Vydržíme!

Ostatný blog zo stredy 14/03 som venoval najmä Bélovi Bugárovi. Text som písal vtedy čerstvo ovplyvnený úžasom nad tým, ako Bugár v priamom prenose, zrejme cítiac plnú podporu od kamošov Fica a Danka, poprel sám seba ako aj rozhodnutie predsedníctva Mostu-Híd a oklamal nás všetkých. Ak v stredu Bugár argumentoval tým, že to v danej situácii považuje za najsprávnejšie riešenie a príspevok k stabilite v krajine, tak sa chcem dnes pána Bugára opýtať, ako hodnotí svoje rozhodnutie s odstupom 48 hodín, keď videl zábery z dnešných protestov po celom Slovensku. Tak čo, pán Bugár – dobré rozhodnutie? V priebehu týždňa odstúpil Kaliňák aj Fico, a napriek tomu dnes v Bratislave viac ľudí ako pred týždňom.. Tak čo, pán Bugár – naozaj dobré rozhodnutie? Vážne si myslíte, že to bol správny krok k ukľudneniu situácie? Alebo je Vám názor tisícov ľudí už naozaj úplne ukradnutý a rezignovali ste na to, ako si Vás budú ľudia pamätať? A možno sa nad tým všetkým usmievate s rovnako arogantným úškrnom, ako včera Fico, keď odovzdal demisiu prezidentovi Kiskovi, spokojný s tým, ako elegantne ste z krízy opäť vykorčuľovali a ,prepytujem za výraz, „vydrbali“ so všetkými krikľúňmi.. Od pozície počnúc (návrh na pondelkovú schôdzu s návrhom na vyslovenie nedôvery Ficovmu kabinetu už nedáva zmysel..), cez novinárov až po širokú verejnosť. Našli sme riešenie – aha, aká veľká obeta a múdre štátnické gesto, ide sa ďalej – v záujme stability.. Ale nie o Vás som chcel dnes písať, pán Bugár, Vy ste už dnes iba trápna figúrka a nestojíte mi za to, aby som v piatok večer apeloval na Váš „harakter“ – to skôr stretnem papagája v Antarktíde, ako náznak charakteru u Vás.. Je iba otázkou času, kedy navždy s hanbou a bez potlesku odídete do zabudnutia..

Bol som dnes na proteste v Bratislave. A to aj napriek tomu, že v novinách som pri rannej káve čítal názory niektorých politológov (pozdravujem p. Baránek), že protesty už nemajú zmysel, veď budeme mať novú vládu a politika by sa nemala robiť na námestiach. Som šťastný, že ľudia nerezignovali a prišlo nás dnes ešte viac ako pred týždňom. Lebo my nemáme novú vládu, je to stále tá istá zostava a nádej na zmenu štýlu politiky je preto nulová. My naše požiadavky nestupňujeme (ako som dnes tiež čítal v novinách..), od začiatku hovoríme o tom istom: chceme slušné Slovensko, spravodlivosť, konečne „odpich“ od morálneho dna a obnovu dôvery v štátne inštitúcie.  Vy páni Fico, Danko & Bugár tieto hodnoty žiaľ preukázateľne nezdieľate.. Ak do stredy existovala aspoň minimálna šanca, že sa proces zmeny podarí uskutočniť cez parlament (rozumej využijúc Bugárovu chrbtovú kosť – rontgen zo stredy definitívne potvrdil, že ju nemá..), tak jediná možnosť, ako si zmenu vynútiť je neustať v našej aktivite. Čiastkové resp. kompromisné riešenia typu, že napr. ministerstvo vnútra nesmie patriť pod SMER (komu by ho dali – Hrnkovi?) nie sú riešením. Rovnako si myslím, že je naivné sa spoliehať na morálku a svedomie min. 4 poslancov z vládnej koalície pri hlasovaní o dôvere novému kabinetu, že zahlasujú proti a vláda nezíska v NRSR podporu (to je rovnako pravdepodobné, ako čakať, že Danko vysloví súvetie bez aspoň jedného breptu..). Nie, priatelia, ak to s našou túžbou po zmene myslíme vážne, tak si ju musíme vybojovať sami. Tým, že budeme pokračovať v slušných a pokojných protestoch, že nás bude stále viac, tým že náš tlak bude ešte silnejší a účinnejší. Dovolím si navrhnúť nasledovný postup:

1. Dnes Pellegrini odštartoval sériu rokovaní o zostavení a podpore novej vlády, pričom nie je ešte presne daný termín, kedy nový kabinet požiada NRSR o vyslovenie dôvery. V každom prípade, ak do piatku 23/03 nevráti Pellegrini prezidentovi poverenie naspäť, tak na najbližšom proteste stupňujme náš tlak (stále samozrejme v intenciách pokojného a slušného protestu) a vyhlásme generálny štrajk (napr. štvrtok 29/03). Dnes túto formu spomenul na proteste jeden z rečníkov, zdá sa mi ako naozaj vhodná a účinná na stupňovanie nášho tlaku (tie dlažobné kocky pred Úradom vlády nechajme, prosím, v kríčkoch, má to tam odložená istá pani na záhradku..). Ak by náhodou nový kabinet do spomínaného termínu 23/03 už aj stihol požiadať NRSR o vyslovenie dôvery a získal by ju, tak našou povinnosťou je žiadať okamžitú demisiu novej Pellegriniho vlády. (Nie, pán Baránek – toto nie je cesta k anarchii, ale cesta k morálnej očiste spoločnosti, cesta k zmene..).
2. Riadením krajiny by až do termínu predčasných parlamentných volieb poveril prezident „úradnícku“ vládu. Ak nám ide v prvom rade o zmenu štýlu riadenia krajiny a návrat slušnosti a spravodlivosti, tak dočasná vláda by mala byť prednostne zostavená z charakterných, dôveryhodných a morálne nespochybniteľných ľudí. Bolo by úžasné, pán prezident Kiska, keby sa Vám podarilo osloviť a získať pre dobro veci aj ľudí mimo súčasnú aktívnu politiku – osobnosti typu Radičová, Bezák, Šimečka a pod. A ak by aj po predčasných voľbách nastala patová situácia (ostatný prieskum Focus to tak naznačuje – Kotleba drží dôležitý kontrolný balík 10%), tak by boli vyhlásené nové parlamentné voľby a dočasná úradnícka vláda by fungovala ďalej. Nie je to nič mimoriadne, stáva sa aj vo vyspelejších krajinách.. Ak by takto mala vyzerať nestabilita, pán Fico (napr. s vyššie menovanými osobnosťami v dočasnej vláde), tak by som si tú nestabilitu asi aj celkom užíval.. Rozhodne viac, ako Vašu arogantnú a bezhodnotovú stabilitu.
3. Ako dnes vyzvala v Bratislave pani Zuzana Krónerová – na najbližší protest prosím zavolajme, zoberme, pozvime ešte viac svojich priateľov, známych, kolegov, spolužiakov, atď. Nech je nás ešte viac, nech je naša sila ešte väčšia. Je úžasné vidieť a cítiť na námestí toľko odhodlania, túžby po zmene, nádeje a pozitívnej energie. Pri speve hymny na záver zhromaždenia mi behali po tele zimomriavky. Btw, toto je lekcia aj pre Vás, pán Danko – ako sa buduje vlastenectvo (a nemusíte pri tom ani bozkávať žiadne výložky, ponožky a pod.).

Priatelia, dnes som mal z meetingu v Bratislave veľmi dobrý pocit. Napriek tomu, že politici svojimi dohodami a hrami v zákulisí opovrhujú našou jasne formulovanou požiadavkou na zmenu, tak účasť na dnešnom zhromaždení mi dodala vieru, že naše snaženie má reálnu šancu na úspech. Musíme vydržať, musí nás byť ešte viac.. Sme na pol ceste, všetci sme už do toho investovali kus energie (už len tým, že v piatok poobede ochotne a radi prídeme na námestie – osobne som zvykol v piatok po práci zaliezť do postele a drobátko si pospať..), bola by veľká škoda, keby sme to teraz vzdali. Bolo by to asi tak, ako keď chlapec dlhý čas túži po nejakej babe, tá mu nakoniec otvorí dvere a on cukne a zaradí spiatočku.. My našou aktivitou otvárame dvere, ktorou smerom von do zabudnutia môžu odísť Fico & spol. a opačným smerom, smerom dnu sa môžu opäť vrátiť hodnoty ako slušnosť, spravodlivosť, tolerancia a úcta. Skúsme, prosím vydržať.