Denník N

Porošenko

Podľa analytika má Petro Porošenko i Vladimír Putin záujem na eskalovaní konfliktu na Ukrajine.

Skúsme sa zamyslieť na analytikovým názorom. Má na svoj názor plné právo a rovnako má každý človek plné právo rozmýšľať a nesúhlasiť.

Petro Porošenko sa zviditeľnil v našich končinách až niekedy na začiatku roka 2014, počas Majdanu v Kyjeve. Dovtedy tu o ňom skoro nikto nepočul, pretože to bol len jeden z mnohých ukrajinských oligarchov druhej veľkosti. Investoval do Majdanu veľa svojho času a bol zvolený do funkcie prezidenta Ukrajiny. Ako správne prezentoval analytik Duleba, Porošenko je tvárou Majdanu. Je tvárou pre západného diváka. Je prijateľnejšou tvárou ako Oleh Tyahnibok či Dmitro Jaroš, voči ktorým by západná verejnosť mohla mať väčšie výhrady, keby ašpirovali na post prezidenta. Júlia Timošenková spotrebovala svoj potenciál, jednoducho sa za tie roky opozerala. Je to bývalá obchodníčka s plynom a napriek jej pobytu vo väzení jej verejnosť nedôveruje. Ostáva ešte Vitalij Kličko, profesionálny boxer s kariérou na západe, terajší starosta Kyjeva. S Kličkom sa počíta ako s náhradou za Porošenka až nadíde správny čas, preto sa stal starostom. Vďaka funkcii nie je priamo zodpovedný za bolestivú reálpolitiku a môže si budovať pozitívny obraz. Spomeňte na Rudolfa Šustera na pozícii primátora Košíc či Richarda Rašiho na poste riaditeľa Bratislavskej nemocnice predtým, ako sa stal ministrom zdravotníctva. Politik lokálneho formátu potrebuje čas na to, aby dozrel do správnej veľkosti a bol kladne prijatý väčšou skupinou voličov ako pôvodná doména.

Petro Porošenko je toho času vo veľmi zložitej situácii. Hoci vystupuje profesionálne a vyzerá sympaticky, riadi krajinu ktorá je de facto vo vojnovom stave. Pominúc detaily o vojne je tu kľúčový aspekt, ktorý mu zväzuje ruky. Ukrajina je na hranici finančného kolapsu. Oficiálne uvádzané hodnoty vývoja HDP sú nedôveryhodné. Z krajiny s takmer 45 miliónmi obyvateľov je zhruba 7 miliónov v odštiepeneckých regiónoch a asi milión obyvateľov z časti pod kontrolou Kyjeva utieklo za hranicu. Dominujú muži v produktívnom veku, aby sa vyhli brannej povinnosti.
Rezervy Ukrajinskej centrálnej banky sa prakticky vyčerpali už koncom roka 2014. Zlato je preč, devízové rezervy nestačia na bežné obchodovanie krajiny. Ekonomika je v troskách. Východ Ukrajiny mal podiel na HDP krajiny okolo 25%, bol odtrhnutý Krym. Zvyšok krajiny zápasí o holé ekonomické prežitie. Ekonomické väzby s Ruskom boli kvôli vojne roztrhané, nové ekonomické väzby s EU sa nepodarilo vybudovať. Špičkový letecký, raketový a automobilový priemysel nemá prostriedky na prevádzku. Nemôže nakupovať, platiť záväzky, výplaty, produkovať, ani vyvážať. Vedeli ste že Ukrajina bola jedným z veľmi dôležitých hráčov na svetovom trhu so zbraňami?

Môžeme uvažovať nad tým, či by mohlo byť pre Petra Porošenka výhodné eskalovať konflikt. Čo by tým získal? Peniaze na to nie sú, lebo nie sú ani na sociálne dávky, penzie sa zdaňujú vojnovou daňou a priemerná mzda sa po devalvácii hrivny prepadla pod väčšinu afrických krajín. Ofenzívy v lete 2014 a februári 2015 krajinu úplne vyčerpali. Je pravda, že časť nákladov bola krytá z pomoci západu, no jednalo sa skôr o symbolické čiastky a boli dodané vo vojenskom materiáli (nočné videnia, neprestrelné vesty, potraviny). Každý deň bojov stál oficiálne 7 miliónov dolárov, z čoho sa dá usudzovať že v skutočnosti stál omnoho viac. Prichádza jar, dá sa vyhnúť kúreniu a platbe za plyn. Jar je obdobie vhodné na ofenzívu, ale krajina je bez zásob. Munícia bola už vystrieľaná alebo ukoristená protivníkom, jediná muničná fabrika je Lugansku, prakticky 70% obrnenej techniky bolo stratených v ofenzívach a do zakonzervovaných vozidiel chýbajú motory a diely do motorov. Vlny mobilizácie neprebiehajú podľa plánu, stavy odvedencov sa napĺňajú okolo 20%, vycvičenosť mobilizovaných je slabá. Z bojaschopnej časti pôvodnej profesionálnej časti armády bola zhruba polovica kapacity stratená v Debaľcevskom kotli. Malá časť vojska ktorá bola z kotla zázračne vyvedená bola pravdepodobne zachránená na základe neoficiálnej časti Minských rokovaní. Účelom uvoľnenia malej vojenskej kapacity v prospech oficiálnej Kyjevskej moci môže byť snaha neponechať Petra Porošenka úplne bezbranného, aby ho neodstránili tzv. regionálne batalióny. Tieto vojenské jednotky sú poslušné oligarchom a mohli by prevziať kontrolu nad krajinou. Pád Petra Porošenka by mohol doviesť krajinu k úplnej humanitárnej katastrofe, podobnej stavu v československom pohraničí v rokoch tesne po druhej svetovej vojne. Situácia by sa dala rozpisovať aj s viac detailami, no základné tendencie sú jasné. Nemyslím si, že by eskalácia konfliktu bola pre Petra Porošenka výhodná. Posun rovnováhy smerom ku Kolomojskému alebo smerom ku odštiepeneckým regiónom mohol znamenať jeho fyzický koniec, pretože by mohla nastať vojna všetkých proti všetkým. V tejto situácii je pre Petra Porošenka omnoho výhodnejšie hrať na to, že je pre západ i pre Rusko najprijateľnejšou alternatívou. Je to tvrdý politik a vie si poradiť, technológiu moci má zvládnutú dobre. Jeho záchranou môže byť snaha nejako postaviť Ukrajinu na nohy za peniaze EU a Ruska, lebo ani EU ani Rusko nemôže mať záujem na eskalácii konfliktu na svojich hraniciach.

Čo sa týka Vladimíra Putina, médiá ho vykresľujú ako svojvoľného diktátora, ktorý si môže robiť čo chce. Stačí sa zamyslieť nad tým, že riadenie krajiny s obrovskými sociálnymi a ekonomickými problémami neumožňuje razantné manévre, aby bolo jasné že obdobie cárskeho samoderžavia sa skončilo v roku 1917. Akýkoľvek krok musí byť vopred dobre premyslený, aby nezhodil z nôh celú krajinu. Vladimír Putin dokáže dlhodobo balancovať na ostrí noža, čo mu západné médiá oplácajú démonizáciou. Položme si otázku: do akej miery by bola výhodná eskalácia konfliktu na východnej Ukrajine pre Rusko? Nie pre Putina ako osobu, pretože nezastupuje sám seba ale záujmy krajiny.

Rusko čelí západným sankciám, ktoré sú v podstate ekonomickou blokádou alebo ekonomickou vojnou. Rozhodne sa nedá povedať, že by to prispievalo k rastu HDP krajiny. Eskalácia konfliktu by znamenala ďalší prílev utečencov – nielen etnických rusov, ale aj ukrajincov. Už teraz je v RF asi milión utečencov, ktorí potrebujú jesť, pracovať, deti potrebujú chodiť do školy. Sú vykorenení a bude trvať nejaký čas, kým sa integrujú do spoločnosti a začnú produkovať. Dovtedy sa však treba o nich postarať. Ekonomická záťaž vojny je obrovská, rozmery si málokto vie predstaviť. Ceny ropy sú polovičné oproti situácii pred rokom či dvomi, rozpočet RF je závislý na 70% od vývozu ekonomických nosičov. Môžete si to zrátať sami. Ako hovorila jedna postavička v Jakubiskovej Tisícročnej včele, na vojnu sú potrebné tri veci: peniaze, peníze a peneži. Rusko v dobách vysokých cien ropy rozbehlo modernizáciu armády, výstavbu kozmodrómu Vostočnyj, sociálne programy, obnovu poľnohospodárstva. Všetky tieto projeky vyžadujú veľa prostriedkov, ktorých sa nedostáva. Zastaviť projekty by znamenalo vyplytvať investované prostriedy.

Obnovenie bojov na východe Ukrajiny sa dá prirovnať ku ohňu na susedovom dome. Neviem si predstaviť racionálne zmýšľajúceho človeka, ktorý by sa tešil keď susedovi horí dom, najmä ak fúka vietor a požiar sa môže preniesť.

Preto neverme „analytikom“, ale skúsme sa zamyslieť vlastnou hlavou. Informácie sa na nete dajú nájsť, vytvorte si svoj obraz. Ak sa mi niečo hodí do môjho svetonázoru, dobre, poteší to. Čo na to druhá strana, nevypadlo niečo zo zorného poľa?

Teraz najčítanejšie

Rudolf Drábek

Naši predkovia si nezaslúžia, aby sme na nich zabudli. Slovania, Nemci, Maďari, Židia a aj iní vytvorili našu kultúru. Prečo by sme sa mali niekomu ospravedlňovať alebo kajať za to, že existujeme? Chráňme si život, vieru, vzdelanie. Bráňme spravodlivosť a poriadok. Nech tu po nás ostane niečo dobré, aby naše deti mohli byť na nás hrdé. Národ potrebuje každého, jeho prácu, jeho angažovanosť. Nečakajte na inštrukcie.