BLOG
To dá rozum
To dá rozum
1 352

Bez praxe nie sú koláče

Jednou z hlavných úloh vzdelávania je okrem celostného rozvoja osobnosti študenta aj jeho príprava na trh práce. Z tohto dôvodu sme sa v projekte To dá rozum bližšie pozreli na to, čo u absolventov vysokých škôl zamestnávateľom najviac chýba a ako situáciu vnímajú samotní študenti a ich pedagógovia.

Zdroj: depositphotos.com

Ako to vnímajú zamestnávatelia
V dotazníkovom prieskume sme na vzorke 147 špecialistov na ľudské zdroje pôsobiacich v súkromnom, verejnom a mimovládnom sektore zisťovali ich názor na pripravenosť absolventov vysokých škôl (VŠ) na trh práce. Viac ako polovica (51,2 %) respondentov v prieskume uviedla, že čo sa týka praktickej skúsenosti v odbore, vysokoškolskí absolventi nespĺňajú ich očakávania. Toto číslo stojí v ostrom kontraste so zistením, že absolventi VŠ až pre 90 % z týchto respondentov čiastočne alebo úplne spĺňajú požiadavku formálneho vzdelania; teda, že dosahujú stupeň vzdelania požadovaný na výkon ponúkanej pozície. Zároveň takmer 90 % respondentov v prieskume uviedlo, že prijíma do práce aj absolventov bez praxe, resp. s minimálnou praxou. Inými slovami, absolventi vysokých škôl síce majú formálne vzdelanie, avšak nezískavajú počas štúdia dostatočnú prax v odbore, v ktorom sa zamestnajú. A práve táto prax je to, čo zamestnávateľom u nich chýba.

Zdroj: Dotazníkový prieskum so špecialistami na ľudské zdroje; projekt To dá rozum

Vysokoškolákom chýba prax
Na absenciu praxe počas štúdia a pocit nepripravenosti na trh práce poukazovali aj samotní vysokoškoláci, ktorí sa zúčastnili našich fokusových skupín v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave. Nedostatok praxe si mnohí z nich kompenzujú vyhľadávaním pracovných príležitostí v odbore popri škole, žiaľ častokrát na jej úkor. Prípadne dobrovoľníctvom pre organizácie, kde môžu naberať cenné skúsenosti a rozvíjať si zručnosti potrebné pre ich budúce uplatnenie. Viacero študentov s nami zdieľalo skúsenosť, že sa k práci v špecializovaných učebniach a praktickým témam dostali až na magisterskom a inžinierskom stupni, čo je zároveň jeden z dôvodov, prečo mnohí študenti už v počiatkoch štúdia strácajú záujem o školu a nevidia v štúdiu hlbší zmysel. Dôraz na teóriu na úkor praxe výstižne pomenúva aj skúsenosť jedného zo študentov, účastníkov našich fokusových skupín: „Celé to štúdium je postavené na teórii a niekoľkonásobnom opakovaní tej istej teórie, ale my sme napríklad prax nemali žiadnu. Absolventi politológie sa môžu zamestnať, máme štátnice z verejnej správy, kdekoľvek vo verejnej správe, na akomkoľvek úrade, niekde v štátnej správe. No my sme nemali absolútne žiadnu prax. To znamená, ani na týždeň si skúsiť magistrát, ani na týždeň niekde na VÚC, v primátorskej kancelárii, na úrade práce, to je jedno, hocijaký úrad, vôbec.”

Svetlé výnimky existujú
Bolo by však voči vysokým školám nefér, keby sme nespomenuli, že počas výskumu v teréne sme narazili aj na pozitívne príklady, kde školy dbajú na prepojenie teórie s praxou už od prvých ročníkov štúdia. Ide napríklad o aplikovanie vyučovaných poznatkov na reálnych príkladoch z praxe, projektovú výučbu, previazanie záverečných prác na zadania zamestnávateľov z odboru, klinické vyučovanie práva, či používanie relevantných softvérov a prístrojového vybavenia, s ktorými sa budú absolventi stretávať v zamestnaní. Radosť z poznania a uplatňovania poznatkov by však školy mali u študentov začať podporovať čo najskôr a nenechávať študentov na bakalárskom stupni plávať v množstve pre nich abstraktných teoretických vedomostí.

Po podnety, ako zaviesť prax do vysokoškolského vzdelávania, nemusíme ísť ďaleko. Okrem úspešných príkladov zo Slovenska sa môžeme inšpirovať aj na vysokých školách za riekou Moravou, kam smerujú ročne tisícky našich študentov. Jednou z vecí, ktorú slovenskí študenti v Čechách vyzdvihovali počas našich kvalitatívnych rozhovorov, bolo práve prepojenie vzdelávania s praxou už od prvých ročníkov ich štúdia. Možno aj to je jedným z vysvetlení, prečo takmer 55 % respondentov v našom prieskume medzi špecialistami na ľudské zdroje vyjadrilo súhlas s tvrdením, že „absolventi zahraničných vysokých škôl sú lepšie pripravení na prácu ako absolventi slovenských škôl”. Či je tomu naozaj tak, sa pokúsime zodpovedať po hlbšej analýze našich dát.

Stano Lukáč
analytik projektu To dá rozum

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť.

Blogy

|