Denník N

Kde žijú Kašubovia?

Za Kašubmi nemusíme cestovať ďaleko. Ich domovina sa nachádza na severe Poľska v Pomoranskom vojvodstve na brehoch Baltu. Prvá známa zmienka o nich sa vyskytuje v bule pápeža Gregora IX. z 19. marca 1238.

Na rozľahlom území, ktoré je domovom Slovanov, sa už pred stáročiami formovali z jednotlivých kmeňov väčšie – menšie národy. K tým druhým patria Kašubovia, potomkovia pomoranských Slovanov. Hovoria kašubským jazykom a väčšinu obyvateľstva tvoria v 43 gminach od polostrova Hel smerom na juhozápad do poľského vnútrozemia. Hranice súčasného Kašubska stanovil Jan Modrawski z Gdanskej univerzity. Na rozlohe 6 200 km2 žije asi 50 000 Kašubov, v celom Poľsku možno desaťkrát viac, najčastejšie odhady hovoria o 300 000. Zdá sa však, že ubúda tých, ktorí sa hrdo hlásia k svojej národnosti. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2002 uviedlo kašubskú národnosť len 5 100 ľudí, hoci kašubčinu vnímalo ako svoj materinský jazyk desaťkrát viac Poliakov.

Kašubčina je západoslovanským jazykom, ktorý niektorí jazykovedci považujú len za dialekt poľštiny. Napriek tomu v niektorých obciach nájdeme dvojjazyčné nápisy a na niektorých školách sa vyučuje aj kašubčina. 12. decembra 2009 Poľsko ratifikovalo Európsku chartu jazykov, ktorou uznalo a zaviazalo sa chrániť kašubčinu ako minoritný jazyk. K ďalším jazykom alebo nárečiam, ktoré vychádzali z pomoranskej slovanskej reči, boli polabčina a severná slovinčina, ktoré sa však do dnešných čias nezachovali.

Historické písomné pramene o Kašuboch pochádzajú z 13. storočia, keď pomoranský vojvoda prijal aj titul vojvoda kašubský. Aj švédski králi, v ktorých moci bolo Kašubsko v rokoch 1648 – 1720, sa označovali za kašubských vojvodov. Od prvej polovice 19. stor. zaznamenávame silnú germanizáciu krajiny, no Kašubovia si dokázali obhájiť svoj jazyk v cirkevnom i svetskom prostredí.

Z roku 1402 pochádzajú glosy v kašubskom jazyku. Prvým dielom, ktoré bolo vytlačené v kašubčine, sú Lutherove duchovné piesne z roku 1586. Kašubskú abecedu, gramatiku a slovnú zásobu určili lingvisti až v druhej polovici 19. storočia. Za zakladateľa kašubskej literatúry sa považuje lekár Florian Ceynowa (1817 – 1881), ktorý bol presvedčený, že Kašubovia sú naozaj potomkami slovanských Pomoranov a nie len Poliaci, ktorí prežili švédske a nemecké panstvo. V roku 1879 vydal prvú kašubskú gramatiku a začal vydávať prvý kašubský časopis. Významným kašubským dejateľom 19. stor. bol Jarosz Derdowski, básnik, autor eposu O pánovi Čolrinskom.

Nové návraty ku kašubčine zaznamenávame v druhej polovici 20. stor., ale ako ukázalo aj spomenuté sčítanie obyvateľstva v roku 2002, tých ľudí, ktorí sa hrdo hlásia ku kašubským koreňom, silno ubúda. Od roku 2004 nájdeme kašubské texty aj vo Wikipédii. Práve Wikipédia ponúka ako vzorku kašubčiny modlitbu Otče náš:

Òjcze nasz, jaczi jes w niebie, niech sã swiãcy Twòje miono, niech przińdze Twòje królestwò, niech mdze Twòja wòlô jakno w niebie tak téż na zemi. Chleba najégò pòwszednégò dôj nóm dzysô i òdpùscë nóm naje winë, jak i më òdpùszcziwómë naszim winowajcóm. A nie dopùscë na nas pòkùszeniô, ale nas zbawi òde złégò. Amen

Najznámejším zo súčasných Kašubov je Donald Tusk, ktorý sa narodil 22. apríla 1957 v Gdansku. V rokoch 2007 – 2014 bol poľským premiérom a v súčasnosti je predsedom Európskej rady.

Do krajiny Kašubov sme sa dnes nepodívali náhodou. Práve 19. marec sa v nej slávi od roku 2005 ako Deň jednoty Kašubov – Dzéń Jednotë Kaszëbów. Je pripomienkou prvej zmienky o tomto národe v bule pápeža Gregora IX. z 19. marca 1238, v ktorej sa pomoranský princ Bogislaw I. uvádza ako „duce Cassubie“. Súčasťou Dňa jednoty Kašubov sú folklórne a umelecké stretnutia, výstavy, hry…

Foto: net.

Teraz najčítanejšie