Denník N

Zabudnite na referendum

Konať by mal prezident a parlament, ulica prichádza na rad až na záver

Slovensko má štandardný demokratický systém – jednokomorový parlament, jemu podriadenú vládu, nezávisle voleného prezidenta. A malo by ho pri krízach, do akej sme teraz vhupli, využívať.

Nikto neberie ľuďom právo demonštrovať a žiadať od politikov, aby ich počúvali. No robiť politiku na ulici nie je dobrá vizitka pre republiku. Ulica iba môže vyvolať tlak na politikov, aby sa zamysleli nad svojím konaním.

Slovensko nie je v situácii ako na jeseň 1989. Vo vtedajšom Československu nefungovali demokratické pravidlá, ale diktátorské. Vôľu ľudí neprezentovali slobodne volené inštitúcie. Teraz máme slobodne zvoleného prezidenta, parlament, ktorý zas legitimizuje vládu.

Netreba nám meniť systém, máme ho zatiaľ najlepší v histórii. Treba nám meniť inštitúcie. Ak napríklad nedostatočne pracuje polícia, treba ju sfunkčniť, a nie zrušiť. A to môžu spraviť len ľudia, ktorých tam voliči sprostredkovanie delegovali cez demokratické mechanizmy.

Niet inej udržateľnej cesty.

V dnešných dňoch sa len potvrdzuje, aké dôležité sú voľby. Nie je to súťaž kráľovnej krásy, kde sa odovzdávajú hlasy na základe sympatií k politickým vodcom. Je to vážna vec, kde sa rozhoduje o budúcnosti štátu na nasledujúce roky.

Inštitút volieb by som nezvažoval nejakým emotívnym ľudovým hlasovaním. V niektorých opozičných politických stranách začali rozmýšľať o referende, ktoré by vynútilo skrátiť súčasné funkčné volebné obdobie – inými slovami, by vymietlo súčasný parlament a odstavilo vládu.

Podobné referendum sme tu mali už v roku 2004. V tých časoch sa k nemu hrdo hlásila strana, ktorá je dnes najsilnejšia vo vláde – vtedy bola najsilnejšia v parlamentnej opozícii. Skončilo sa neúspechom, lebo ľudí na hlasovanie prišlo málo.

Teraz tá istá strana nechce o podobnom kroku ani počuť. To len potvrdzuje, ako účelovo sa pristupuje k tomuto nástroju demokracie. Doslova sa znevažuje.

Súčasných poslancov Národnej rady SR zvolili ľudia na štyri roky, teda dva im ešte ostávajú. Treba nechať na nich, nech si so situáciou poradia. Ak dvojtretinová väčšina z nich dospeje k presvedčeniu, že v súčasnom parlamente končia, potom sa otvára legitímna cesta k predčasným voľbám.

Ak však bude zrejmé, že nová vláda podpretá väčšinou hlasov parlamente zlyháva pri objasňovaní vyšetrovania a odsúdenia korupčných prechmatov či dokonca vrážd, potom je tlak ulice nenahraditeľný.

V takom prípade sa musí stať tribúnom ulice prezident republiky. Má dostatok ústavných nástrojov i neformálnych zaužívaných právomocí, aby konal. Ak zlyhá, potom nastupuje to isté, čo v prípade parlamentu – ľudia si musia zvoliť iného.

Všetky ostatné riešenia vedú k dlhodobému destabilizovaniu demokratických inštitúcií a nahrávajú potenciálnym diktátorom. Možno sa niekomu zdá, že nastal čas na nástup silnej ruky na vymetenie Augiášovho chlieva: No to by bol krok do slepej ulice. Prípadov zneužitia moci zo strany osvietených diktátorov pozná história nepreberne.

Moc pospolitých ľudí sa doteraz ukázala ako najlepšie riešenie. Aby sa dala zdarne uplatniť, musia sa dodržiavať pravidlá. Ideálne je, keď vôľa národa podporí politika, ktorý chápe hranicu medzi diktátom jednotlivca a jeho prirodzenou autoritou.

Na Slovensku zlyhávajú autority. Ani takmer tri desaťročia od pádu komunizmu sme nedokázali doceniť a pritom nepreceniť ich úlohu v spoločnosti. Nikto nás to nenaučí, sami to musíme pochopiť.

Buďme radi, že túto šancu máme, lebo do roku 1989 prichádzali pokyny vždy zvonku. Ja som rád, že žijem v tomto historickom období, hoci pri páde komunizmu som neočakával, že ani po takmer tridsiatich rokoch ešte nebudeme dospelí.

Teraz najčítanejšie

Jozef Hajko

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.