na úspešnosť

Hodnotenie akýchkoľvek projektov je do určitej miery subjektívna záležitosť, a to napriek tomu, že Európska komisia má dostatočne prepracovaný systém evaluácie. Dôležitú úlohu v ňom zohrávajú nezávislí experti, ktorí by pri hodnotení projektov v rámci SME Instrumentu mali mať skúsenosti s riadením firiem, rizikovým kapitálom, finančnými nástrojmi a podobne. Aký je však vplyv hodnotiteľov na úspech firiem z jednotlivých krajín? Platí, že čím viac hodnotiteľov, tým úspešnejšia krajina? Do veľkej miery áno. Celkovo bolo do hodnotenia projektov zapojených 2 630 expertov, a to zo 60 krajín. Zo Slovenska ide o 32 expertov. Keď sme porovnali počet expertov s počtom úspešných projektov v oboch fázach, tak nám vyšla veľká korelácia. Zaujímavé ja najmä postavenie Španielska a Talianska, ktoré získavajú podstatne viac projektov, ako by mali podľa počtu hodnotiteľov. Naopak najmä Francúzsko nedosahuje svoje možnosti.

Dôvody zaostávania

Ak by sme mali v jednej vete zhrnúť dôvody nášho zaostávania v účasti a pri získavaní projektov v SME Instrumente, tak môžeme konštatovať, že podávame málo a nekvalitných projektov. Veľký pomer ineligible projektov svedčí o tom, že záujemcovia nedostatočne konzultujú svoje projekty s národnými kontaktnými bodmi. Mimoriadne dôležitá je podpora na národnej úrovni, ktorá funguje napríklad v Írsku. Zároveň je potrebné konštatovať, že tento nástroj nie je vhodný pre všetky MSP. Na základe mojich vlastných skúseností navyše môžem konštatovať, že firmy sú často motivované napríklad tým, že nepotrebujú v projektoch zahraničných partnerov, a tak im dávajú prednosť pred inými výzvami z Horizontu 2020. Pričom EK už v roku 2014 odporúčala, že nástroj je vhodný pre MSP, ktoré už majú isté skúsenosti s projektmi rámcových programov. Následná prax síce ukázala, že to nie je absolútne nevyhnutné. Tiež sa ukázalo, že až tak veľmi nezáleží na veľkosti firmy, keď viac ako polovicu všetkých úspešných firiem tvoria mikro podniky s menej ako 10 zamestnancami. Na Slovensku máme len jednu firmu, ktorá uspela v druhej fáze – Saftra Photonics. Jej zakladateľ získal pomerne veľký projekt ešte v 7. rámcovom programe, následne získali projekt v prvej fáze a potom aj v druhej.

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA