Nedáme sa opiť rožkom, kričíme: „NESTAČÍ“

(Upozornenie: oslovenia typu “pán” sú ironické, ani jeden z týchto ľudských hyen si nezaslúži slušný prejav)

Na začiatok by som chcela veľmi poďakovať slovenskému národu, ktorý aj napriek dažďu vyšiel do ulíc a prejavil svoj nesúhlas s tým, čo sa v tejto krajine v posledných dňoch deje. Som hrdá na to, že patrím medzi vás, medzi slušných ľudí bojujúcich za slušné Slovensko. To čo sme dnes ukázali v uliciach bol výsledok stupňovaného hnevu v našich žilách, ktorý ste páni politici rozprúdili vy..

Pán Kaliňák. To, že ste odišli je pekné, zabudli ste však na to,že čas na odchod s právom držať hlavu hore ste dávno premeškali. Tým, že ste odišli ste sa nestali hrdinom, stali ste sa zbabelcom, ktorý si až príliš oneskorene uvedomil, že by sa patrilo vypadnúť aj so svojimi nakradnutými miliónmi do „ústrania.“ 

Pán Bugár. Vy ste sa za živa ukrižovali a pochovali. Doslova. Všetci ľudia, ktorí vystáli hodiny v tých mrazoch a kričali za spravodlivosť, za novú šancu a slušnosť vám verili. Verili, že spravíte správny krok pre ľudí a nie pre bankové účty oligarchov, ktorí vás ovládajú. Sklamali ste. Zradili ste nás. Zobrali ste nám možnosť vám veriť aj to, že vôbec dýchate. Vy ste nás obrali o ten posledný krok k nádeji o slušné Slovensko. Jediné, čo vám však nevyšlo je, že ste nevyhrali, lebo my bojujeme ďalej a my si tú krajinu bez vás vybojujeme. Či sa vám to páči, alebo nie.

Pán Fico, minule som písala, že ste skončili. Teoreticky je to pravda. Prišli ste o ten váš všemocný titul, ktorým ste si hladili ego. Vieme, zriekli ste sa ho suverénne bez záujmu ulice. Smutné však je, že vy ste neskončili, vy ste neodišli, vy ste sa len arogantne vysmiali rodinám, tým užialeným matkám Janka a Martinky, ľuďom v uliciach a prezidentovi surovo do ksichtu. Bez hanby, bez rešpektu, bez masky, ktorú ste už nezvládli ďalej udržať. Vy ste ľudsky padli na úplné dno. Vy ste priamo v prenose ukázali svoje zlyhanie zahalené v špinavom kabáte, ktorým bola vaša tvár.

Pán Pellegrinni. A vy ste si na seba uviazali veľmi úzku slučku. Ak ste si to ešte neuvedomili, vy ste sa stali bábkou, šachovým panáčikom, ktorého budúcnosťou je plniť rozkazy vojaka vo výslužbe (Fica). Gratulujem k vašej novej pozícii, momentálne ste stratili svoju svojprávnosť.

Viete.. Z vás všetkých menovaných a z mnohých ďalších mi je zle. Tak veľmi som verila, že možno sa tam niekde odkryje štipka svedomia, štipka sebazaprenia, hranici, kedy buchnete do stola a poviete „dosť!“  Vy ste, ale tú moju naivnú dôveru, a trúfam si povedať, že aj dôveru mnohých ďalších ľudí zakopali už navždy hlboko do zeme. Vy ste ukázali, že nie ste hodní tejto krajiny. Pochopte, že nám nestačí zalepiť ústa zmenou figúrok. Vy ste nás nepochopili. Vy ste si z tohto štátu spravili baňu na čerpanie euro-fondov, dotovanie sponzorov, oligarchov a svojich ľudí.

 My nie sme sprostí, slepí a už sme prestali byť tým naivným národom, ktorý vám roky ustupoval. Tí ľudia, ktorí mrznú, moknú, strácajú hlas, volajú po konci celej vlády, nielen výmenou za bábky na špagátiku, po konci zasadených skorumpovaných štruktúr s vašimi chápadlami, vy ste nakazili celý systém od základov, vy ste nám zobrali domov, my si ho chceme len zobrať späť. Chceme až tak veľa? Vybojovať a vziať si krajšiu krajina, v ktorej budeme môcť žiť bez strachu, slušne a šťastne? My chceme to, na čo máme právo.

Milí schizofrenici, ktorí ste uverili svojim klamstvám, chcem vás ubezpečiť, že predsa len na tom pustom východe Slovenska niečo je. Dnes som sa o tom presvedčila v Košiciach, kde nebo plakalo s nami, za spravodlivosť. Sú tam ľudia. Ľudia, pre ktorých vy už politicky a ľudsky nemáte hodnotu. Ľudia, ktorí vás volili. Ľudia, ktorí pracujú na vaše zadky. Ľudia, ktorí chcú uživiť svoje rodiny. Ľudia, ktorí majú problémy. Ľudia, s ktorými sa nemáte právo zrovnávať. 

Tí ľudia sú niečo, vy ste nič.