Denník N

Márne čakanie na charakter

Skúsim začať hádankou: Viete, aký je rozdiel medzi psom Belom z knihy Bela a Sebastian a Ficovým Bélom? Ficov Béla nežije v horách a nežere (prepytujem za výraz neje..) granule.. Inak sú obaja verní až za hrob. Ehm, keby to nebolo trápne, tak je to možno drobátko aj vtip..

Máme pár desiatok minút po zásadnom vyhlásení lídrov k aktuálnej kríze a mne nedá inak, iba venovať pár riadkov Bélovi Bugárovi. Vopred sa pán Bugár ospravedlňujem, budem k Vám kritický, ale som Váš volič (dnes už žiaľ viem, že som sa mýlil..) a myslím si, že mám nárok mať na svojho voleného zástupcu vyššie nároky. Nie je mi jedno, ako ma reprezentujete. Na úvod jedna osobná otázka – čo pán Bugár robí Vaša pani manželka, keď jej poviete, že buď idete do divadla, alebo na romantickú večeru? Tipujem, že sa oblečie do športového a ide si zabehať. Lebo ako Vaša najbližšia osoba Vás dobre pozná a vie, že keď jej ponúknete 2 možnosti, tak vlastne ich nemyslíte vážne a platí ta tretia.. Prepáčte, ale inak si neviem vysvetliť Váš obrat od pondelka do stredy. V pondelok ste hrdo a sebavedome vyhlásili, že buď sa v koalícii dohodnete na predčasných voľbách, alebo vystúpite z koalície. Dnes o 19.00 krátke vystúpenie na Úrade vlády, v ktorom najprv pochválite pána premiéra za jeho rozhodnutie a následne predvediete na svoj vek úctyhodné salto a s vážnou tvárou sa nám pokúšate vysvetliť, že toto je to najlepšie rozhodnutie v záujme zachovania stability, bla-bla-bla. Zaujala ma ešte jedna Vaša myšlienka – keď ste v tretej osobe hovorili o tom, ako tu niekto vyvoláva nepokoje. Budem sa opakovať, ale keby sa po vražde Jána Kuciaka nevyplavili všetky tie informácie o prepojení talianskej mafie až na Úrad vlády, tak si dovolím tvrdiť, že intenzita pobúrenia verejnosti a nepokojov by bola násobne nižšia a možno ani Kaliňák by dnes nemusel mať ďakovnú reč.. Avšak ten, ktorý má aktuálne nepokoje na svedomí stál dnes večer po Vašej pravej ruke, s ľavou rukou mierne vyťahanou od tých drahých hodiniek (ktoré mu samozrejme nezávidíme, lebo v našom soc-štáte už má každý občan takých minimálne dvojo..). Žiaľ, až na základe týchto odhalení sme si viacerí uvedomili, v akom morálnom bahne sa ako spoločnosť nachádzame a že takto si to ďalej nepredstavujeme. Chceme zmenu – neprotestujeme proti nízkym platom alebo dôchodkom, nejde nám o skrátenie pracovného času, alebo týždeň dovolenky navyše – bojujeme za  slušnosť, spravodlivosť, morálnu očistu spoločnosti. Otázka na Vás, pán Bugár – myslíte si, že so SMER-om vo vláde – aj keď Fico nebude premiér – má naša krajina šancu na morálnu obrodu? Myslíte si, že toto je cesta k zvýšeniu dôvery v štát a jeho predstaviteľov? Mali ste jedinečnú šancu zapísať sa do histórie ako ten, ktorý síce s dvojročným fázovým posunom, ale predsa len svojou principiálnosťou dopomohol k ukončenie vlády bezhraničnej arogancie, nemorálnosti a mafie.. Namiesto toho ste opäť uhol, stiahol chvost a „v záujme stability“ pokračujete s Ficom (áno, s Ficom – sám najlepšie viete, kto bude naďalej ťahať nitky) ďalej. Škoda, Vaša smutná obrátka znamená, že čakanie na charakter pokračuje. U Vás, pán Bugár ho už nečakám..

Na záver budem trochu osobný – môj nebohý dedo s Vami pár rokov pracoval, poznal Vás. Pri hodnotení politickej situácie už za Mečiara o Vás hovoril „…Martin, tušim jediný z tých politikov, ktorý za niečo stojí je ten Bugár…“ A nebolo to vôbec národnostné, dedo bol rodák z Myjavy.. Dnes, žiaľ viem, ako veľmi sa vo Vás mýlil.

Priatelia, pre nás ostatných z dnešnej tragikomickej frašky vyplýva, že na politikov sa v našom snažení o zmenu spoliehať nemôžeme. Hovorí sa, že krajina má takú vládu, akú si zaslúži – nemám pocit, že my ako spoločnosť, by sme boli až takí bezcharakterní, ako sú tí hore.. Ak chceme zmenu, tak si ju musíme zaslúžiť a vybojovať sami. Slušnými a pokojnými masovými protestami, tlakom cez námestia, tým že budeme trvať na našich požiadavkách.

Teraz najčítanejšie