Ako priniesť peruánskeho kuchára na Slovensko
Nedávno Karol Sudor napísal článok o pokute pre našu reštauráciu. Pokutu sme dostali za to, že sme neskoro zapísali kuchára do sociálnej poisťovne. Kuchár začal pracovať 1.4.2014 a zapisovali sme ho 14.4.2015. Tieto informácie, domnievame sa, Inšpektorát práce získal z databázy sociálnej poisťovne. Stačil jednoduchý dotaz: Vyber zoznam (poctivých/omylných/sprostých firiem), kde dátum zápisu zamestnanca je väčší ako dátum začiatku práce. Ako som čítal, nedávno sa inšpektorát práce pochválil počtom zistení čiernej práce. Náš prípad a iné podobne, im bez roboty pomohli pochváliť sa a nás to bude stať len 2000 eur. Myslím si, že v týchto prípadoch im vôbec nešlo o potlačenie čiernej práce …
Vysvetlím krátko, aký bol náš prípad: Chceli sme zamestnať peruánskeho kuchára do našej reštaurácie a postupovali sme takto.
Čo sme vybavovali?
- Na úrad práce sme napísali, že potrebujeme kuchára, ktorý vie variť peruánske jedlá. Úrad prace to publikoval a čakali sme mesiac, či sa neprihlási nejaký uchádzač, ktorý by na Slovensku splnil naše požiadavky.
- Po mesiaci nám úrad práce napísal, že nenašli nikoho a my môžeme navrhnúť nášho človeka. Medzitým sme v Peru hľadali kuchára. Kuchárov hľadala moja sestra, ktorá je vyštudovanou diétnou sestrou, prednáša o zdravej výžive a kontroluje hygienické normy v jedálňach veľkých podnikoch. Kuchári posielali CV a chodili na konkurze, kde aj varili. Niekedy sa sestra išla pozrieť aj do reštaurácie, kde dovtedy pracovali.
- Na úrade práce sme naplnili formulár a odovzdali preklady CV a oficiálny preklad titulu kuchára (od tohto roku s apostíliou). Po pár týždňoch nám prišla odpoveď, že kuchárovi povoľujú pracovať.
- Do Peru sme posielali pracovnú zmluvu, nájomnú zmluvu na ubytovanie, čestné prehlásenie majiteľa bytu, že súhlasí aby kuchár býval vo byte a pracovné povolenie, ktoré nám dal úrad práce.
- Kuchár poslal na slovenský konzulát žiadosť o povolenie k pobytu, ku žiadosti pridal to čo sme mu my poslali a výpis z registra trestov z Peru plus poslal aj žiadosť o výpis z registra trestov zo Slovenska.
- Na začatie konania treba zaplatiť nemalý poplatok. Poplatok treba zaplatiť priamo na slovenskom konzuláte. Najbližší konzulát pre Peru má Slovensko vo Buenos Aires v Argentíne, viac ako 3000 km ďaleko. Do Buenos Aires sa dá dostať lietadlom za viac ako 600 dolárov, alebo môžete cestovať tri dni autobusom. Peniaze sa nedajú platiť prevodom, ani sa nedajú platiť na Slovensku, ani cez Western Union. My sme poprosili kamaráta z Argentíny, aby poprosil brata aby išiel osobne odovzdať tieto peniaze. Peniaze sme poslali neskôr jemu.
- Na slovenskom konzuláte skontrolujú všetky papiere a ak je všetko v poriadku zavolajú kuchára na osobný pohovor do Buenos Aires (áno 3000 km ďaleko a všetky náklady na cestu asi 1000 USD). Slovenský konzulát nám vždy vyjde v ústrety a tento pohovor sme robili cez iný zastupiteľstvo v Lime, ale je to od nich láskavosť, vďaka za to.
- Keď má slovenský konzulát všetky papiere, tieto putujú po Slovensku. Najprv prídu na MZV, odtiaľto na Ministerstva Vnútra, neskôr na prezídium PZ, potom na krajského riaditeľstvo podľa miesta výkonu práce a potom na cudzineckú políciu.
- Cudzinecká polícia má na posúdenie žiadosti 90 dní. Vykoná niekoľko úkonov. My vieme o týchto: skontrolujú kde bude pracovať, skontrolujú byt, kde bude bývať, majú rozhovor so mnou – zamestnávateľom, pýtajú si vyjadrenie od SIS-ky, či náš kuchár nie je bezpečnostné riziko, na konci žiadajú od registra obyvateľstva v Banskej Bystrici, aby mu pridelili rodné číslo.
- Niekedy sme netrpezliví a zavoláme na cudzineckú políciu a opýtame sa v akom štádiu je naša žiadosť. Niekedy nám odpovedajú, že je v konaní a niekedy aj takto: „My na to máme 90 dní a nemáme prečo Vám dať žiadnu informáciu“
- Keď nám povolenie k pobytu schvália, pošlú informáciu do Argentíny. Z konzulátu nás o tom informujú a musíme žiadať o vstupné slovenské vízum osobne vo Buenos Aires (áno 3000 km ďaleko a všetky náklady na cestu asi 1000 USD). Alebo v španielskom konzuláte v Lime, ktorý zastupuje slovenský konzulát.
- V tomto prípade španielsky konzulát, neuznal slovenské doklady a nedal nášmu kuchárovi vízum. Ja som bol na španielskom konzuláte v Bratislave a porozprával som sa so španielskym konzulom, ktorý mi sľúbil, že zavolá kolegovi do Limy, ale nemôže zasahovať a je to len (ďalšia) láskavosť (vďaka).
- Napísal som aj ja list pre španielskeho konzula v Lime, kde som popísal príbeh našej reštaurácie, dal som aj fotky reštaurácie, fotokópie dokladov ďalších kuchárov, atď. Na druhý pokus náš kuchár dostal schengenské vstupné vízum, aby mohol prísť na Slovensko pracovať. Trvalo len 7 mesiacov (off records pred niekoľkými rokmi sme niečo podobne vybavovali a kuchár neprišiel).
- Keď príde kuchár na Slovensko, treba s nim ísť na cudzineckú políciu (nebudem písať o tomto postupe), neskôr má isť na ústav pre cudzokrajné choroby na vyšetrenie za nemalé peniaze (v Peru my podobne vyšetrenie od nich požadujeme, aby sme nemali problémy keď prídu). Ostatné už napísal Karol Sudor tu.
Prečo to robíme?
Videl som už veľa peruánskych reštaurácii vo svete a vo väčšine prípadov to urobili tak, že niekto vedel variť, alebo nejaká známa vedela a tak otvorili reštauráciu, kam chodia len Peruánci. My sme chceli mať niečo na úrovni, kde budete vždy mať istotu, že varí profesionálny peruánsky kuchár. Nie každému musí chutiť naše jedlo, ale my dávame len ďalšiu možnosť voľby. Jedným z kritérií hodnotenia kvality života je počet autentických reštaurácii v meste.
Čo sme sa dozvedeli?
Článok Karola Sudora bol veľa krát zdielaný na FB a z diskusií som sa dozvedel aj to, že keď chcem podnikať, najprv by som si mal dobre naštudovať zákony. Fakt sa snažím, ale je ich veľa a trvá mi dlho, kým im porozumiem a nemám na zaplatenie právnikov. Tiež som sa dozvedel, že možno som čestný, ale keďže podnikám, treba mi preventívne nadávať.
Ale väčšina ľudí naopak, nám dala svoju podporu. Volali nám do reštaurácie, písali nám maily a podporili nás na FB. Boli aj takí čo nám chceli posielať peniaze na zaplatenie pokuty. Ďakujem ešte ráz všetkým.
Dvaja právnici sa ozvali a chcú nám pomôcť, bez nároku na honorár. Po ôsmych kontrolách nám povedali: „možno si myslia, že keď ste cudzinci, neviete sa brániť“ (a ja som si myslel, že štát je na to aby chránil nás :( )
Najviac nás potešilo, koľko ľudí prišlo ku nám a takto nás podporili. Ja si stále myslím, že na Slovensku som našiel okrem rodiny a veľa kamarátov výborné miesto na život. Ďakujem Vám ešte ráz.
