Denník N

Stačí vedieť, komu názor lajkovať a komu zase nikdy, čo robiť a s kým sa stretávať

Iva Mrvová pohľad v Ugande
Iva Mrvová pohľad v Ugande

Hosťuje novinárka Iva Mrvová z Aktuality.sk a popisuje, ako sa dá rozkódovať biblické „nenáviď svoj život“

“Úspech, zdar a triumf, chceme k nim rotovať a veľa k tomu netreba. Stačí správne identifikovať maticu vzťahov, ktorá nás vynesie na Sion, tam, medzi úspešných a rozpoznaných. Stačí vedieť, komu názor lajkovať a komu zase nikdy, čo robiť a s kým sa stretávať, čo hovoriť a čo jakživ nepovedať.” 

Nedeľa 18. marec 2018 – Evanjelium podľa Jána – Jn 12, 20-33

Ak pšeničné zrno padne do zeme a odumrie, prinesie veľkú úrodu

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“

Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.

Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.

Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“

A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“

Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“

Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“

To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.

Existencia s presahom

Iva Mrvová /novinárka/

Dnes chceme úspech a nie zhynúť na bezvýznamnosť.

Chceme vidieť, zažiť, spoznať a užívať si, to sa dnes ráta. Úspech, zdar a triumf, chceme k nim rotovať a veľa k tomu netreba. Stačí správne identifikovať maticu vzťahov, ktorá nás vynesie na Sion, tam, medzi úspešných a rozpoznaných. Stačí vedieť, komu názor lajkovať a komu zase nikdy, čo robiť a s kým sa stretávať, čo hovoriť a čo jakživ nepovedať. Občas žijeme slobodne a ľudsky ako komparz v Truman Show, ešte dva plastové úsmevy, oplatilo sa. Prvá liga je na dosah.

Prvá liga, to miesto zázračné, piedestál úspešnosti, kam vám svet tlieska, zatiaľ čo si robíte Instastories z temien jeho zmätených smrteľníkov.

Rozkóduj

“Kto miluje svoj život, stratí ho. A kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.”

Prosím?
Biblický žargón som rozkódovala neveľmi dávno, nemám na mystično bunky, povedz narovinu, alebo choď. Zázraky a kráčanie po vode, ibaže ja sa topím a nerozumiem, mám rada rácio a britkú jasnosť, nie emócie a polodivy.

Trvalo mi to a ani dnes nehovorím, že to viem, že som pochopila, čo mi tie texty po dátume spotreby hovoria, k čomu ma nabádajú, mám kameňovať, kľať druhému oči, či sa nechať vyliečiť?

No rušia ma. Ruší ma tá absurdnosť, ktorú do sveta dneška prinášajú. “Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec,“ hovorí kniha, ktorú písali bosí starci v Arménsku a ja ju mám dnes v Kindli. Ktorá mi vraví, že mám slúžiť, zatiaľ čo ja smerujem na Sion.

Uhm.

Na počkanie

Je to vlastne sranda, baví ma to opakovane. Baví ma, ako si myslím, že to dám, že si zachovám odstup a sebakultiváciu, keď okolitý svet a Sion voňajú instantným úspechom príliš. Knihy a bosích starcov nepotrebujem, vravím si, mám predsa svedomie.

Ten bravúrny kompas, ktorý si zracionalizujem, umlčím a odrežem hneď, ako treba.

V dialógu. Večnom

A presne v tých chvíľach chápem, že to nemôže byť všetko. Že to nestačí, že to ľudské túžby bažiace po instantnom úspechu, ktorému dnešný svet tak okázalo tlieska, natrvalo neskrotí. Vraciam sa ku Kindlu, k Nemu a k svojmu mottu. Uverila som v Boha, aby som neuverila v seba.

“Nasleduj ma.”
Nie, toto je moja autonómia, môj život a iba môj plán, ako ho naplním.
“Ži pre mňa.”
Neviem. Dokážem tým milovať ľudí? Dokážem rezignovať na svoje egotúžby, milovať okolie a – slúžiť mu?
“Úplne áno.”
Dokážem tým skultivovať svojho interného diabla?
“…skôr áno,” počujem tam takmer úsmev.

Ok. Tak pokračujme, spolu. Pokračujme v existencii, ktorá netýči vlajku na vrchole vlastného ega. To predsa nemôže byť všetko. Musí to byť život s presahom. Aký iný má vlastne zmysel?

Veru, veru…

Verona Šikulová

Bola som u maminej sestry tety Katky v Kocúriciach. Strýko je chorý stará sa oňho, behá okolo domu aj záhrady, hoci ju neposlúchajú nohy. Všade na oknách má nasadené planty. Bude to treba pikírovať. Pikírovať je porozsádzať po jednom, vybrať tie najsilnejšie. Niektoré papriky už strýko porozsádzal do samostatných kelímkov od jogurtov.

Tento text mám rada. Páči sa mi, ako sa Ježiš prihovára ľuďom okolo a jeho: „Veru, veru, hovorím vám“, aj to zrnko čo padne do zeme a prinesie veľkú úrodu, aj zmienka o samote…

Všetci sme veľmi dobrí na svojich okolo a kúsok ďalej od domu. Životy by sme za nich položili. Aké je však ťažké predstaviť si trápenie niekoho, o kom len počujeme, aké je ťažké mať rád a poslúchať, ľúbiť a báť sa Niekoho, kto tam možno ani nie je, ale čo keby tam náhodou bol…

Ráno vyjde slnko a zohrieva zem, večer príde noc a je krásna, dobre je cez deň s ľuďmi aj večer pod perinou, dobre je zdravému a chorému je dobre, keď sú zdraví pri ňom.

Veru veru, hovorím vám, mne je dobre stále! Som taká dôverčivá a vďačná kresťanka. Prídem si k tete Katke, napchávam sa sviečkovou a pozerám na rastliny v okne, čo naťahujú krky k slnku. Toto všetko tu beriem ako dar. Život by som za to dala. Toť nedávno ležiac v nemocnici nad ránom som sa modlila a skúšala si predstaviť ako u nás vonia, ako pôjdem na jar po záhrade či do Kocuríc za Katkou, ale aj to, že bolí aj iných a viac.

Neviem ako vy, ja asi vezmem motyku a idem do záhrady. Pôjdem aj na výlet, na nejakú peknú výstavu a večer aj ráno sa pomodlím a poďakujem Pánu Bohu za všetko, čo dostávam aj strácam, aby som vedela, že som mala. Zomrel mi kamarát, čo možno ani do kostola nechodil. Ale ja viem, že to bola dobrá a silná rastlina. Keby došlo na to pikírovanie. Aj ja by som taká chcela byť. Smutná som, že som ho stratila, šťastná, že som mala.

Veru, veru, uderilo jaro. Nie kvôli nemu, kvôli nám…

 

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárovliturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.

Autori 
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. 
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Pišta Vandal Chrappa, muzikant, spisovateľ a moderátor v Slovenskom rozhlase, má jednu dcérku, žije v Jure. 
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.