Denník N

Znepokojivý román o rozpade manželstva

Zvyčajne mám vytvorený názor na knihu okamžite po jej prečítaní. V prípade románu Rozchod som si však úsudkom nebol úplne istý, a aj z toho dôvodu som mu veľkoryso venoval jedno ďalšie, no o čosi rýchlejšie čítanie.

Nestačilo, a preto som urobil ešte jednu výnimku. Mal som potrebu prečítať si niekoľko iných čitateľských recenzií a konfrontovať tak svoj názor s niekým iným. Hodnotenia čitateľov z celého sveta boli takisto výrazne rozporuplné, čo len potvrdilo moje mierne znepokojenie.

Rozpor a znepokojenie však nepramenilo v nekvalite, naopak jeho príčinou bol skôr súbor mnohých elementov. Boli nimi zvláštnosť, strohosť, v monotónnosti rozprávania zabalená myšlienková pestrosť a aj samotná žánrová nejednoznačnosť.

To, čo sa pôvodne javilo ako znepokojivý detektívny príbeh, sa postupne rozpadávalo na úvahovú prózu s ešte rozvetvenejšou myšlienkovou mapou o vzťahoch a etike. Klincom do nejednoznačnosti bol napokon samotný rozsah prózy, keďže autorke sa podarilo ťaživými myšlienkami nabobtnať iba 170 stranový text.

Rozprávačkou celého deja je britská prekladateľka Rachel, ktorej sa rozpadlo päťročné manželstvo so spisovateľom Christopherom. Manželia sa rozhodli svoj vzťah ukončiť vzájomnou dohodou, že svoje rozhodnutie zatiaľ nikomu neoznámia a o definitívnom rozvode sa rozhodnú neskôr.

Medzitým však do príbehu vstupujú zvláštne okolnosti. Christopher  – autor bestselleru o význame hudby v rôznych kultúrach, sa rozhodne pre cestu do Grécka, kde plánuje vykonať súkromný výskum pre ďalšiu svoju knihu.

Tá sa má týkať rôznych rituálov trúchlenia. Na južnom Peloponéze sa jeho záujem sústreďuje na tzv. plačky, ktoré vykonávajú pohrebné žalospevy za peniaze, teda akúsi externalizáciu zármutku, keď smútok pozostalého vyjadrovali iné telá.

Bol to zvláštny projekt muža, ktorý podľa rozprávačky doteraz o nič neprišiel. Ak aj mal niekedy dôvod na zármutok, tak len v abstraktnej rovine, a preto ho vraj priťahovali ľudia, ktorí o niekoho prišli. Jemu sa prosto straty akoby vyhýbali. V podstate ani jeho rozpadnuté manželstvo nezaniklo úplne.

Bolo preto prirodzené, že keď sa Christopherova stopa v Grécku náhle stratila, jeho matka požiadala nevestu Rachel o nájdenie nezvestného syna a manžela v jednej osobe. Hľadanie sa od začiatku javí ako mrazivo tajomné, hoci sa dej románu odohráva v slnkom a požiarmi vyprahnutej krajine.

Po niekoľkých dňoch sa jeho stopa opäť nakrátko zjaví, aby sa následne našla iba jeho okradnutá mŕtvola. Cynickosť smrti niekedy skutočne nemá páru. Christophera postretla v cudzej krajine, pritom si ho mohla  pokojne počkať aj pred vlastným domom v Londýne.

Napriek tomu bolo okolo jeho skonu niečo znepokojivé. S jeho smrťou sa do popredia všetkého dostáva nevera. Uvažuje sa o nej aj ako o ďalšom motíve vraždy. Otvára sa ako odtabuizovaná téma rodiny. Synovej nevery si bola vedomá aj jeho matka. Vnímala ju ako druh rakoviny, ktorá bude mať zlú prognózu. Tá sa smrťou syna naplnila.

Čitateľ nezistí, čo bolo skutočným motívom vraždy. To však ani nebolo zámerom autorky. Katie Kitamura  napísala tzv. román myšlienok o láske, nevere, súcite a odcudzení. Jej hlavná autorka premýšľa o láske k mužovi, ktorý pravdepodobne nikdy nebol tým, kým sa zdal.

 

Katie Kitamura: Rozchod, Inaque, 2018, preklad: Aňa Ostrihoňová

Teraz najčítanejšie