Denník N

Donovi Quijotovi môžu pozorumieť aj deti

Jeho príbeh má na celom svete toľko podôb, prepisov a interpretácií, že sa natíska otázka – načo ďalšia? Od momentu, kedy Don Quijote osedlal Rocinantu prešlo vyše 400 rokov a hoci sa na ich príbehu nezmenilo nič, menia sa čitatelia. Originál prenechajme teraz dospelým fajnšmekrom a pozrime sa, či má zmysel ponúkať Cervantesove prerozprávané dobrodružstvá deťom.

Don Quijote je mimoriadne tvárna postava. Autori na ňom dokážu vykresliť veľkú a tragickú filozofiu života, márnosti a túžby. Dá sa ale z neho poskladať aj komédia. Alebo rozprávka. V novej knihe v podaní Vladimíra Hulpacha sa z neho zase stáva nevšedný patrón, trochu historicky presný, trochu skrátený, trochu moderný, najmä svojou rečou. Nie je to všedná detská kniha. Nesnaží sa votrieť do pozornosti čitateľov tým, že sa im bude prispôsobovať dejom. Stále je to Don Quijote so všetkým, čo k nemu patrí: s bláznovstvom, o ktorom sa nedá jednoznačne povedať, kto ním vlastne trpí. Či je bláznom on, Don Quijote, alebo my všetci ostatní.

Kniha Príbehy Dona Quijota postupuje podľa originálu, ale ponúka deťom tému v znesiteľnom spracovaní, bez rozvíjania pasáží, ktoré by ich mohli odradiť. Príbehy sú okresané na číry dej a postavy v nich horlivo komunikujú v priamej reči, aby sme nemrzli na mieste. Stále sme v stredoveku a niektoré pasáže budú pre čitateľov vo veku od cca 10 – 12 rokov výzvou. V záplave dobrodružných fantasy príbehov je Don Quijote zemitejším hrdinom bez nadprirodzených schopností a nemožno ani povedať, žeby mali jednotlivé kapitoly ambíciu deti rozosmiať. Sú však plné takých úvah, myšlienok a dialógov, ktoré zaručene v žiadnej inej knihe nenájdu. Vladimír Hulpach pritom nevynecháva ani scény a udalosti spojené s láskou – či už úprimnou alebo v iných podobách, všetko ostáva v presne určených hraniciach cieľovej vekovky.

Klenotom z tejto knihy robí nielen téma svojim spracovaním pre detského čitateľa, ale aj ilustrátor. Dušan Kállay pomerne bohato obdaroval Príbehy Dona Quijota svojimi ilustráciami. Niektoré sú menšie, viacero ich je plnostránkových. Sú vždy veselo farebné, vždy je na nich plno ľudí v akcii, vždy pri ďalšom pohľade na nich nájdete niečo nové.

Oceňujem záverečný príhovor autora k životu Cervantesa. Obsahuje okrem faktov aj dnes taký obľúbený infotainment, ktorý má veľkú šancu v takomto podaní pritiahnuť deti k literatúre a histórii.

Deti by mali Dona Quijota spoznať aj preto, že:

  • nič nenahradí originálny kontext boja s veternými mlynmi, zapamätajú si to na celý život
  • stretnú výnimočného hrdinu, ktorý im ukáže, že aj keď nie sme vždy schopní ovládať to, čo sa nám deje, môžeme ovplyvniť, ako to budeme vnímať
  • donquijotovská téma patrí k všeobecnému rozhľadu, odvoláva sa na ňu množstvo autorov a osobností z iných sfér, niet preto nad osobnú skúsenosť s textom

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Buvik.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Teraz najčítanejšie