Denník N

Špinavé protislovenské prostitútky a Áruló

Pred rokom a pol premiér tohto štátu povedal na adresu novinárov, že sú špinavé, protislovenské prostitútky. Vtedy ani len netušil, že presne rovnaké pomenovanie bude platiť, ale teraz už naozaj, na jeho adresu a na adresu súčasnej vlády.

„Kto do teba kameňom, ty do neho dvoma kameňmi“, povedal presne pred rokom Fico na sneme ČSSD. Dnes už azda nikto nepochybuje, že sa týmto heslom skutočne riadi. Už pred vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, Martiny Kušnírovej, bola atmosféra na Slovensku poriadne vybičovaná. Každý štvrtý Slovák by rád nahradil demokraciu diktatúrou a len chabých 26% je spokojných so súčasným stavom demokracie na Slovensku.

Tento veľký prieskum o demokracii bol vykonaný na konci roka 2016, teda po veľkej zrade na voličoch. O to viac zarážajúci je fakt, že v roku 2015, až 43% obyvateľov Slovenska, považovalo kvalitu demokracie za lepšiu (oproti tomu len 19% si myslí opak).

O rok na to, prišla Transparency International s ďalším veľkým prieskumom, tentoraz o polícii. Čísla boli ešte hrozivejšie. Polícii na Slovensku nedôveruje 53% občanov, čo je najviac v EÚ. „V Európe je na tom horšie len násilím zmietané Macedónsko“, ďalší jasný ukazovateľ bezútešného stavu na Slovensku.

Chýbajúca sebareflexia

Ak sme si naivne mysleli, že tieto ukazovatele budú dôvodom na vládnu sebareflexiu,  a že povedú minimálne k odvolaniu policajného šéfa Tibora Gašpara a (ešte stále) ministra vnútra Kaliňáka, mýlili sme sa. Ak sme si naivne mysleli, že istým dôvodom na sebareflexiu u (už bývalého) premiéra, bude jeho upadajúca dôveryhodnosť, keď sa umiestnil za všetkými 3, demokratickými lídrami opozície, mýlili sme sa. Ak sme si mysleli, že kauza Bašternák, predražené CT prístroje, predražené CT prístroje part 2, či obludná eurofondová kauza, budú dôvodom na vyvodenie zodpovednosti, mýlili sme sa. Na miesto toho, prišli klamstvá, klamstváklamstvá.

Za kauzu, ktorá snáď ani na Slovensku nemá obdoby a do ktorých podmienok zasahoval už v minulom volebnom období vládny Smer, naozaj nebola vyvodená relevantná zodpovednosť. Kauza, o ktorej písal aj statočný Ján Kuciak, keď analyzoval všetky dostupné zmluvy, ktoré sa týkali prvej eurofondovej výzvy v hodnote 300 miliónov eur. 300 miliónov eur, ktoré mali ísť na špičkovú vedu a výskum. 300 miliónov eur, ktoré mali Slovensko posunúť dopredu. Ktoré mali výrazne pomôcť slovenskej vede a slovenskému školstvu. 300 miliónov eur, ktoré sme dostali od Európskej komisie, ktorej spolu s médiami, opozičnou prácou a odvážnymi rektormi vďačíme za to, že tieto peniaze už nie sú vo vačkoch zlodejov s prepojeniami na vládne strany.

Foto – Aktuality

A to radšej ani nepíšem o výraznom posilnení subjektívnych faktorov, ktoré rozhodovali o pridelení eurofondov, o nekompetentnosti hodnotiacich, či schránkových firmách, ktoré nikdy vedu a výskum nerobili, no peniaze dostali. Nič z toho nebolo dôvodom na sebareflexiu vlády. Síce v tomto období na média a opozíciu neštekali a neútočili ako zdivočené psy, no vydržali. Vydržali so sklonenými hlavami, v miernej hanbe (aspoň dúfam) a o pár týždňov opäť vyrazili do útoku. Odvolali ministra školstva Plavčana, z ktorého sa smial celý internet a karavána pokračovala ďalej.

Aj my sme im to dovolili

Všetci sme s údivom pozerali ako v 20-miliónovom Rumunsku vyšlo v jednu nedeľu pre korupciu do ulíc pol milióna obyvateľov. Nechápali sme, ako je to možné. A to pritom na naše pomery ani nešlo o nič závažné. Po obludných skutočnostiach, ktoré vyšli na povrch po eurfondovej kauze, sme však masovo do ulíc nevyšli. Prečo? Začať treba sebakritikou. A teda, môžem sa hanbiť. Môžem sa hanbiť, že som nebol na protikorupčných protestoch a že môj hnev voči týmto svinstvám trval maximálne pár dní „pri pive s kamošmi“ a „pri čipsoch“ za počítačom. Až obludné skutočnosti, spojené s dvojnásobnou vraždou, vo mne – a vo veľkom množstve Slovákov – vyvolali zmenu, ktorá nás vyliala do ulíc.

Róbert Kotleba, Kapitán a Áruló

Mnohí z tých, ktorí politiku sledujú len sporadicky, alebo z tých, ktorí politiku začali intenzívnejšie sledovať až nedávno, boli šokovaní a zhrození, keď Fico vytiahol „Sorošovskú kartu“. Obľúbenú kartu krajnej pravice o sprisahaní zo zahraničia, zahral Fico tým, že explicitne povedal, že prezidentov prejav bol písaní v zahraničí a protestujúci sú tiež prepojení na akési „temné sily“ – kauza odznačiky.

Pre tých, ktorí sledujú politiku už dlhšie, to ale zasa až také prekvapenie nebolo (odhliadnuc od populistického jadra, na ktoré mu skočili aj mnohí slušní ľudia). Ficove využívanie strachu a nenávisti počas predvolebnej kampane, kedy všetkých ubezpečil, že Slovensko si bude vyberať utečencov na základe náboženstva, že „monitorujeme každého jedného moslima“ na území Slovenska, či keď tvrdil, že sme údajne z migrantov urobili akýsi chránený druh. Podobnosť s dehumanizáciou, typickou pre neonacistov, je – samozrejme – čisto náhodná.

Na začiatku tohto roka sa populistický premiér, opäť pripomenul svojimi hanebnými výrokmi a Slovensku urobil medzinárodnú hanbu, keď vyhlásil, že vraj turisti sem chodia, lebo nie sú otravovaní moslimami.

Samozrejme, vláda s takýmto premiérom by nemohla vzniknúť bez podpory Andreja Danka a Bélu Bugára (kapitán a zradca – po maďarsky Áruló). Prvý menovaný, ktorý spolu so svojou rodinou sprivatizoval podnik Lesostav Revúca. Firma, ktorá mala podľa potvrdení z Fondu národného majetku imanie 61 miliónov korún a rodina A.Danka ju kúpila za 10. V roku 1999 z nej vytiahli 52 miliónov , pán kapitán si dal do vlastnej firmy skromných 1,5 milióna a firma krachla. Business as ussual.

Všetko mohlo byť inak – musíme ísť znova do ulíc!

Zdalo sa, že inšpirujúce protesty, na ktorých sa na Slovensku a v zahraničí zúčastnilo 100 – 150-tisíc ľudí a len v hl.meste ich prišlo vyše 50-tisíc, priniesli svoje ovocie. Kaliňák oznámil svoje odstúpenie a po zdĺhavej pondelkovej rade, oznámil Béla Bugár, že buď budú predčasné voľby, alebo z vlády odídu. Žiaľ, nebol by to Béla, keby si o 2 dni neprotirečil. Môžeme len hádať, či o vykrúcaní sa Bélu Bugára rozhodlo to, že Most je zodpovedný až za 46% eurofondov (vyše 7 miliard eur).

Práve teraz, keď píšem tieto písmena, premiér Fico podal úspešne demisiu u prezidenta SR a novým premiérom sa stal Peter Pellegrini, podpredseda strany Smer-SD. Ten Pellegrini, ktorý v nedeľňajšej diskusii hádzal špinu na opozíciu a iných, ten Pellegrini, ktorý zosmiešnil minútu ticha v EP za zavraždených mladých ľudí, či ten Pellegrini, ktorý odpinkal Manfreda Webera, šéfa ľudovcov v EP, že je opozičný fanúšik a použil legendárnu slotovskú vetu – „Pán Boh nech ochraňuje Slovensko, keď sa opozícia dostane k moci“.

„Moja úloha bude držať chrbát novému predsedovi vlády“, povedal dnes Fico, na adresu nového premiéra. Ak z toho implicitne vyplýva, že ho bude držať aj za inú časť tela, tak „Pán Boh nech ochraňuje Slovensko“.

Kto je teda skutočnou protislovenskou prostitútkou? Novinári, ktorí si statočne plnia svoju prácu pri odhaľovaní korupčných káuz a prepojení politikov na oligarchiu a mafiánov? Alebo je tou pomyselnou protislovenskou prostitútkou, predseda vlády, ktorý mal v úzkom tíme ľudí, ktorí mali firmy a blízke vzťahy s talianskou mafiou, ktorý tu už roky primitívne útočí na opozíciu, médiá a vlastne kohokoľvek, kto si ho dovolí kritizovať? Alebo je ňou celá vláda, ktorá kryje všetky korupčné kauzy, prepojenia na mafiu a krajne pravicovú rétoriku premiéra?

Neviem. Odpovedzte si sami. Ale jedno je isté. Ak neprídeme opäť vo veľkom množstve zajtra do ulíc, premiér bude ešte arogantnejší a vláda bude, naopak, pokojná. Nedovoľme im to, nedovoľme im definitívne ukradnúť naše krásne Slovensko! Poďme v piatok do ulíc!

Teraz najčítanejšie

Tarek Yacoob

Som študentom politológie na bakalárskom stupni na Univerzite Komenského v Bratislave. Zaujímam sa o spoločenské a politické dianie a udalosti posledných dní ma nenechávajú chladným.