Denník N

Môže slušnosť rozdeliť Slovensko?

Slovensko je aj mojou krajinou. Aj mne záleží na tom, aby sme žili v otvorenej, slušnej a demokratickej krajine. Nechcem však slušnosť, ktorá Slovensko rozdelí. Referendum o predčasných voľbách vo mne vyvoláva hneď niekoľko otázok a pochybností. Viem, že aktuálna situácia, je veľmi zlá a chce to výraznú zmenu. Otázkou je kam nás táto zmena môže posunúť. Budeme viac demokratickou a európskou krajinou?

Pohľad z môjho okna, je dnes veľmi nepríjemný. A nielen preto, že už by som mohla tie okná umyť, ale z oblohy sa pomaly, veľmi nízko vlnia ťažké vodou nasiaknuté oblaky. Sedím tu v mojej malej, kuchyni a premýšľam nad všetkým možným. Počasie tam vonku vystihuje aj atmosféru v našej malej krajine. Dnes má byť demonštrácia za Slušné Slovensko aj tu u nás v Spišskej Novej Vsi. Hej, tu na východe, kde podľa Fica nič nie je. Bola som tam minulý týždeň, aj týždeň pred tým, na spomienkovom pochode za Jána a Martinu. Vraždy dvoch mladých ľudí mnou hlboko otriasli. Naozaj žijeme v takejto krajine? Hovorila som si a bez váhania som sa šla postaviť do zimy na námestie. Bol tam aj môj partner, aj moja mama. Nikomu z nás nie je jedno v akej krajine žijeme a považujeme za viac, ako potrebné postaviť sa za riadne vyšetrenie vrážd, za slobodu novinárskej obce, za demokraciu, za našu krajinu, za nás.
Dnes je to však o čosi iné. Verím, že organizátorkám a organizátorom týchto protestov ide o dobro našej krajiny. Teší ma, že občianska spoločnosť ožila a jasne hovorí, čo požaduje a ja s nimi aj súhlasím. V tejto chvíli, však už len z časti.

Dnes som zachytila informácie o zbieraní podpisov za vyvolanie referenda o predčasných voľbách. Nijako nespochybňujem právo na zber podpisov pod referendum. Majú sa však podpisovať na demonštráciách za slušné Slovensko. Tu sa mi preto zodvihlo obočie a zamyslela som sa. Rekonštrukcia vlády, ktorú nám včera hodil Fico, je pľuvancom do tvárí ľudí, demonštráciou moci Fica a Kaliňáka a určite nie je zárukou riadneho vyšetrenia vraždy Jána a Martiny. Som sklamaná a nahnevaná aj z piruety, ktorú predviedol Béla Bugár. Nehovorím však len o tom, že pristúpil na Ficov majstrovský ťah. Najväčšie sklamanie vo mne vyvolal odchod ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, aj keď jej asi rozumiem.

Akokoľvek nesúhlasím s touto trápnou a arogantnou mocenskou politikou Róberta Fica, neviem či chcem aby táto spoločnosť zažila ďalšie rozdelenie. Rozdelenie, aké nám môže priniesť referendum o predčasných voľbách a neskôr posilnenie extrémnych a populistických politikov a političiek. Som presvedčená, že ak sa budú potvrdzovať preferencie politických strán, aké sme mohli vidieť pred dvoma dňami, nestane sa Slovensko slušnou krajinou ani po predčasných voľbách. Aktuálne sa ukazuje, že okolo desiatich percent sa pohybujú, OĽaNO, Sme Rodina, fašisti, ale tiež môžeme očakávať návrat KDH a aktuálne minimálnu šancu pre Progresívne Slovensko dostať sa do parlamentu, ktoré sa zdá byť skutočne progresívnym hnutím a osobne doň vkladám veľké nádeje. Poviem otvorene, že takáto konštalácia by pre mnohé a mnohých z nás nielenže neznamenala posun k slušnému Slovensku, ale dali by sa očakávať kroky späť. Fico so svojou vládou odmietol ratifikáciu Istanbulského dohovoru, aj keď sa v minulosti hrdil jeho podpisom. Ukázal, že mu ide o preferencie a je mu ľahostajný osud žien, ktoré trpia domácim násilím. Upratal ich pod koberec, spolu s množstvom iných skupín obyvateľstva, ktorých tento štát nevidí, nechce vidieť a nerešpektuje. Čo by sa však dalo očakávať, ak by sa k moci dostala široká koalícia pravicových strán? Už teraz vidíme, že konzervatívni politici a političky by šli ešte ďalej a najradšej by stiahli podpis SR z Istanbulského Dohovoru. Videli sme exorcistu na župnom úrade, ale mnohí a mnohé z nás nezabudli ani na pokrivenie ústavy SR, ktorú presadil SMER-SD a KDH. V súčasnosti mi tiež nedá nespomenúť snahy KDH, ešte viac zhoršiť životy trans* ľudí na Slovensku, či dokonca znemožniť tranzície ľuďom v tejto krajine. O fašistoch a ich predstavách písať hádam nemusím.

V tejto situácii, sa zamýšľam nad tým, či podpisovaním petície za referendum o predčasných voľbách na týchto demonštráciách sa z nich nestávajú demonštrácie, za isté normatívne predstavy nejakej časti obyvateľstva aj preto, lebo dnes počúvam rečnenie ľudí na pódiu, ktorí už jedno referendum na Slovensku dosiahli a nebolo ničím iným, ako pošliapaním demokratických hodnôt a štvavou kampaňou proti gejom a lesbám. Proti občanom a občiankam tejto krajiny.

Ak sa dnes aj s mojim partnerom zúčastníme demonštrácie za slušné slovensko, postavíme sa tam za Martinu a Jána, za slobodu novinárskej obce, za demokratické a rešpektujúce Slovensko, za všetky občianky a občanov tejto krajiny. Preto, lebo nechceme aby sa zo Slovenska stalo miesto, kde ženy patria do kuchyne, kde prehliadame násilie páchané na ženách, kde niekto bude „núkať“ sterilizácie rómskym ženám a tváriť sa, že je to liberálne, kde budú rozhodovať o práve žien na interupciu, alebo nás dokonca trestať, ak sa pre ne rozhodneme, alebo kde štát bude rozhodovať o tom kým sme a koho máme milovať. Ak chceme mať naozaj slušné Slovensko, nesmie byť vylúčená z debát o našej krajine, žiadna zo skupín jej obyvateľstva. Žiadna.

Teraz najčítanejšie

Zara Kromková

V súčasnosti pôsobím, ako komunitná pracovníčka komunitného a poradenského centra pre LGBTI+ ľudí PRIZMA v Košiciach a tiež som členkou OZ TransFúzia, ktoré sa 10 rokov venuje zlepšovaniu situácie trans ľudí na Slovensku. Venujem sa najmä poradenstvu, pre trans ľudí, mediálnym výstupom a práci s LGBTI+ komunitou na východnom Slovensku. Mojou túžbou je rešpektujúca a otvorená spoločnosť, pre všetky skupiny jej obyvateľstva a prenesenie európskych hodnôt do slovenskej politiky.