Denník N

Ako ďalej, pán prezident?

Žijeme turbulentné časy, naša vládna politická scéna sa zmieta pod tlakom spoločenských udalosti odštartovaných vraždou dvoch mladých ľudí. Máme tu vládu v demisii, ktorá pod tlakom masívnych demonštrácii neustála svoje postavenie, pričom stále nie je známe ako sa táto politická kríza vyrieši. Máme tu osobu Petra Pellegriniho, ktorého prezident poveril zostavením novej vlády.

Z každej strany počúvame nové požiadavky, niektorí chcú novú vládu, iní zase predčasné parlamentné voľby. Iní by najradšej chceli pokoj, zachovať status quo. To je už ale nereálna požiadavka.

Pokiaľ do štvrtka 15.marca bol najsilnejším mužom našej politickej scény predseda vlády Fico, ktorý udával tón politického diania v krajine, teraz, po demisii vlády, sa stáva najsilnejším hráčom na politickej scéne prezident republiky.

Cez víkend prezident oznámil, že očakáva zostavenie takej vlády, ktorej bude môcť veriť … „V tejto súvislosti som, samozrejme, pripravený dôsledne využívať všetky ústavné právomoci hlavy štátu“.

Aké sú však v tejto situácii právomoci prezidenta republiky, môže reálne ovplyvniť zloženie vlády? Kým v čase do podania demisie vlády R. Fica prezident nemal z ústavnoprávneho hľadiska žiadne právomoci ako zasiahnuť do zloženia vlády, dnes je to práve prezident, kto bude pomyselne rozdávať karty.

Je to práve prezident, kto má dnes v rukách, ako bude vyzerať nová vláda, a nepriamo aj to ako bude vyzerať polícia a ďalšie orgány, na ktoré má vláda dosah. Je to prezident, kto dnes má v rukách moc ovplyvniť smerovanie našej krajiny. Dokonca je to prezident, kto môže v konečnom dôsledku rozhodnúť, či budú predčasné parlamentné voľby alebo nie.

Na začiatok by bolo vhodné si povedať, čo znamená poverenie zostaviť vládu. Je to inštitút, ktorý naša ústava nepozná a vyplýva z ústavných zvyklosti našej krajiny. To, že prezident poverí niekoho zostavením vlády ešte neznamená, že túto osobu za predsedu vlády vymenuje. Príkladov máme v histórii niekoľko, ostatne v roku 2010 poveril prezident zostavením vlády R. Fica, ktorý však nedokázal zostaviť vládu a poverenie prezidentovi vrátil. Následne vznikla Radičovej vláda. Prezident tiež môže poverenie aj odňať a to aj bez udania dôvodu.

Prvou zásadnou otázkou je, koho môže prezident vymenovať za nového predsedu vlády. Či to musí byť víťaz ostatných parlamentných volieb, alebo ten, kto vie garantovať parlamentnú väčšinu pre svoju vládu (napríklad aj niekto zo súčasnej opozície) alebo to môže byť osoba, ktorú si vyberie prezident bez ohľadu na vôľu predstaviteľov parlamentných strán.

Z dikcie ústavy jasne vyplýva, že menovanie predsedu vlády je výlučnou právomocou prezidenta republiky. Prezident nie je viazaný žiadnym návrhom, nemusí si od nikoho pýtať stanovisko či nebodaj súhlas. Absolútne nepodstatné sú aj akési podmienky odstupujúceho predsedu vlády Fica, ktorými podmienil svoju demisiu. Vláda demisiu podala, na ťahu je prezident. Bodka.

Prezident je jedine viazaný ústavným príkazom zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. V súlade s tým, že sme parlamentnou demokraciou je ústavnou zvyklosťou, že prezident vymenuje za predsedu vlády toho, kto vie garantovať parlamentnú väčšinu pre svoju vládu. Vláda totiž odvodzuje svoju legitimitu od národnej rady, ktorej je za výkon svojej funkcie zodpovedná. Vláda bez väčšiny v parlamente totiž nevie presadzovať svoj program.

Prezident však môže za predsedu vlády vymenovať akúkoľvek osobu, ktorá spĺňa formálne ústavou predpokladané podmienky. Následne na jeho návrh vymenuje ostatných členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Vláda sa ujíma svojej funkcie okamihom jej vymenovania.

Takto novovymenovaná vláda je povinná do 30 dní od svojho vymenovania predložiť národnej rade svoje programové vyhlásenie a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Ak národná rada vysloví vláde dôveru, bude vláda pokračovať vo svojej činnosti.

Ak však národná rada zamietne vysloviť vláde dôveru, prezident je povinný takúto vládu odvolať. Odvolanú vládu však zároveň rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov, poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády. Takáto poverená vláda však už naďalej nemôže vykonávať všetky funkcie vlády, ale len niektoré (slovami klasika „vláda môže iba svietiť a kúriť“). Dokonca niektoré z týchto právomoci bude môcť takto poverená vláda vykonávať len s individuálnym súhlasom prezidenta republiky.

Naša ústava tak kreuje poloprezidentskú (hybridnú) formu vlády. Takáto vláda je dočasná, ktorej účelom je preklenúť obdobie od jej odvolania až do vymenovania novej vlády, napríklad aj do uskutočnenia predčasných parlamentných volieb. Ústava však nestanovuje prezidentovi žiadnu lehotu, v ktorej by musel vymenovať novú vládu.

S takouto formou vlády sme sa stretli v našej histórii iba raz, keď bola v októbri 2011 odvolaná Radičovej vláda. Následne Radičovej vláda takto pod kuratelou prezidenta vládla až do apríla 2012, keď bola vymenovaná nová vláda, ktorá vzišla z predčasných parlamentných volieb.

Vláda, ktorú prezident poveril výkonom jej pôsobnosti s obmedzenými právomocami tak ďalej už svoju legitimitu neodvodzuje od národnej rady. Legitimita takejto vlády sa bude odvodzovať od občanmi priamo voleného prezidenta.

Ak by sa prezident rozhodol vymenovať „vlastnú“ vládu zloženú z odborníkov (tzv. úradnícka vláda), táto by ale nemusela získať v národnej rade dôveru, čím by sa de facto zopakovala situácia z roku 2011.

Prezident tak má v súčasnosti veľmi silné postavenie aj voči Petrovi Pellegrinimu poverenému zostavením novej vlády. Ak by prezident nebol spokojný s navrhovanými menami na jednotlivých členov vlády, stále má možnosť vymenovať za predsedu vlády inú osobu.

Prezident má tak efektívny nástroj ako pôsobiť pri kreácii vlády na jej obsadzovanie. Prezident by však nemal zabudnúť, že nie je voči vláde (parlamentnej väčšine) opozíciou, ale je ďalším pilierom štátnej moci v systéme vzájomných bŕzd a protiváh.

Treba povedať, že vymenovaním predsedu vlády sa postavenie prezidenta výrazne oslabuje, aj keď určitá miera úvahy prezidenta pri jednotlivých nominantoch na členov vlády bude zachovaná naďalej.

Pokiaľ bolo vyššie spomínané, že prezident môže v tejto situácii rozhodnúť o predčasných parlamentných voľbách, tých možnosti je niekoľko.

Prvou možnosťou je, že prezident národnú radu rozpustí. Samozrejme, aj tu platí, že prezident tak môže urobiť len v určitých prípadoch, a to ak národná rada do 6 mesiacov od vymenovania vlády neschválila programové vyhlásenie vlády, alebo ak by vláda spojila hlasovanie o vládnom návrhu zákona s hlasovaním o dôvere vláde a národná rada by sa na tomto návrhu neuzniesla do 3 mesiacov. Ďalšou možnosťou, kedy môže prezident rozpustiť národnú radu je, že by národná rada nebola viac ako tri mesiace uznášaniaschopná, bez toho aby bolo jej zasadanie prerušené alebo, že by bolo zasadanie národnej rady prerušené na dlhšie ako 4 mesiace v roku.

Pri všetkých vyššie uvádzaných možnostiach by mohol prezident národnú radu rozpustiť. S rozpustením národnej rady sú však spojené ďalšie ústavnoprávne otázky, ktoré by mohli súčasnú krízu len prehĺbiť. Zároveň platí, že prezident nemôže rozpustiť národnú radu v posledných 6 mesiacoch svojho funkčného obdobia.

Najpravdepodobnejšou, aj keď z ústavnoprávneho hľadiska spornou, je možnosť, že po vymenovaní úradníckej vlády prezidentom, by sa národná rada uzniesla ústavnou väčšinou na ústavnom zákone o skrátení svojho volebného obdobia, čím by vyvolala predčasné parlamentné voľby. Ide o najpravdepodobnejšiu možnosť, keďže každá parlamentná strana by sa chcela dostať do vlády, a nie len sa prizerať na vládnutie úradníckej vlády, na ktorú nemá dosať.

Vláda (aj tá úradnícka), ktorej by národná rada neschválila programové vyhlásenie a nevyslovila dôveru resp. ktorej by vyslovila nedôveru, by po poverení prezidentom vykonávaním jej pôsobnosti podliehala už iba výlučne prezidentovi republiky. Národná rada by nemala žiaden dosah na vládu ako celok ani na jej jednotlivých členov. Nemohla by im vysloviť ani nedôveru a teda privodiť ich odvolanie.

Spôsobov ako riešiť vzniknutú situáciu je teda niekoľko a platí, že kto chce hľadá spôsoby a kto nechce hľadá dôvody.

Ak prezident využije svoje ústavné právomoci v plnej miere ako mu to umožňuje ústava, je nepochybné, že napriek počiatočnému odporu sa v národnej rade nájde 90 hlasov potrebných na predčasné parlamentné voľby. Hľadanie 90-ky môže byť v takom prípade veľmi veľmi rýchle. K prijímaniu ústavných zákonov ad hoc (napríklad aj o predčasných voľbách) mám svoje vážne výhrady, o tom však nabudúce, možno už čoskoro.

Stále však platí, že sme parlamentnou demokraciou, kde má prezident viac menej reprezentatívnu funkciu. Jeho vplyv na politické dianie by mal byť preto v zásade v sile jeho autority a nie vo výkone právomoci.

Bude teda zaujímavé sledovať najbližšie dni, ako sa vyvinie politická situácia. Platí, že politickú krízu musia vyriešiť politici a nie ulica, ale dôležité je, aby politici ulici načúvali. Tak ako legitimita vlády je odvodená od národnej rady, tak legitimita národnej rady je odvodená od občanov. Aj od tých občanov, ktorí vyšli do ulíc vyjadriť svoj názor. Čl. II ods. 1 ústavy jasne hovorí, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“.

Teraz najčítanejšie

Matej Oslacký

Vyštudoval som právo, ktorému sa venujem aj v profesijnom živote. Zaujímam sa o veci verejné, lebo mi nie je jedno, kde žijem a čo sa okolo mňa deje. V textoch zverejnených na tomto blogu sú vyjadrené moje osobné názory a tieto texty nevyjadrujú názory a postoje môjho zamestnávateľa.