Vyprázdnená Koncepcia boja proti hybridným hrozbám –

Koncepcia začína dôležitým zhrnutím zmeny bezpečnostnej situácie v posledných rokoch a z toho vyplývajúcimi novými hrozbami:“Bezpečnostné prostredie v Európe prešlo za posledných niekoľko rokov zásadnými zmenami a ich výsledkom je zmena už známych konvenčných hrozieb, ktoré získali v dôsledku rozvoja technológií úplne novú dimenziu a zvýšila sa ich intenzita. Konvenčný vojenský konflikt má v súčasnosti podstatne vyššie politické, finančné, ľudské a morálne náklady a preto sa čoraz viac štátnych a neštátnych aktérov spolieha na nevojenské prostriedky tak, aby nemuseli formálne vyhlásiť vojnu. Paralelným použitím nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných metód (napr. nepriateľská propaganda, podpora extrémizmu, využívanie národnostných alebo náboženských komunít nespokojných s ich postavením v spoločnosti, podpora kriminálnych aktivít, útoky na kritickú infraštruktúru) môžu destabilizovať spoločnosť cieľových štátov a oslabiť ich tak, aby boli ľahšie ovplyvniteľné alebo v krajnom prípade aj menej odolné voči použitiu konvenčnej vojenskej sily.„

Nejde tu o nejaké nové alebo originálne myšlienky – ide tu skôr o opakovanie toho, o čom sa diskutuje na európskej úrovni, ako aj na „severoatlantickej úrovni“ už dlhší čas a v podstate rovnakým jazykom. Dokonca ako pravdepodobne prvý už pred piatimi rokmi prišiel s týmito myšlienkami náčelník generálneho štábu ruskej armády Vasilij Gerasimov. V podstate slovenská vláda reaguje s oneskorením niekoľkých rokov na to, čo sama označuje za zásadnú zmenu bezpečnostného prostedia. Nielenže naše reakcie sú oneskorené, ale sú aj málo originálne a dokonca nedostatočné.

K pomalosti vládnej reakcie: Návrh Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám bol vypracovaný na základe uznesenia Bezpečnostnej rady SR č. 538/2017 zo dňa 17. mája 2017. Na medzirezortné pripomienkovanie bol predložený začiatkom marca 2018. Čiže takmer rok trvalo vypracovanie jednoduchej, v podstate vágnej koncepcie. Na porovnanie, toľko kritizované EÚ (a NATO) byrokratické, resp. vojenské štruktúry, prijali koncepčné materiály na túto tému už v rokoch  2016-2017 („Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám – reakcia EÚ“ (JOIN(2016) 18 final) zo 6. 4. 2016 a „Spoločné oznámenie o implementácii Spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám – reakcia EÚ“ (J01N(2017) 30 final) z 19. 7. 2017, „Spoločná deklarácia prezidenta Európskej rady, predsedu Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO“ podpísaná 8. 7. 2016 na samite EÚ-NATO vo Varšave a „Vyhlásenie o implementácii Spoločnej deklarácie prezidenta Európskej rady, predsedu Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO“ zo 6. 12.2016.), nehovoriac už o aktívnych inštitucionálnych protiopatreniach (napr. East StratCom Task Force, ktorý vznikol už v marci 2015, NATO StratCom COE zo začiatku roka 2017, Hybrid CoE, z konca roka 2017, atď). Iste, aj my sme súčasťou EÚ a NATO, takže môžeme sa k týmto dokumentom hlásiť…

Slovenská stratégia ani slovom nespomína nejaké štruktúrované inštitucionálne a najmä konkrétne preventívne opatrenia, ktorých návrhov medzitým pribudlo neúrekom (pozri moje dva predchádzajúce blogy na túto tému, ale aj napr. aktuálne odporúčania Expertnej skupiny EÚ, prípadne odporúčania nového výskumného projektu vo vzťahu k médiam verejnej služby a k mediálnej výchove/gramotnosti. Slovenská vládna stratégia sa v podstate obmedzuje na “ .. nastavenie mechanizmu výmeny informácií a kooperácie pri …vyhodnocovaní hybridných hrozieb…“ Nezainteresovaný človek by si myslel, že takáto výmena informácií by mala byť štandardom…. Koncepcia odôvodňuje svoje limitované ciele:

 a) variabilitou hybridných hrozieb

b) stanovenie rozsahu pôsobnosti takejto inštitúcie ohraničeným rámcom by tiež nebolo adekvátne.

Aby bolo jasné, netvrdím, že potrebujeme vytvoriť nejaký národný „stratcom“. Podľa predložených dokumentov nakoniec niečo také už existuje: „Národné kontaktné miesto pre hybridné hrozby, ktorého funkciu plní Situačné centrum Slovenskej republiky (ďalej len „SITCEN“).“ Zaujímavé je, že idea vzniku tohto centra vznikla uznesením vlády SR č. 325/2013 z 26. júna 2013 k Správe o bezpečnosti SR za rok 2012, teda polroka pred Gerasimovým článkom a pred následným rozšírením témy fake news a hoaxes. Inšpiráciou vzniku slovenského Situačného centra bolo pravdepodobne the EU Intelligence Analysis Centre (EU INTCEN), v rámci neho je  EU Hybrid Fusion Cell– alebo do roku 2012 pod názvom the EU Situation Centre (EU SITCEN). Okrem toho existuje od roku The Emergency Response Coordination Centre (ERCC), ktoré nahradilo predtým existujúce the Monitoring and Information Centre (MIC). Toto posledné teleso má na starosti rôzne katastrofy.

Na Slovensku máme aj Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC), ktoré plní úlohy národného kooperačného centra pre hybridné hrozby.

Ale tvrdím, že potrebujeme viac ako len výmenu informácií medzi štátnymi inštitúciami, alebo národné kontaktné či koordinačné centrum. Potrebujeme konkrétne opatrenia, niektoré jednoducho aplikované zo zahraničia, iné prispôsobené miestnym podmienkam, a ďalšie vyvinuté pre miestne podmienky. 

Predložený návrh koncepcie uvádza len:“Tam kde to bude účelné, zapoja štátne orgány do edukatívnych podujatí aj akademickú obec, súkromný sektor a subjekty občianskej spoločnosti.“

Toto má byť koncepcia boja proti hybridným hrozbám?

Záver návrhu koncepcie uvádza: „Naliehavosť riešenia problematiky hybridných hrozieb ovplyvňujúcich bezpečnostné prostredie SR si vyžaduje okrem nastavenia možností adekvátnej reakcie na elimináciu ich prejavov aj účinnú prevenciu. Cieľom koncepcie je zvýšiť povedomie spoločnosti o možnostiach výskytu prejavov hybridných hrozieb a vytvoriť základ pre organizačno-inštitucionálne nastavenie identifikácie aktivít a informačných tokov ako reakcie na analýzu incidentov, ktoré môžu viesť k hybridným hrozbám.“

Ako konkrétne chce koncepcia, resp. vláda riešiť „zvýšenie povedomia spoločnosti“?

Z koncepcie sa nič konkrétne nedozvieme…

V návrhu Uznesenia vlády k tomuto dokumentu sa uvádzajú nasledovné opatrenia, určené (aspoň na vedomie) špecifikovaným štátnym a iným orgánom – napr. generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska, generálny riaditeľ Tlačovej agentúry SR:

a) Zabezpečiť vo svojej pôsobnosti vyhodnocovanie informácií v súlade s koncepciou

b) Novelizovať Štatút Situačného centra SR v súlade s koncepciou

c) Pri vyhodnocovaní informácií o bezpečnostných rizikách v rámci svojej pôsobnosti postupovať v súlade s koncepciou.

Netvrdím, že tu existuje nejaká vážna bezprostredná hrozba zo strany šíriteľov fake news. Iste, je to aktuálna téma, ale vplyv fake news je, v normálnych podmienkach a v stabilnej a mediálne gramotnej spoločnosti, skôr malý. Ako ale vidíme práve v týchto dňoch, stabilita môže skončiť v priebehu pár dní, a mediálna gramotnosť našich občanov nie je, obávam sa, veľmi vysoká.  Návrh koncepcie boja proti hybridným hrozbám (iste, nejde len o fake news), pritom je z hľadiska prevencie dosť chabý – skoro nulový.

V Predkladacej správe sa píše:“Návrh koncepcie ……..prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním“ Tak sa pýtam, prečo k tomuto „vyprázdnenému“ návrhu neprispeli kritickými pripomienkami ministerstvá vnútra, školstva a kultúry (a ich rôzne výskumné a koncepčné pracoviská)? Naozaj sú spokojné s týmto prázdnym koncepčným návrhom z hľadiska prevencie?

Aby som len nekritizoval, informujem, že náš malý medzinárodný výskumný tím v rámci projektu COMPACT v súčasnosti  urýchlene pracuje na štúdii, ktorá porovnáva možnosti existujúcich a vyvíjaných nástrojov na báze umelej inteligencie v boji proti falošným správam.  Prvé komparatívne výsledky by sme mali mať už koncom mája. Ide o originálny výskum aj vo svetovom porovnaní. Pokúšali sme sa zahrnúť do našej pracovnej skupiny aj slovenských expertov na umelú inteligenciu (AI), ale zdá sa, že na Slovensku sa nikto takto úzko zameranej téme nevenuje. Netvrdíme, že vyriešime problém fake news, ale aspoň zistíme, ktoré nástroje AI sú funkčné, v ktorých oblastiach a do akej miery, a kam sa vývoj môže posunúť a asi do akého časového rámca.

Mimochodom, na vládny koncepčný materiál upozornil konzervatívny poslanec Ondrej Dostál, ktorý si neodpustil oprávenú ironickú poznámku. Tu si prečítajte akú….Aj keď, niekto by mohol mať po prečítaní týchto vládnych materiálov naozaj dojem, že sa už prejavili spomínané hybridné hrozby – tak ako sú potenciálne veľmi široko definované…To je skryté riziko takýchto materiálov alebo úvah…