Depresia na predaj

Už dávno tu mal byť, jeduje sa Jana a pozerá na hodiny. Keby prišla o niekoľko minút neskôr, nedivila by sa, ale dala si záležať. Rozkašle sa, cíti cigaretový dym, určite niekto v jej blízkosti fajčí, pootočí hlavu a kontroluje situáciu. Samozrejme, postáva presne pod piktogramom, ktorý hovorí, že na tomto mieste sa nefajčí. Vysoký štíhly chlapík so šedivou briadkou, očividne mu chutí, pozerá po ňom, snaží sa o škaredý pohľad, aby pochopil. Ani náhodou, jeho sebavedomie je neotrasiteľné, poťahuje z cigaretky a vyfukuje obláčiky dymu. Chce sa jej minimálne niečo povedať, ak nie začať rovno kričať, ale odkedy sa stretla s agresívnym jedincom, ubrala na intenzite.

Najedovaná zaujme stanovisko opodiaľ, keby sa aspoň autobus konečne ukázal, ľudí je tu ako maku. V diaľke vidí čosi červené, nie, toto číslo jej nepomôže, jeho trasa je pre ňu nepoužiteľná. Aj trolejbus sa tu objavil, len  jej spoj sa ešte neukázal, roztvorí kabelku, pozrie na hodiny mobilného telefónu a zúrivo ho vhodí naspäť. No nie, určite príde neskoro a to mala pri odchode z domu dobrú náladu.

Konečne, toto by mal byť ten jej, dvere sa otvoria, pohyb más začína, keby sa dostala aspoň o kúsok vyššie, povedala by niečo z duše vodičovi. Ale aj táto možnosť odpadla, stojí na jednej nohe a do chrbta ju tlačia zatvárajúce sa dvere, no to je cestovanie. Celú cestu absolvovala takmer v rovnakých podmienkach, pri troche skromnosti je to lepšie, ako zostať za zatvorenými dverami, boli aj takí a nebolo ich málo.

Rýchlo vletí do budovy, na schodisku je veľký pohyb, všetci sa ponáhľajú, ich cesty sa križujú. Známe tváre nevidí, možno sú už všetci tu, len ona je za neporiadnu. Zadychčaná zdoláva predposledné poschodie, podľa kabátu by to mohla byť Zuzka, osloví ju, chce nadviazať kontakt. Reaguje, mierne pootočila hlavu, poteší sa. „Ahoj,“ zdraví ju s úsmevom v tvári, všetky zlé myšlienky, ktoré ju sprevádzali cestou nechala na ulici, nechce  ich nosiť so sebou. Pozdrav je opätovaný, ale nič viac, tvár zachmúrená, pohľad bez štipky mimiky, nepríjemný. Hm, nemala ju ani osloviť, jej depresívna tvár človeku navodzuje zlú náladu, akoby na neho preskočila cudzia depresia. Jana nechápe, ako môžu byť niektorí ľudia takí negatívni, a pritom je to mladá žena. No nič, s vyplazeným jazykom vybehne posledné schody a vojde do triedy, lektorka už vysvetľuje.